V Moskve veria, že víťazia, a pokúsia sa oklamať Američanov, hovorí vojenský analytik Zdeněk Kříž. Prezradil nám, ako vidí rokovania a či Ukrajine hrozí fínsky scenár zo Studenej vojny.
V pondelok (24. februára) uplynuli tri roky odvtedy, čo Rusko nevyprovokovane napadlo Ukrajinu. Kyjev sa napriek očakávaniam niektorých expertov, ako aj samotných Rusov, že bude schopný vzdorovať len niekoľko dní, bráni dodnes.
V súčasnosti však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prežíva jedny z najťažších chvíľ od vypuknutia vojny. Do Bieleho domu sa vrátil nepredvídateľný Donald Trump, ktorý ešte v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín.
Spočiatku sa zdalo, že Ukrajincom sa podarilo získať Trumpa na svoju stranu. Americký prezident pohrozil Rusku ďalšími sankciami a ekonomickým tlakom. Situácia sa však v posledných dňoch prudko zvrtla. Kyjev teraz čelí nielen neľahkej situácii na bojisku, ale aj urážkam a neistote ohľadom krokov svojho vlastného spojenca.
Spýtali sme sa preto experta Zdeňka Kříža, ako vníma tento vývoj, či sa zmenili ciele Kremľa, či Putin myslí rokovania vážne, či Ukrajine hrozí fínsky scenár zo Zimnej vojny a či môže Moskva v budúcnosti nájsť nový cieľ.
Ukrajincov, ako aj ich európskych spojencov, šokovali slová amerického ministra obrany Petea Hegsetha, ktorý vyhlásil, že návrat ukrajinských hraníc do stavu z roku 2014 je nereálny. Zároveň odmietol aj možnosť členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).
Hegseth bol kritizovaný za to, že urobil začiatočnícku chybu a prejavil ústupky Rusku ešte predtým, než sa americká a ruská delegácia stretla v Saudskej Arábii. Dovtedy Západ oficiálne presadzoval územnú celistvosť Ukrajiny, pričom členstvo Kyjeva v Aliancii bolo stále otvorenou otázkou – nešlo o to, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy.
Bezpečnostný analytik Zdeněk Kříž, vedúci Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne, tvrdí, že šéf Pentagónu opísal realitu týkajúcu sa dobytia okupovaných území.
„Na oslobodenie územia v rámci medzinárodne uznaných hraníc by Kyjev potreboval oveľa väčšiu materiálnu podporu zo Západu,“ uvádza Kříž.
Ukrajinské sily majú na niektorých miestach problém udržať front. Rusi neustále útočia, pričom sa zameriavajú najmä na Doneckú oblasť, a to aj za cenu veľkých strát. Postupne sa im darí dobývať nové územia, nejde však o strategický prielom, ktorý by spôsobil kolaps frontu. Ide skôr o pomalé dobývanie jednotlivých miest a obcí – dobytie jedného mesta môže trvať aj celé mesiace.
Ruské útoky nabrali na intenzite koncom minulého roka. Zdá sa, že Kremeľ sa snažil dobyť čo najviac územia pred začatím rokovaní v nádeji, že si ho vďaka rokovaniam udrží.
Kříž sa domnieva, že Hegsethov výrok o vstupe Ukrajiny do NATO mal slúžiť na upokojenie Moskvy a jej nalákanie na stretnutie s americkou delegáciou.
„Druhý výrok čítam ako upokojenie Moskvy v predvečer rokovaní – vytvorenie atmosféry, aby sa rokovania vôbec mohli uskutočniť,“ vysvetlil expert.
V minulosti sa už objavili vyhlásenia amerického ministra zahraničia Marca Rubia, že nielen Ukrajina, ale aj Rusko a Spojené štáty budú musieť urobiť ústupky.
Ukrajina sa na tento scenár pripravovala a nedávne vyjadrenia Zelenského mali naznačiť, že je ochotný pristúpiť na kompromisy. Prezident vyhlásil, že je ochotný vymeniť ruskú Kurskú oblasť, ktorej časť je pod kontrolou Ukrajiny, za územia na Ukrajine okupované Ruskom.
„Vymeníme jedno územie za druhé,“ povedal Zelenskyj, pričom nekonkretizoval, ktoré územie by najradšej získal späť.
V Moskve táto myšlienka vyvolala pobúrenie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že je to „nemožné“.
Kříž vysvetľuje, že takýto prístup nebude fungovať, pretože Kremeľ verí, že tieto územia skôr či neskôr dobyje späť.
„Putin si myslí, že víťazí, a preto bude chcieť tieto územia získať späť. A nebude o nich vyjednávať,“ vysvetľuje analytik. Dodáva, že Ukrajincom bude stačiť, ak Rusi utrpia v Kurskej oblasti vysoké straty.
Predstavitelia západných spravodajských služieb a Kongresu USA sú presvedčení, že Putin rokovania o mieri nemyslí vážne. Naďalej sa snaží dosiahnuť kapituláciu Ukrajiny a zmenu režimu v krajine. Súhlasí aj Kříž.
„On úprimne chce bezpodmienečnú kapituláciu Ukrajiny. V Moskve veria, že víťazia, a pokúsia sa oklamať Američanov. Nazývajme to ruskou diplomatickou školou – budú požadovať to, čo nemajú, USA lichotiť a usilovať sa, aby z toho, čo nemajú, aspoň niečo získali,“ myslí si Kříž.
Moskva sa v minulosti vyjadrila, že bude požadovať anektované územia Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, aj napriek tomu, že ich celé neovláda. Jedinú oblasť, ktorú celú ovláda, je Krym.
Nie je vylúčené, že Moskva bude predstierať záujem o rokovania, aby zistila, aké ústupky môže od Západu získať. Prípadný mier a ústupky by Kremeľ mohol využiť na prezbrojenie, prebudovanie armády a ďalšiu agresiu proti Ukrajine alebo iným krajinám.
Agresia pritom nemusí prísť počas Trumpovho mandátu, ale až po ňom.
Rubio však tvrdí, že cieľom USA je dosiahnuť trvalý mier, aby Rusko nemohlo opäť zaútočiť, a nie iba dočasné prímerie. Američania sa navyše chcú vyhnúť ďalšej potupe, akú predstavoval ich odchod z Afganistanu.
Ukrajina aj Európa sa však obávajú, že Putinove lichôtky Trumpovi by mohli amerického prezidenta obrátiť proti Ukrajine. Už teraz vidíme roztržku medzi Trumpom a Zelenským. Šéf Oválnej pracovne šíri ruský naratív, pričom naznačil, že jeho ukrajinský náprotivok je nelegitímnym prezidentom a označil ho za diktátora.
Narážal pritom na voľby, ktoré by sa za normálnych okolností konali minulý rok. V krajine je však vyhlásené stanné právo a bezpečnostná situácia neumožňuje ich uskutočnenie. Milióny ľudí ušli z Ukrajiny a ďalšie státisíce slúžia v armáde alebo bojujú na fronte.
Väčšina Ukrajincov (69 %) v minulom roku súhlasila s tým, že Zelenskyj by mal zostať prezidentom, kým sa vojna neskončí. Nový prieskum zároveň ukazuje, že ukrajinský prezident má podporu 57 % obyvateľov krajiny.
Naopak, voľby v Rusku nespĺňajú kritériá slobodných volieb a sú zmanipulované.
Európski a ukrajinskí predstavitelia sú znepokojení týmito útokmi a obávajú sa, že Washington bude tlačiť na Kyjev, aby pristúpil na ústupky.
Nádej však vzbudzujú slová amerického ministra zahraničia, ktorý tvrdí, že pri mierových rokovaniach budú prítomní Ukrajinci aj Európania. Rubio sa tiež vyjadril, že rozhovory Trumpa a Putina majú preveriť, či má ruský prezident naozaj záujem o mier alebo či to len finguje.
Rubio patrí medzi najskúsenejších predstaviteľov americkej vlády. Na rozdiel od Trumpa verí v transatlantické spojenectvá. V minulosti tiež navrhol zákon, ktorý by zabránil americkému prezidentovi vystúpiť z NATO bez súhlasu Kongresu.
Aj keby bola Ukrajina nútená vzdať sa časti svojho územia, neznamenalo by to nevyhnutne jej kapituláciu – ak by boli splnené určité podmienky.
Často sa spomína fínsky scenár zo Zimnej vojny. Išlo o konflikt medzi Fínskom a Sovietskym zväzom, ktorý sa považuje za súčasť druhej svetovej vojny. Kremeľ koncom novembra 1939 nečakane napadol Fínsko. Boje trvali do 13. marca 1940, keď krajiny uzavreli prímerie.
Fíni po ruskom útoku síce stratili 10 % svojho územia, no dokázali sa ubrániť Rusom a spôsobiť im veľké straty. Neskôr sa konflikt znova rozhorel - 25. júna 1941, keď sa Fínsko po boku nacistického Nemecka pokúsilo dobyť stratené územia. Boje prebiehali až do septembra roku 1944. Povojnové usporiadanie, ale priznalo dobyté územia Sovietom.
Podobný osud sa dá nájsť aj na Kórejskom polostrove, kde sa Južná Kórea dokázala rozvíjať napriek tomu, že krajina zostala rozdelená.
„Rusko nesmie získať predmostie na pravobrežnej Ukrajine. Ukrajina si musí udržať Odesu, Mykolajiv, Záporožie a Charkov. Ukrajina nesmie byť demilitarizovaná a výstavba jej armády nesmie byť obmedzená,“ uvádza Kříž.
Dodáva, že Ukrajina musí mať právo uzatvárať bilaterálne bezpečnostné dohody a tiež právo vstúpiť do Európskej únie. Zároveň musí byť zachovaná jej suverenita.
„Ak bude toto splnené, Ukrajina sa zaobíde aj bez zničeného Donbasu, prežije straty na juhu a zvládne to aj bez vstupu do NATO. Vstup by totiž mohli aj tak zablokovať ruskí spojenci v Bratislave a Budapešti,“ uviedol Kříž.
Existuje však riziko, že rovnako ako v Zimnej vojne aj na Ukrajine, sa konflikt znova rozhorí.
Osud Ukrajiny je úzko prepojený s európskou bezpečnosťou. Obavy narastajú, že ak by Kyjev ustúpil Moskve, mohlo by to Kremeľ povzbudiť k ďalšej agresii smerom k NATO.
„Ak bude mier znamenať kapituláciu Ukrajiny, Putin môže zaútočiť na Pobaltie. Inak je to menej pravdepodobné, ale nie úplne vylúčené,“ vysvetlil Kříž.
Otázne je aj to, aké ďalšie požiadavky bude Kremeľ klásť. Veľa sa hovorí o stiahnutí amerických vojakov z Európy, čo by mohlo mať vážne dôsledky, ak by európske krajiny nedokázali nájsť spôsob, ako ich prítomnosť nahradiť.
Rusi môžu tiež požadovať návrat NATO k hraniciam pred rokom 1997, teda do obdobia pred vstupom postkomunistických krajín, ako sú Slovensko či Česko, do Aliancie. Takáto požiadavka by však zrejme bola neakceptovateľná aj pre Trumpa.
Ostrá výmena názorov medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským pokračuje, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
