Príjemcovia opisujú zmenu v preferenciách pri výbere jedla, hudby a dokonca aj sexuálnej orientácie.
Nový výskum ukázal, že spomienky darcov orgánov by sa mohli prenášať na ich prijímateľov, píše Daily Mail.
Pacienti po transplantácií totiž zdieľali informácie o tom, že sa po operácii zvláštnym spôsobom zmenili ich emócie, chute aj spomienky.
Ako sa ukázalo, tento stav sa najčastejšie objavuje u príjemcov srdca. Zmeny však zaznamenali aj pacienti s darovanými obličkami či pľúcami.
Zmeny nastali v širokej škále emócií, chutí aj vkusu. Týkali sa jedla a nápojov, no tiež výberu hudby a dokonca aj sexuálnej orientácie.
Odrazilo sa to aj na záľubách. Lekári spozorovali, že u príjemcov sa objavil záujem o voľnočasové aktivity, ktoré rád vykonával aj ich darca.
Vzhľadom na viaceré prípady sa rozhodli hlbšie zamerať aj na spomienky.
V štúdii uverejnili niekoľko prípadov, keď príjemcovia orgánov prežívali strachy a spomienky rovnaký spôsobom ako ich darcovia.
Deväťročný chlapec dostal srdce trojročného dievčatka, ktoré sa utopilo v bazéne. Ten netušil, akou smrťou zahynula, no jeho mama hlásila lekárom, že chlapec začal mať panický strach z vody.
V ďalšom prípade figurujú policajt a vysokoškolský profesor. Muža zákona zastrelili ranou do tváre. Jeho srdce dostal pedagóg. Po darovaní opísal, ako zvykne vidieť záblesky svetla pred očami.
Sprevádzal ich aj pocit tepla. „Moja tvár je horúca, skutočne horí,“ opisoval profesor.
V štúdii ešte z roku 2002 lekári popísali prípad ženy, ktorá zmenila svoje potravinové preferencie na také, aké mal jej darca. Išlo o tanečnicu a choreografku, ktorá dbala na zdravú stravu.
Po zákroku však začala mať neuveriteľnú chuť na kuracie nugetky z fast foodu. V bunde mladíka, ktorý zahynul a ona dostala jeho orgán, našli nedojedené nugetky presne z rovnakého reťazca.
Hovoria aj o prípade ženy, ktorá bola homosexuálne orientovaná, no po prijatí orgánu od heterosexuálne orientovanej ženy uviedla, že ju začali viac priťahovať muži.
Odborníci naznačujú, že tieto zmeny u príjemcu na základe preferencií darcu môžu byť spôsobené tým, že srdce a mozog sú vnútorne prepojené zdieľaním neurónov.
Okrem toho podľa nich môže transplantácia orgánu spôsobiť, že gény, ktoré kontrolujú vlastnosti osoby, sa zmenia a prejavia inak.
„Nové dôkazy naznačujú, že transplantácia srdca môže zahŕňať prenos osobnostných čŕt a spomienok darcu na príjemcu, čo spochybňuje konvenčné názory na pamäť a identitu. Navyše, neurónová sieť srdca a jeho obojsmerná komunikácia s mozgom podporujú koncepciu prepojenia srdca a mozgu v pamäti a osobnosti,“ uviedli autori v štúdii.
Mechanizmus celého vplyvu je stále nejasný. Navyše, zavedenie orgánu do nového tela by mohlo spôsobiť rozdielne prejavovanie sa génov.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že ide len o náhodné psychologické reakcie v dôsledku zotavovania sa po náročných zákrokoch. Navyše, podľa nich môžu byť ovplyvnené aj strachom a stresom z veľkého zákroku.
Darcom orgánov môže byť každý z nás, nielen po smrti, ale aj počas života, píše organizácia Dar života.
„Žijúci darcovia môžu darovať za prísnych legislatívnych podmienok jednu obličku a časť pečene,“ uvádzajú na stránke.
Rozhodnutie každého darcu musí byť dobrovoľné, musí absolvovať kompletné medicínske, psychologické a sociálne zhodnotenie.
Zákrok nesmie darcu ohroziť v bezprostrednom období ani dlhodobom časovom horizonte.
Pri unikátnej operácii pľúca pacientke transplantoval robot:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
