Ak by sa potvrdilo, že Rusko skutočne zaútočilo na Ukrajinu medzikontinentálnou balistickou strelou, išlo by o precedens nielen v rámci tohto konfliktu, ale aj celkovo v histórii vojny. O tom, že išlo o niečo, čo Rusi doteraz proti Ukrajine nepoužili, majú svedčiť videá z kamier, ktoré útok zachytili.
Vývoj vo vojne na Ukrajine sa v posledných dňoch zrýchľuje. Obidve strany konfliktu prispievajú k eskalácii prekračovaním pomyselných červených línií.
Veci nabrali rýchly spád po mesiace diskutovanom uvoľnení používania západných rakiet na ruskom území. Moskva už v septembri avizovala, že bude na tento krok rázne reagovať.
V rovnaký deň, keď Ukrajinci prvýkrát použili americké rakety ATACMS na útok v ruskej Brjanskej oblasti Vladimir Putin podpísal zákon o zmenách v jadrovej doktríne, ktoré majú slúžiť na odstrašenie spojencov Kyjeva.
Očividne to však nezabralo. Administratíva prezidenta Bidena na druhý deň oznámila, že Ukrajine dodá protipechotné míny, teda ďalší bezprecedentný krok.
Od stredy už vieme, že ruského strašenia jadrovými hlavicami sa nezľakol ani Londýn, ktorý to síce nekomentoval, no prvé jeho rakety Storm Shadow už podľa Kremľa dopadli na ruské územie.
No a bez prelomenia ďalšieho tabu sa zrejme nezaobišiel ani štvrtok. Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko odpálilo prvýkrát od začiatku vojny medzikontinentálnu balistickú strelu (ICBM).
Vo štvrtok o piatej hodine ráno otriasli ukrajinským Dniprom mohutné explózie. Mesto ležiace na rovnomennej rieke je na raketové aj dronové útoky ruských agresorov zvyknuté, tentoraz ale Rusi zrejme vo vojne na Ukrajine možno vôbec po prvýkrát použili medzikontinentálnu balistickú raketu, informovala britská stanica BBC s odkazom na informácie ukrajinskej armády.
Raketa RS-26 Rubež, ktorá má dolet až šesť tisíc kilometrov, bola údajne odpálená z ruskej Astrachane pri Kaspickom mori. Tento typ zbrane je schopný niesť aj jadrové hlavice, oznámili stanici vojenské zdroje. Nejde ale o presnú zbraň – dopadnúť môže až 250 metrov od zamýšľaného cieľa.
The Ukrainian city of Dnipro became the first city in human history to be struck by the russian intercontinental ballistic missile. ICBM was used not on a firing range, but against a city of a million people. Just watch!
— Ukraine Front Line (@EuromaidanPR) November 21, 2024
We urge russia and Mrs Zakharova comment this immediately!… pic.twitter.com/xB3nFOrwge
Čo raketa zasiahla, nie je zatiaľ jasné. Štyri výbuchy ale boli počuť v priemyselnom komplexe ležiacom neďaleko centra mesta. Zatiaľ treba počkať aj na potvrdenie, že na Dnipro skutočne letela raketa RS-26. Keďže ide o zbraň, ktorá ešte nebola oficiálne zaradená do služby, analytici majú o jej použití pochybnosti.
„Je to úplne nový typ rakety, ktorý je ešte iba vo vývoji a ešte neprešiel všetkými testami. Zdá sa mi nelogické, že by Rusi v situácii, keď nemôžu nechať nič na náhodu, riskovali použitie neosvedčenej zbrane. Ak to mala byť demonštrácia sily v odpovedi na ukrajinské útoky americkými raketami ATACMS, určite by bolo vhodnejšie použiť inú staršiu raketu, ktorá je spoľahlivá. Ako sme mohli za posledné roky vidieť, Rusom sa veľmi vo vývoji nedarí, mnohé testy ICBM sa skončili výbuchmi už pri štarte,“ podotkol český vojenský analytik Jiří Vojáček.
Ak by sa však potvrdilo, že Rusko skutočne zaútočilo na Ukrajinu medzikontinentálnou balistickou strelou, išlo by o precedens nielen v rámci tohto konfliktu, ale aj celkovo v histórii vojny.
O tom, že išlo o niečo, čo Rusi doteraz proti Ukrajine nepoužili, majú svedčiť videá z kamier, ktoré útok zachytili. Na jednom statickom zábere môžeme vidieť rozžeravené letiace strely letiace vedľa seba, čo podľa vojenských blogerov dokazuje, že išlo o objekty, ktoré boli vystavené obrovskému treniu pri prelete atmosférou.
Pre možnosť, že išlo o medzikontinentálnu balistickú raketu hrá aj uhol dopadu – strely leteli takmer kolmo na zem – aj extrémna rýchlosť, s akou zasiahli ciele. Rovnaké argumenty na podporu tvrdenia o útoku ICBM použil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Teraz sa uskutočňuje vyšetrovanie. Je zrejmé, že Putin používa Ukrajinu ako cvičisko,“ podotkol prezident. „Dnes náš šialený sused opäť ukázal, kým naozaj je a ako pohŕda dôstojnosťou, slobodou a životmi ľudí všeobecne. A ako sa bojí. Bojí sa tak veľmi, že už používa nové rakety,“ dodal.
The Ukrainian Air Force confirmed that Russia struck the Ukrainian city of Dnipro with a conventionally armed ICBM this morning, marking the first combat use of an ICBM in history.
— OSINTtechnical (@Osinttechnical) November 21, 2024
Footage from Dnipro showed glowing reentry vehicles hitting the ground around 5 AM local time. pic.twitter.com/PWTGajH9bT
Špekuluje sa aj o tom, že mohlo ísť o strely zo salvového raketometu, táto možnosť však má podľa Vojáčka jednu trhlinu.
„Aj keď Dnipro je v dosahu ruských salvových raketometov, táto možnosť nie je pravdepodobná. Strela zo salvového raketometu by totiž sekundy pred dopadom nebola tak jasne viditeľná, pretože už by mala vyhorené palivo. V tejto fáze letu je to už iba tmavý bod na oblohe a zaregistrujete ju až v momente výbuchu po dopade. Je to v rozpore s tým, čo vidíme na záberoch, kde počas letu sledujeme jasne žiariace objekty. Vidíme tam rozpálené telo tej rakety,“ upozornil analytik.
Vývoj rakety Rubež, ktorá mala podľa Kyjeva zasiahnuť Dnipro, Rusko prísne utajovalo, pretože porušoval zmluvu o jadrových silách stredného doletu. Rusko s ním začalo v roku 2006, ale raketa bola údajne v roku 2018 vyradená zo zbrojného programu až do roku 2027. Vývoj nadväzuje na starší typ RS-24 Jars.
Odborníci verili, že sa Rusko namiesto toho zameriava na Iskander-K, píše denník Ukrajinska pravda. Kremeľ však pohrozil, že v júli 2024 obnoví výrobu rakiet stredného a kratšieho doletu, medzi ktoré patrí aj strategická raketa Rubež.
Raketu vyvinul Moskovský inštitút tepelnej technológie, výrobcom je firma Votkinsk, ktorá je taktiež zodpovedná za balistické strely Iskander.
Presné vlastnosti strely Rubež nie sú v súčasnosti známe. Údajne by mala mať štartovaciu hmotnosť 40-50 ton, dolet až 6000 kilometrov a vybavenie v podobe štyroch samostatných hlavíc. Predpokladá sa tiež, že môže byť vybavená hypersonickou klzákovou jednotkou typu Avangard.
Či už Rusi skutočne použili medzikontinentálnu strelu a je v podstate jedno, ktorý typ, podľa Vojáčka je málo pravdepodobné, že by Moskva nasadila ICBM vo väčších počtoch.
„Tieto zbrane sú extrémne drahé a ich masovejšie nasadenie by dávalo zmysel vo vojne, ktorá sa odohráva medzi kontinentami. Myslím si, že išlo zo strany Ruska o taký zdvihnutý prst, posledné varovanie. Ako keby tým chceli povedať, že ďalšia raketa už môže mať jadrovú hlavicu,“ hovorí vojenský analytik.
Medzikontinentálne balistické rakety (anglicky Intercontinental Ballistic Missiles, skrátene ICBM) predstavujú jednu z najničivejších zbraní modernej doby.
História ICBM siaha do polovice 20. storočia. Prvú takú raketu, známu ako R-7, odpálil Sovietsky zväz v roku 1957, zatiaľ čo Spojené štáty predstavili svoju prvú raketu Minuteman o dva roky neskôr.
Počas studenej vojny sa tieto zbrane stali symbolom súperenia medzi dvoma superveľmocami, pričom každá strana sa usilovala o získanie technologickej prevahy.
V súčasnosti sú ICBM neoddeliteľnou súčasťou nukleárnych arzenálov veľmocí, ako sú Spojené štáty, Rusko a Čína. Ďalšie krajiny, napríklad India, Pakistan alebo Severná Kórea, tiež vyvíjajú vlastné medzikontinentálne balistické rakety, čo prispieva k rastu napätia na medzinárodnej scéne.
Ide o rakety dlhého doletu, ktoré sú schopné prekonať tisíce kilometrov a zasiahnuť ciele s vysokou presnosťou. Vďaka svojej schopnosti niesť jadrové hlavice patria medzi kľúčové prvky strategickej obrany a odstrašovania.
ICBM fungujú na princípe balistickej dráhy, kedy raketa najprv dosiahne vesmírny priestor a potom jej hlavica znovu vstúpi do atmosféry, aby zasiahla cieľ. Táto technológia umožňuje obrovský dolet, ktorý začína na 5 500 kilometroch, pričom tie najpokročilejšie rakety zvládnu až 18 000 kilometrov.
Obrana proti ICBM je mimoriadne náročná aj nákladná no nie nemožná. Na svete existuje len hŕstka krajín, ktoré na to majú zodpovedajúce technológie. Nebolo by možné bez siete pokročilých vojenských satelitov.
„Rusko a Spojené štáty proti tomu majú vybudovanú obranu už od začiatku 60. rokov minulého storočia. Sú to špeciálne antirakety, ktoré sa ani nevyvážajú. Preto o nich ani veľa nevieme, je to predmetom vojenského tajomstva. V poslednom desaťročí do vývoja týchto technológií masívne investovala aj Čina, India či Izrael. Vlani sa v tomto smere zobudila aj Európa, jej spoločný projekt protiraketovej obrany odštartovala iniciatíva Nemecka,“ vysvetlil Vojáček.
Kľúčové je však pri obrane pred ICBM najmä rýchle zachytenie odpálenia nepriateľskej rakety.
„Na to slúžia špeciálne vojenské satelity, ktoré detegujú záblesky na ruských raketových základniach. Pri sledovaní letiacich ICBM sa potom využívajú obrovské rádiolokátory, ktorých je na celom svete iba pár,“ doplnil analytik.
Moderné ICBM často nesú niekoľko nezávisle manévrujúcich hlavíc, známych ako MIRV, čo umožňuje jednou raketou zasiahnuť viac cieľov súčasne. Rýchlosť týchto zbraní, ktorá dosahuje až 7 kilometrov za sekundu, predstavuje obrovskú výzvu pre akýkoľvek systém protivzdušnej obrany.
Rôzne typy ICBM sa líšia nielen doletom, ale aj použitým palivom a spôsobom odpaľovania. Niektoré využívajú tuhé palivo, ktoré umožňuje rýchlejšie odpálenie, pretože nevyžaduje tankovanie, zatiaľ čo iné sa spoliehajú na kvapalné palivo, ktoré má vyššiu energetickú hustotu, ale príprava na odpálenie trvá dlhšie.
Rakety môžu byť odpálené z rôznych platforiem, ako sú pevné silá, mobilné odpaľovacie zariadenia alebo ponorky. Najmä ponorky poskytujú významnú výhodu, pretože umožňujú odpáliť rakety z utajených pozícií na mori.
Vývoj medzikontinentálnych balistických rakiet bol jednou z oblastí, na ktoré sa Rusko v posledných rokoch najviac zameralo. Jedným z vrcholov týchto snáh je raketa RS-28 Sarmat. O tom, čo si o nej myslia predstavitelia západných armád svedčí jej kódovaný názov Satan II.
Raketa Sarmat má krátku takzvanú fázu zdvíhania, teda naberania výšky, takže detekčné systémy protivzdušnej obrany majú málo času na jej zachytenie. Podľa Putina ňou Rusko môže zasiahnuť akékoľvek miesto na Zemi.
Podľa ruských médií má 35-metrová raketa RS-28 Sarmat dolet 18.000 km, hmotnosť vyše 208 ton a môže niesť až 16 jadrových hlavíc, ako aj niekoľko hypersonických klzákov Avangard.
Prvý úspešný test rakety oznámil ruský prezident Vladimir Putin vlani v apríli. Do aktívnej služby bola zaradená v septembri 2023.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
