Kyjev dostane peniaze aj vojenskú pomoc, Severoatlantická aliancia je však nerozhodná v súvislosti s výzvou ukrajinského prezidenta, aby Ukrajina dostala pozvánku na vstup do NATO. O tom, či má Zelenského plán šancu na úspech, sme sa rozprávali s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.
Mesiace sa špekulovalo o tom, čo bude jeho obsahom, nakoniec však niektoré časti zostali utajené. Ukrajinský plán víťazstva, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom, oficiálne predstavil prezident Volodymyr Zelenskyj až v stredu.
Má päť hlavných bodov a tri tajné dodatky. Okrem bezodkladnej pozvánky do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít. Plán počíta tiež s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a Kyjev navrhuje tiež nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine.
Štyri z piatich bodov Zelenského plánu by sa mali zhmotniť ešte počas prebiehajúcej vojny, zatiaľ čo posledný – o povojnovom usporiadaní a bezpečnostných garanciách – by mali zaviesť po skončení ruskej invázie.
Zelenskyj tvrdí, že plán má dotlačiť Rusko k rokovaniam o mieri a zatlačiť aj na „koalíciu zločincov“, kam zaradil spojencov Moskvy, napríklad Severnú Kóreu, Irán či Čínu.
„Ak by bol tento plán podporený, môžeme ukončiť vojnu nie neskôr ako budúci rok,“ povedal Zelenskyj v ukrajinskom parlamente.
Na to, či má Zelenského plán šancu na úspech, sme sa pýtali generála vo výslužbe Pavla Macka, ktorý bol svojho času najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO.
„V tom pláne nie je nič prekvapujúce, ide o logické vyústenie situácie. Kde nie je možné dosiahnuť urovnanie konfliktu diplomaciou, musia sa hľadať iné nástroje, ktoré donútia agresora zastaviť boje,“ myslí si Macko, podľa ktorého plán vychádza z viacerých predpokladov.
„Tým prvým je, že Rusko nechce ísť do totálnej vojny aj vzhľadom na jeho neochotu spustiť úplnú mobilizáciu. Moskva zároveň nemá možnosť za súčasných pomerov tú vojnu rýchlo rozhodnúť, a teda je možné ju donútiť krokmi, ktoré spomína Zelenskyj v pláne, k tomu, aby pochopila, že jej obmedzená agresia nemá šancu na úspech a jedinou možnosťou je sadnúť si za rokovací stôl a začať sťahovať vojská,“ vysvetlil Macko.
Realizovateľnosť tohto plánu podľa jeho slov závisí od reakcie spojencov Kyjeva.
„Pokiaľ by ho však nepodporili, reálne hrozí, že Rusko bude tento konflikt naťahovať tak dlho, až v nejakom momente zlomí odpor Ukrajiny a tá bude musieť kapitulovať. Ak Západ plán odmietne ako celok, pre Rusko to bude signál, že sa nemusí zastaviť na Ukrajine,“ dodal Macko.
Zelenskyj potrebuje vyriešiť dva problémy. „Aby Rusi nemali kvantitatívnu výhodu, najmä čo sa týka zbraní a munície. Druhým cieľom je zabezpečenie dlhodobej garancie bezpečnosti, čo by zabránilo tomu, aby sa z vojny stal zamrznutý konflikt a Rusko odradilo od agresie v budúcnosti po tom, čo by sa zotavilo a opäť nabralo silu,“ priblížil Macko.
Rusko na Zelenského plán reagovalo prostredníctvom hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý uviedol, že Ukrajina musí „vytriezvieť“ a uvedomiť si nezmyselnosť politiky, ktorú presadzuje.
Vyjadrenie neskôr poskytla aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá uviedla, že plán povedie k priamej konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ruskom a bude pohromou pre ukrajinský ľud.
Zelenskyj už predstavil svoj plán americkým a európskym lídrom – hoci reakcia spojencov Kyjeva bola zatiaľ utlmená. V Londýne sa stretol popri britskom premiérovi aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Aj jeho reakcia bola pomerne zdržanlivá.
V stredu vyhlásil, že je s detailmi ukrajinského plánu dobre oboznámený. Nemôže však povedať, že ho podporuje ako celok. Aké konkrétne body považuje za problematické, zatiaľ nie je jasné. O ďalších krokoch chce Rutte rokovať so spojeneckými krajinami.
Zelenského plán bol aj jednou z tém na štvrtkovom samite EÚ v Bruseli. Ukrajinský prezident tvrdí, že väčšina z lídrov členských krajín Únie ho podporila.
Prvý a zároveň najproblematickejší bod Zelenského plánu je pozvanie Ukrajiny do NATO ešte počas trvajúceho konfliktu s Ruskom. Takýto krok však v radoch spojencov Kyjeva vyvoláva obavy.
Aj keď samotný prístupový proces do NATO môže trvať roky, vstupujúca krajina by nemala byť vo vojnovom konflikte a musí mať pevne stanovené hranice – článok 5 Severoatlantickej zmluvy totiž predpokladá, že útok na jedného člena je útokom na všetky členské štáty a mohlo by to znamenať širšie zapojenie Západu do vojny. Aj Kremeľ tvrdí, že potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO by legitimizovalo vojnu.
Kyjev musí pre svoj vstup do Aliancie rovnako aj pre pozvánku do nej získať súhlas všetkých členov NATO, slovenský premiér Robert Fico sa však viackrát vyjadril, že počas jeho vlády takýto súhlas nedá, odmietavý postoj má aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý najnovšie označil Zelenského plán za „viac než desivý“.
Aby to bolo ešte zamotanejšie, stanovisko o „nezvratnej ceste Ukrajiny do NATO“ však v rozpore s týmito postojmi na júlovom samite NATO podporili vlády obidvoch krajín.
„Pozvánka môže byť teoreticky daná aj v dobe, keď ešte prebieha konflikt, je však jasné, že jej aktivácia a ratifikácia nenastane skôr, než sa vojna skončí. Samotná pozvánka však veľa neznamená, mohli sme to vidieť v prípade Švédska, ktoré dlho čakalo, kým sa stalo členom NATO,“ upozornil Macko.
Až samotné členstvo je podľa jeho slov garanciou, ktorá by udržala mier, najprv ho však treba dosiahnuť.
„Samotná pozvánka ešte negarantuje dosiahnutie mieru, pretože to môže pôsobiť aj opačne. Rusko si totiž uvedomuje, že k ratifikácii členstva je potrebný súhlas všetkých členov a Slovensko s Maďarskom budú môcť blokovať rozšírenie NATO o Ukrajinu. Pre Rusko je preto výhodné predlžovať konflikt, aby nemohlo dôjsť k ratifikácii členstva Ukrajiny v NATO,“ vysvetlil Macko.
„Chápeme, že členstvo v NATO je otázkou budúcnosti, nie prítomnosti. Putin však musí vidieť, že sa geopoliticky prepočítal a Rusi musia cítiť, že ich cár geopoliticky prehral,“ povedal Zelenskyj ukrajinským zákonodarcom.
Ukrajinský prezident argumentuje tým, že prežitie Ukrajiny možno zabezpečiť iba vstupom do Severoatlantickej aliancie alebo poskytnutím jadrových zbraní Kyjevu. Dodal, že jeho krajina preferuje prvé riešenie.
V tejto súvislosti na samite EÚ v Bruseli pripomenul Budapeštianske memorandum z roku 1994, na ktorého základe sa Ukrajina vzdala sovietskych jadrových zbraní uložených na jej území výmenou za bezpečnostné záruky od Ruska, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.
„Plníme si svoje záväzky a len chceme, aby si aj ostatní plnili svoje, ale zatiaľ nemáme žiadne skutočné bezpečnostné záruky,“ uviedol pod podmienkou zachovania anonymity ukrajinský predstaviteľ, ktorého cituje portál Politico.
Kyjev si prihlášku do NATO podal už v septembri 2022, a hoci Aliancia s 32 členskými štátmi na samite vo Washingtone v júli schválila stanovisko, podľa ktorého je Ukrajina na „nezvratnej“ ceste k členstvu v Severoatlantickej, konkrétne záväzky Kyjevu neposkytla.
Nezmenilo sa to ani po oficiálnom zverejnení Zelenského plánu. Šéf NATO Mark Rutte v stredu nechcel hovoriť o žiadnom termíne vstupu ani nepotvrdil, či sa bude snažiť presvedčiť členské krajiny, aby súhlasili s pozvaním Ukrajiny do Aliancie.
O čosi konkrétnejšia bola americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová, ktorá pre Hlas Ameriky uviedla, že NATO neplánuje „v krátkodobom horizonte“ pozvať Ukrajinu do Aliancie, a to napriek tomu, že ide o prvý bod tzv. plánu víťazstva.
Aj keď sú vyjadrenia spojencov Kyjeva zdržanlivé, v zákulisí podľa všetkého prebieha diskusia o tom, či by Ukrajina potenciálne mohla vstúpiť v nejakej forme do NATO.
„Unikajú informácie, že európske krajiny tlačia na Američanov, aby Ukrajine ponúkli členstvo,“ uviedla pre Denník N ukrajinská analytička Alina Frolova.
Podľa expertky nie je realistické, aby Ukrajinci vstúpili do NATO zo dňa na deň. Diskutuje sa však o možnosti, že by Aliancia, prípadne niektoré jej členské krajiny, garantovali bezpečnosť ukrajinských území, ktoré nie sú okupované.
Frolova zdôrazňuje, že takéto bezpečnostné garancie by neznamenali, že by sa Ukrajina vzdala zvyšných území.
Druhý bod Zelenského plánu sa týka pokračujúcej vojenskej operácie na území Ruska. Ukrajinská armáda v auguste začala prekvapivý útok na ruskú Kurskú oblasť, pričom obsadila takmer stovku obcí či miest. Rusom sa podarilo naspäť získať len malé časti okupovaného územia.
Plán teraz predpokladá, že operácia má vytvoriť pri ukrajinských hraniciach nárazníkovú zónu. Západní partneri by podľa Zelenského mali pomôcť Ukrajine so zostreľovaním ruských dronov a rakiet nad jej územím, ak sú v dosahu západných systémov.
Ukrajinský prezident tiež žiada zrušenie všetkých obmedzení na použitie západných zbraní, aby mohli zasahovať ciele aj na ruskom území, k čomu by mali prispieť satelitné údaje od spojencov poskytované v reálnom čase.
Kým niektorí spojenci už umožnili použitie svojich zbraní na útoky na Rusko, o použití rakiet dlhého doletu Kyjev diskutuje najmä s Washingtonom.
Súčasťou posilnenia ukrajinskej obrany by malo byť aj posilnenie produkcie dronov či rakiet, no aj ich širšie poskytnutie západnými partnermi.
Mnohé z týchto krokov boli zablokované pre obavy Západu z prekročenia červených línií Kremľa, ale Zelenskyj argumentoval, že postup Ukrajiny do Kurskej oblasti ukázal, že Rusko iba blufuje.
„Používanie západných zbraní na ruskom území aj ukrajinské výpady za hranice nepriateľa sú legitímne v zmysle medzinárodného práva. Krajiny, ktoré Ukrajine poskytujú zbrane, však majú právo zavádzať politické obmedzenia, ktoré vychádzajú z ich vnútorných obáv, keď nechcú dať Rusku ani pseudozámienku na eskaláciu konfliktu. Z hľadiska medzinárodného práva by však išlo o jednostranný krok Moskvy, podobne ako bol vpád ruskej armády na územie Ukrajiny,“ podotkol Macko.
Tretím bodom plánu je snaha o odstrašenie nepriateľa. Ukrajina navrhuje rozmiestniť na svojom území „komplexný balík nejadrového strategického odstrašenia“, ktorý bude postačovať na ochranu Ukrajiny pred akoukoľvek vojenskou hrozbou zo strany Ruska.
Plán počíta s tým, že Moskvu by to odradilo od pokračovania vo vojne a pripojila by sa tak k diplomatickému procesu za spravodlivé ukončenie vojny.
Čo presne by mal spomenutý balík obsahovať, však Zelenskyj vo svojom prejave v parlamente neodhalil. Povedal však, že lídri v USA, Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve poznajú požiadavky Kyjeva. Nástrojom na obranu má byť napríklad spoločná produkcia zbraní a ich financovanie západnými štátmi.
Analytici a vojenské zdroje sa domnievajú, že balík by mohol zahŕňať rôzne opatrenia a zbrane, ako napríklad vývoj balistických rakiet či vybudovanie infraštruktúry NATO.
„Predpokladám, že pán Zelenskyj má na mysli presné zbrane dlhého doletu, ako sú nejadrové balistické a riadené strely aj bojové lietadlá schopné niesť muníciu zhadzovanú zo vzduchu,“ uviedla pre denník The Times zástupkyňa vedúceho ukrajinskej stálej delegácie pri NATO Solomia Bobrovská.
Jeden ukrajinský vojenský zdroj pre britský denník uviedol, že súčasťou balíka na odstrašenie majú byť aj bezpilotné lietadlá schopné operovať na veľkú vzdialenosť.
Ukrajinské víťazstvo má priblížiť aj využitie strategického ekonomického potenciálu. Zelenskyj v parlamente hovoril aj o nerastných surovinách a kovoch ako lítium, titán, urán či o grafite za „trilióny dolárov“, ktoré „môžu buď posilniť Rusko a jeho spojencov alebo Ukrajinu a demokratický svet“.
Ukrajina preto ponúka niektorým partnerom, najmä USA a EÚ, dohodu o využití strategických surovín výmenou za spoločné investície. Kyjev tiež vyzýva na posilnenie západných sankcií voči Rusku.
Piaty bod plánu určuje, ako by mala vyzerať Ukrajina po skončení ruskej invázie. Kyjev by mohol mať silnú a skúsenú armádu, ktorá by sa v prípade členstva v NATO dala využiť na posilnenie vzájomnej bezpečnosti na európskom kontinente.
„Ak budú partneri súhlasiť, po vojne by sme mohli nahradiť niektoré americké vojenské kontingenty umiestnené v Európe ukrajinskými jednotkami,“ povedal prezident Zelenskyj, keď predstavoval plán.
Ukrajina má napriek veľkým stratám asi 880-tisíc členov armády. Po Spojených štátoch by tak išlo o druhú najväčšiu armádu v rámci NATO.
Súčasťou Zelenského plánu sú aj tri utajené prílohy, s ktorými sú oboznámení iba predstavitelia kľúčových spojencov Ukrajiny. Podľa ukrajinského týždenníka NV obsahujú napríklad matematické výpočty toho, koľko zbraní a munície by Ukrajina potrebovala a dáta o nerastnom bohatstve či sankciách.
V situácii, keď ruská armáda pomaly, no stabilne postupuje v Donbase a budúca podpora Kyjeva je spochybnená v dôsledku neistého výsledku volieb v USA, silnejú hlasy volajúce po ukončení vojny na Ukrajine diplomatickou cestou.
Volodymyr Zelenskyj má podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS) naďalej stabilnú dôveru takmer šiestich z desiatich Ukrajincov, v posledných mesiacoch sa však výrazne zmenili nálady aj na Ukrajine – podľa prieskumov z leta vyše 40 percent Ukrajincov tvrdí, že je čas začať rokovania s Ruskom.
O diplomatickom riešení konfliktu sa začalo nahlas hovoriť aj v Nemecku, ktoré je, čo sa týka objemu pomoci, tretím najdôležitejším spojencom Kyjeva.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu vyhlásil, že je načase rokovať o možnostiach dosiahnutia mieru na Ukrajine. Podľa svojich slov je pripravený hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. K telefonickému hovoru by mohlo dôjsť pred novembrovým samitom krajín G20.
Kancelár však podľa webu The Moscow Times zdôraznil, že akékoľvek vyjednávanie sa nebude diať za chrbtom Ukrajiny a bez súhlasu spojencov. Scholz s Putinom nehovoril od decembra 2022, kedy prebehli aj ďalšie doposiaľ posledné hovory západných lídrov s ruským prezidentom.
Hlavnou prekážkou začatia mierových rozhovorov sú však naďalej nekompromisné postoje Ruska a Ukrajiny, čo sa týka sporných oblastí na východe Ukrajiny.
Podľa prieskumu KIIS totiž viac než 80 percent Ukrajincov naďalej odmieta požiadavky Vladimira Putina, aby sa ukrajinskí vojaci stiahli z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že nepripúšťa žiadne „stredné cesty“ a za jediný realistický scenár považuje „plné stiahnutie ruských vojakov“ zo svojho územia.
Oficiálna línia Kremľa je tiež stabilná, hovorca Dmitrij Peskov po zverejnení Zelenského plánu zopakoval, že „špeciálna vojenská operácia sa musí skončiť splnením všetkých našich predtým stanovených cieľov“.
Podmienky Moskvy sa rovnajú kapitulácii Kyjeva, požadujúc, aby sa Ukrajina stiahla z oblastí nárokovaných Ruskom, vzdala sa úmyslov vstúpiť do NATO, zaručila práva rusky hovoriacim občanom, demilitarizovala a „denacifikovala“.
Zatiaľ čo západní partneri Ukrajiny váhajú, či dať Kyjevu povolenie použiť dodané zbrane na zasiahnutie cieľov v Rusku a prebiehajú debaty o pozvánke do NATO, ruskí spojenci zvyšujú svoju podporu Moskve. Z Kyjeva prichádzajú správy, že do vojny boli vyslané severokórejské jednotky.
„Rastúce prepojenie autoritárskych aktérov, ako sú Čína, Rusko, Severná Kórea a Irán, podkopáva stabilitu v euroatlantickom a indo-pacifickom regióne,“ povedal v stredu šéf NATO Mark Rutte.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že ak Putin dosiahne svoje „šialené geopolitické, vojenské, ideologické a ekonomické ciele, aj ostatní potenciálni agresori, najmä v oblasti Perzského zálivu, v indo-pacifickom regióne a v Afrike môžu získať dojem, že agresívne vojny môžu byť výhodné aj pre nich“.
V dôsledku globálnej výzvy pre demokracie sa na samite NATO prvýkrát zúčastnili aj ministri obrany Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
