Ešte pred nástupom do úradu sa americký prezident vyhráža viacerým krajinám, že im odoberie územie. Medzi nimi sa ocitlo aj Grónsko, ktoré zohráva strategickú úlohu pri ochrane Spojených štátov. Význam tohto najväčšieho ostrova však môže čoskoro extrémne vzrásť. Ak by sa ocitlo v amerických rukách, mohlo by spomaliť rastúci vplyv Ruska a Číny.
Grónsko ako najväčší ostrov na svete lákalo veľmoci od nepamäti. Najprv pre svoju strategickú polohu, neskôr pre obrovské zásoby nerastného bohatstva. Po stáročia bolo pod správou Dánska, s výnimkou druhej svetovej vojny, keď sa stalo protektorátom Spojených štátov.
Počas nemeckej okupácie Dánska v roku 1941 prevzali nad Grónskom kontrolu USA a držali nad ním „ochrannú ruku“ až do konca vojny. Vybudovali tam viaceré vojenské základne. V roku 1953 sa Grónsko opäť stalo právoplatnou súčasťou Dánska, čo platí dodnes.
Ak dnes Trump nevylučuje ekonomickú ani vojenskú intervenciu v Grónsku, nadväzuje na svoje predchádzajúce obdobie. V roku 2019 vyhlásil, že má záujem kúpiť Grónsko.
Vtedajší štátny tajomník Mike Pompeo zdôraznil, že Arktída, vrátane Grónska, je plná príležitostí. Obsahuje 13 percent svetových zásob neobjavenej ropy, 30 percent neobjaveného plynu a obrovské množstvo ďalších nerastných zdrojov vrátane zlata, diamantov a uránu.
Už vtedy sa prezidentovi poradcovia netajili jasným cieľom: získať v Arktíde dominantné postavenie, vytlačiť Čínu z jej prvého miesta v zásobách priemyselných kovov a zmierniť vojenské ambície Ruska v regióne.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa Trumpove chúťky mohli na túto oblasť ešte znásobiť.
Grónsko patrí medzi oblasti najviac postihnuté globálnym otepľovaním. Roztápanie ľadovcov síce vyvoláva obavy, no zároveň otvára nové možnosti na ťažbu nerastných surovín.
Ostrov disponuje obrovskými zásobami vzácnych kovov, ako sú prazeodým, dysprózium, neodým, terbium a urán. Tieto suroviny sú kľúčové pre moderné technológie, najmä pre elektrické motory a strategicky citlivé odvetvia.
Elektromobily, ktoré sú budúcnosťou automobilového priemyslu, v súčasnosti ovláda Čína. Ovládnutie Grónska by mohlo USA pomôcť získať späť vedúcu pozíciu v tomto sektore.
Grónsko má pre USA nielen ekonomický, ale aj vojenský význam. Na ostrove sa nachádza strategická vojenská základňa, ktorá je súčasťou protiraketovej obrany Spojených štátov.
„Najkratšia cesta pre ruské jadrové zbrane na územie USA vedie cez Severný pól a Grónsko,“ uviedol analytik Marc Jacobsen pre BBC.
Podľa Arktického inštitútu sa v posledných rokoch zvýšila vojenská aktivita Ruska a Číny v regióne.
„Američania chcú zabezpečiť, aby Grónsko neovládali nepriateľské veľmoci, pretože by mohlo slúžiť ako základňa na útok na USA,“ vysvetlil pre CNN Ulrik Pram Gad z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie.
Hoci prezidentove výroky vyvolávajú kontroverzie, USA sa o získanie kontroly nad Grónskom snažia už viac ako storočie. V roku 1867 sa po kúpe Aljašky od Ruska pokúšali kúpiť Grónsko od Dánska, no bez úspechu.
V roku 1946 ponúkli USA Dánsku 100 miliónov dolárov (v dnešnej hodnote 1,2 miliardy dolárov) za Grónsko, no táto ponuka bola zamietnutá.
Dánska vláda to však ako v minulosti, tak aj teraz rázne odmieta.
„Plne uznávame, že Grónsko má svoje vlastné ambície. Ak sa naplnia, Grónsko sa stane nezávislým, hoci sotva s ambíciou stať sa federálnym štátom Spojených štátov,“ uviedol dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen.
Dodal súčasne, že vzhľadom na zvýšenie ruskej a čínskej aktivity v regióne sú zvýšené obavy USA o bezpečnosť v Arktíde legitímne.
„Nemyslím si, že sme v zahraničnopolitickej kríze,“ podotkol Ramussen s tým, že Dánsko je otvorené dialógu s USA o tom, ako prehĺbiť doterajšiu spoluprácu a dosiahnuť „naplnenie amerických ambícií“.
Reuters vo svojej správe konštatuje, že Dánsko sa síce snaží bagatelizovať vážnosť Trumpovho vyhlásenia, avšak Trumpom otvorene vyjadrená ambícia rozšíriť hranice USA vyvolala u európskych spojencov Spojených štátov prekvapenie.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v súvislosti s Trumpovým výrokom upozornil, že Európa nedovolí iným krajinám zaútočiť na jej suverénne hranice. Podotkol, že neverí, že by USA svojho spojenca napadli.
Hovorca nemeckej vlády uviedol, že Berlín trvá na zásade, že hranice štátov sa nesmú meniť silou. Hovorca Európskej komisie zas deklaroval, že treba rešpektovať suverenitu členských štátov EÚ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
ON-LINE
5 aktívnych požiarov v oblasti Los Angeles
Varovania úradov pred výrazne zhoršenou kvalitou ovzdušia a splodinami horenia sa týkajú asi 17…
Pomáhajú aj firmy
Rakúska ľudová strana (ÖVP) začne rokovania so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) o vytvorení koaličnej vlády. Dohodli sa na tom dnes lídri oboch strán. Prvou témou koaličných rokovaní bude rozpočet, pretože ten je vždy základom pre zostavenie vlády, uviedla ÖVP v tlačovej správe, píše APA.
