Európa sa bude musieť popasovať s dvoma rastúcimi bezpečnostnými výzvami: návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu a agresívnym Ruskom.
Po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine sa európski politickí lídri zaviazali transformovať svoje armády na skutočné bojové sily. Sľubovali väčšie investície do techniky, munície i ľudí.
Príkladom bola nemecká spolková vláda premiéra Olafa Scholza, ktorá nazývala zmenu doterajšej obrannej politiky „bodom zlomu“.
Ako však prax ukazuje, takéto zmeny sa nerodia ľahko. Európa, nielen Nemecko, zaostáva za svojimi cieľmi, čo môže vyústiť do vážnej bezpečnostnej krízy.
Podľa denníka Financial Times bude rok 2025 z hľadiska bezpečnosti náročný, a to z dvoch dôvodov: Ruskej federácie, ktorej vojnová mašinéria šliape naplno, a Donalda Trumpa, ktorý sa od svojich európskych spojencov čoraz viac vzďaľuje a sústreďuje svoju pozornosť na Čínu.
Viaceré európske spravodajské služby, vrátane poľských, nemeckých či pobaltských varovali, že Rusko zbrojí tempom, ktoré presahuje jeho súčasné ciele na Ukrajine. Podľa týchto inštitúcií sa Kremeľ pripravuje na možnú ozbrojenú konfrontáciu so Severoatlantickou alianciou (NATO). Ohrozené sú najmä krajiny východného krídla Aliancie, ako pobaltské štáty či Poľsko.
„Putin bude naďalej testovať červené čiary Západu a ďalej eskalovať konfrontáciu,“ cituje Politico nedávne varovanie šéfa Spolkovej spravodajskej služby Bruna Kahla. „Priamy vojenský konflikt s NATO sa pre Rusko stáva možnosťou,“ dodal.
O tom, koľko času má Európa na prípravu proti ruskému útoku, sa vedú diskusie. Podľa Poľska, Estónska a Veľkej Británie je to do roku 2027, zatiaľ čo Nemecko tvrdí, že Rusko bude pripravené na útok do piatich rokov.
Spravodajské služby sa však zhodujú, že ruskej agresii sa dá zabrániť odstrašením. Podľa Financial Times je Aliancia približne o tretinu pozadu za tým, kde by mala byť, aby účinne odstrašila Rusko.
Chýbajú najmä systémy protivzdušnej obrany, munícia, personál, ale problémy spôsobuje aj logistika a presun materiálu medzi členskými krajinami NATO.
Aby NATO dohnalo svoje nedostatky, je potrebné zvýšiť výdavky na obranu, najmä v európskych krajinách. Niektoré štáty, ako Nemecko či Holandsko, len minulý rok splnili cieľ 2 percentá HDP na obranu. Iné, ako Španielsko a Taliansko, tento cieľ stále nedosiahli.
Aj samotný cieľ 2 percentá HDP na obranu sa môže zvýšiť na 3 až 5 percent, pričom 3 percentá sa javia ako najprijateľnejší kompromis. Tento krok má „uspokojiť“ Donalda Trumpa, ktorý v minulosti vyzval Rusko, aby napadlo „neplatičov“, pričom Spojené štáty ich nemusia brániť.
Viacerí členovia budúcej Trumpovej administratívy, vrátane viceprezidenta J.D. Vanca, veria, že vojaci umiestnení v Európe by boli užitočnejší v Ázii. USA by sa podľa nich mali viac sústrediť na Čínu.
Pred týmto krokom však varujú odborníci.
„Stiahnutie americkej vojenskej podpory NATO je najistejším spôsobom, ako premeniť možnosť ruského útoku za hranicami Ukrajiny na pravdepodobnosť,“ napísal vo svojej knihe expert na ruskú armádu Keir Giles z think-tanku Chatham House.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dúfa, že Donald Trump využije svoj vplyv a prinesie na Ukrajinu trvalý mier, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
