Ukrajina čaká na povolenie od Washingtonu útočiť s americkými raketami dlhého doletu na ruské vojenské ciele stovky kilometrov za frontovou líniou. Ak by Ukrajinci súhlas americkej strany predsa len dostali, otvorilo by im to nové možnosti na spomalenie ruskej vojenskej mašinérie. O schopnostiach striel JASSM a komplikáciách spojených s ich nasadením sme sa rozprávali s vojenským analytikom Jiřím Vojáčkom.
Ruským silám sa darí stále postupovať na východnom ukrajinskom fronte. Invázna armáda si pravidelne pripisuje ďalšie územné zisky v Doneckej oblasti, a to hneď v niekoľkých smeroch.
Veľmi pomaly, ale vytrvalo posúva front od Bachmutu na Časiv Jar a bojuje vo východných štvrtiach Torecku. V posledných týždňoch ruské sily výrazne postúpili od Avdijivky na strategicky položený Pokrovsk.
Ukrajinská rozviedka je presvedčená, že ruské velenie vydalo rozkaz obsadiť mesto za akúkoľvek cenu do prvého októbra. Nasvedčujú tomu aj vyhlásenia ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý teraz pri zahraničnej ceste hovorí o veľkých vojenských úspechoch svojej armády.
„Dnes to nie je o postupe vpred o nejakých dvesto alebo tristo metrov. Na Donbase postupujeme najrýchlejšie za dlhú dobu. Ruské sily získavajú pod kontrolu nie dve alebo tri stovky štvorcových metrov, ale kilometrov,“ tvrdil poslucháčom v centrálnej Ázii.
Ukrajinský výpad do Kurskej oblasti bol podľa neho pokusom o prenesenie bojových operácií preč z Donbasu, ktorý neuspel. Kremeľ neprevelil výrazný počet vojakov i techniky a nechal Ukrajincov obsadiť svoje územie, aby nepoľavil v útokoch na už teraz ťažko skúšané obranné línie v Doneckej oblasti.
Vojna na Ukrajine sa tak dostáva do bodu, kedy bude musieť Kyjev prísť s niečím novým, čo by Rusom natoľko skomplikovalo situáciu, že sa im nepodarí splniť ciele do nástupu jesennej rasputice, ktorá by opäť zakonzervovala frontovú líniu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri stredajšom stretnutí s írskym premiérom Simonom Harrisom v Kyjeve zdôraznil, že osud Ukrajiny v podstate závisí od štyroch konkrétnych krajín, ktoré jej dodávajú zbrane so strelami dlhého doletu - teda USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka.
„Iba tieto štyri krajiny dnes poskytujú alebo sú schopné poskytnúť zbrane dlhého doletu, ktoré nám môžu pomôcť vytlačiť Rusko z nášho územia a zachrániť životy civilistov vo všetkých mestách. Preto potrebujeme povolenie na použitie zbraní dlhého doletu a ich poskytnutie od týchto krajín. Na nich záleží,“ uviedla ukrajinská hlava štátu podľa korešpondenta ukrajinskej agentúry UNIAN.
Зеленський називав країни, які прямо зараз дозволяють росії безкарно вбивати цивільних українців: США, Велика Британія, Франція і Німеччина.
— Дмитро Михайленко (@YzXYuGjxKEvn9wu) September 4, 2024
Можна завжди сказати, що Захід нам нічого не винен. Але тоді потрібно визнати, що Заходом керують не ті принципи, які він декларує. pic.twitter.com/uFYqzKL74V
Jeho prianie zrejme skutočne bolo čiastočne vypočuté. Agentúra Reuters v utorok s odvolaním na tri zdroje uviedla, že Spojené štáty najskôr počas jesene oznámia dodávku striel dlhého doletu JASSM (Joint Air-to-Surface Standoff Missile).
Ukrajina by strelami s plochou dráhou letu odpaľovanými z lietadiel F-16 (a možno aj zo strojov sovietskeho typu) mohla zasahovať ciele hlboko v Rusku: staršie verzie majú dolet najmenej 370 kilometrov, modernejšie dokonca až 800 kilometrov.
Nie je jasné, akú verziu by Kyjev mal dostať, každopádne, strely JASSM majú väčší dosah ako drvivá väčšina ostatných v ukrajinskom inventári a predpokladá sa, že Rusko ich nasadenie prinúti k presunu zásobovacích skladov stovky kilometrov od hraníc. Ukrajina by nimi mohla zasiahnuť vojenské zariadenia až vo Voroneži či Brjansku.
Ukrajinci by americkými strelami s dlhým doletom mohli ničiť systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400, ktoré Rusko používa aj na útoky na pozemné ciele.
„Keď Američania po začatí charkovskej ofenzívy povolili údery zo systémov HIMARS na ruské územie, jedným z hlavných následkov bolo, že Charkov si vydýchol od úderov S-300 a S-400. Zdá sa, že to už neplatí,“ napísal vojenský expert Rob Lee po raketových útokoch na druhé najväčšie ukrajinské mesto zo začiatku septembra.
To, že sa ohľadom uvoľnenia obmedzení v súvislosti s útokmi na ciele v Rusku pohli ľady, naznačuje aj víkendová návšteva ukrajinskej delegácie vo Washingtone, počas ktorej Zelenského poradca Andrij Jermak a minister obrany Rustem Umerov odovzdali bezpečnostným poradcom Bieleho domu zoznam vojenských cieľov na území Ruska, na likvidáciu ktorých chcú získať súhlas.
„Vysvetlili sme, aké možnosti potrebujeme na našu obranu. Dúfame, že nás vypočuli,“ vyhlásil pre CNN Umerov.
Najmenej 245 vojenských cieľov vrátane 16 letísk na území Ruska by mohla ukrajinská armáda zničiť, ak by jej na to Bidenova administratíva dala povolenie. Tá však dlho nebola presvedčená, že zrušenie reštrikcií vyváži riziko eskalácie. Na oficiálne potvrdenie si ešte budeme musieť počkať, dlhé váhanie sa však s avizovanými dodávkami striel JASSM zrejme končí.
Raketové útoky proti vojenským cieľom v ruskom vnútrozemí boli pre Bidenovu administratívu dlho tabu. Nedávno dokonca vyšlo najavo, že pri vpáde do Kurskej oblasti Ukrajincom zamietla nasadenie britských striel Storm Shadow odpaľovaných z lietadiel.
Bezpečnostní poradcovia Bieleho domu argumentovali, že nasadenie moderných zbraní na útoky v hĺbke Ruska nemá zmysel, pretože Rusi 90 percent lietadiel vykonávajúcich nálety kĺzavými bombami presunuli mimo ich dosah. Ukrajinci by sa vraj mali skôr zamerať na Krym, obzvlášť, keď rakiet nemajú nazvyš.
Ďalším dôvodom sú pretrvávajúce obavy z jadrovej eskalácie. Moskva si je toho vedomá a vie s touto kartou šikovne narábať. Naposledy v pondelok námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov uviedol, že Rusko kvôli „eskalačnému kurzu našich západných protivníkov“ vykoná zmeny vo svojej jadrovej doktríne.
Podľa niektorých zdrojov denníka Politico nie je ani vylúčené, že Američania si chceli ponechať otvorené dvere pre možný „reset“ vzťahov s Ruskom, čo by zrušenie posledného tabu západnej vojenskej pomoci mohlo výrazne skomplikovať.
Ukrajinci v posledných týždňoch robia všetko preto, aby americké argumenty vyvrátili. Pri zosilňovaní tlaku na Bidena poukazujú predovšetkým na svoj úspešný vpád do Kurskej oblasti, ktorým výrazne spochybnili vôľu Vladimíra Putina použiť jadrové zbrane na obranu vlastného územia.
Zmenu postoja administratívy Joea Bidena signalizujú aj vyjadrenia mnohých vplyvných politikov z radov republikánov aj demokratov i vojenských predstaviteľov o tom, že Bidenova váhavosť ohľadom útokov v ruskom vnútrozemí Ukrajine len zväzuje ruky v momente, keď má nepriateľ na fronte v Donbase ťažkú prevahu a silnie útoky na civilnú infraštruktúru. Prílišná opatrnosť Bieleho domu podľa nich iba predlžuje vojnu.
„Vojna sa v jednej chvíli bude musieť skončiť. A pokiaľ Ukrajinci nebudú schopní brániť svoje územie tým, že budú môcť vykonávať útoky na dodávateľské reťazce ruských vojenských operácií, bude veľmi zložité dostať ich k rokovaciemu stolu,“ cituje Politico republikána Kena Calverta, ktorý v Snemovni reprezentantov predsedá podvýboru pre dohľad nad rozpočtom Pentagonu.
Vláda v Kyjeve preto verí, že sa Joe Biden počas posledných mesiacov vo funkcii odhodlá k veľkému gestu a po dodávkach Patriotov, raketometov HIMARS a stíhačiek F-16 dá súhlas aj na útoky na ciele v hlbokom ruskom tyle.
„Sú tu náznaky, že Biden chce ohľadom Ukrajiny urobiť niečo veľké. Možno zrušia niektoré obmedzenia ešte pred voľbami, v ktorých už nekandiduje,“ zveril sa nedávno denníku Politico nemenovaný zdroj z okolia Zelenského.
Ukrajinské letectvo v súčasnosti používa takmer identické rakety typu Storm Shadow a SCALP-EG darované Spojeným kráľovstvom respektíve Francúzskom ako ich primárny prostriedok na núdzový útok zo vzduchu. Oba typy rakiet zhadzujú ukrajinské stíhačky sovietskej výroby Su-24.
Popri balistických raketách ATACMS darovaný Spojenými štátmi a domáckymi vyvinutých riadených striel Neptún predstavujú tieto zbrane to najmodernejšie, čo môžu Ukrajinci použiť pri presných útokoch na veľké vzdialenosti.
Rakety s plochou dráhou letu JASSM od zbrojárskeho giganta Lockheed Martin by schopnosť Ukrajincov nečakane udrieť hlboko za frontovou líniou ešte posilnili.
„Zatiaľ čo Storm Shadow a SCALP-EG majú podobný základný výkon, JASSM je v porovnaní s nimi odolnejšia a vyznačuje sa vysokým stupňom nízkej pozorovateľnosti (stealth), ktorý znižuje jej detegovanie do takej miery, že môže prekonať veľmi pokročilé a husté siete protivzdušnej obrany,“ vysvetlil český vojenský analytik Jiří Vojáček.
Aj keď sú presné špecifikácie predmetom vojenského tajomstva, predpokladá sa, že zameriavací systém týchto striel je veľmi pokročilý a schopný presne určiť časti štruktúr, ktoré má zasiahnuť, a to dokonca aj za rôznych atmosférických podmienok.
„Tieto rakety sú vybavené inerciálnymi navigačnými systémami, to znamená, že si sami vedia na základe výšky, jeho dĺžky a náklonu strely vypočítať, kde sa práve nachádzajú. V posledných rokoch sa do týchto bômb pridávajú aj infračervené senzory, ktoré dokážu mapovať okolie a vďaka súčinnosti s prednahratými mapami raketa presne vie, ako sa dostať k svojmu cieľu,“ priblížil Vojáček.
Prvá generácia striel JASSM má podľa rôznych zdrojov dosah 530 km (hoci niektoré zdroje uvádzajú 370 km) a nesie prieraznú hlavicu so 450 kg náložou, schopnou zničiť aj tvrdené štruktúry.
Celkovo by tak v JASSM Ukrajina získala pokročilejšiu a odolnejšiu raketu schopnú prieniku cez viaceré vrstvy ruskej protivzdušnej obrany. Podľa portálu Warzone by však hlavnou výhodou mohlo byť najmä to, že americká armáda má na skladoch zrejme až 12 000 rakiet JASSM v rôznych verziách.
Aj keď boli Spojené kráľovstvo aj Francúzsko, čo sa týka počtu dodaných kusov rakiet Storm Shadow/SCALP-EG voči Ukrajine veľkorysé, odhaduje sa, že tieto krajiny už majú na sklade zásoby rádovo iba v stovkách kusov.
„Nevýhodou rakiet JASSM je ich vysoká cena. Už len základná verzia totiž stojí až milión dolárov, pri tých pokročilejších to zrejme bude aj násobne viac,“ upozornil Vojáček.
Dodanie striel JASSM by určite potešilo ukrajinských pilotov nedávno dodaných stíhačiek F-16, ktorí by mohli lepšie využiť potenciál týchto strojov a prevzali by tak vo vojnovom úsilí významnejšiu úlohu.
Ukrajinci dostali od spojencov šesť týchto strojov, pričom o jednu už medzitým prišli za doteraz nevyjasnených okolností.
„Vďaka raketám JASSM, ktoré možno odpáliť z bezpečnej vzdialenosti mimo dosah ruských prostriedkov protileteckej obrany, by boli americké stíhačky vystavené výrazne nižšiemu riziku zostrelenia,“ vysvetlil vojenský analytik.
Podľa Vojáčka však Ukrajinci budú chcieť integrovať rakety JASSM aj do výzbroje svojich lietadiel zo sovietskej éry. „Najviac práce budú mať pri integrácii do lietadiel Su-27 a najmä taktických bombardérov Su-24, čo sú stroje, ktoré sú na takéto útoky ako stvorené,“ hovorí analytik s tým, že by to mohlo trvať pár mesiacov.
The first ever public footage of Su-24M(R) of UkrAF 7th BrTA dropping Storm Shadow ? pic.twitter.com/iyXpgqAwaT
— Cᴀʟɪʙʀᴇ Oʙsᴄᴜʀᴀ (@CalibreObscura) August 4, 2024
Na oficiálne potvrdenie prelomenia poslednej červenej línie, ako sú dodávky rakiet dlhého doletu označované aj povolenie na útočné operácie hlboko v ruskom území, si ešte budeme musieť počkať.
„V prípade, že k tomu skutočne dôjde, mohlo by to posmeliť aj Nemecko, ktoré sa doteraz zdráhalo dodať Ukrajine svoje rakety Taurus. Tie sa vyznačujú podobnými schopnosťami, aké majú strely Storm Shadow/SCALP-EG,“ myslí si Vojáček, no zároveň upozorňuje, že zrejme by sa tak stalo až po budúcoročných voľbách a iba v prípade, že by sa udržal pri moci súčasný kancelár Olaf Scholz.
„Ak by v Nemecku zvíťazila krajná pravica, ktorá sa netají kladným postojom k Rusku, je takýto krok (dodanie rakiet Taurus) málo pravdepodobný,“ dodal vojenský analytik.
Ukrajinci však nenechávajú nič na náhodu a sami vyvíjajú zbrane na podobné účely. Prezident Zelenskyj pred týždňom slávnostne oznámil úspešný test prvej balistickej strely ukrajinskej výroby.
Podľa odborníkov ide najskôr o novú verziu strely Hrim-2 vyvinutej pred desiatimi rokmi v spolupráci so Saudskou Arábiou.
„K víťazstvu potrebujeme zbrane dlhého dosahu a zrušenie všetkých obmedzení pri úderoch na vojenské zariadenia nepriateľa. Ukrajina chystá vlastnú odpoveď. Zbrane vlastnej výroby,“ vyhlásil ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok (z 26. 8.) o najväčšom ruskom útoku na ukrajinskú infraštruktúru od začiatku invázie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
