Ak by Ukrajinci súhlas americkej strany predsa len dostali, otvorilo by im to nové možnosti na spomalenie ruskej vojenskej mašinérie. V súvislosti s uvoľnením obmedzení sa dlhodobo hovorí aj o možnej eskalácii ruských útokov.
Predstavitelia Ukrajiny pripravujú zoznam konkrétnych cieľov na území Ruska, ktorý plánujú predložiť vo Washingtone na schválenie, aby mohli na ich zasiahnutie použiť strely dlhého doletu ATACMS.
Tvrdí to portál Politico s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s priebehom zostavovania zoznamu. Vo Washingtone by podľa nich mali ešte počas tohto týždňa zoznam odovzdať ukrajinský minister obrany Rustom Umerov a poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak.
Spojené štáty už niekoľko mesiacov opakujú, že zrušenie obmedzení na použitie dodaných zbraní na území agresora by v prebiehajúcej vojne s Ruskom neprinieslo žiadnu strategickú zmenu. Rusko už totiž všetky svoje najdôležitejšie potenciálne ciele ukrajinského ostreľovania presunulo ďaleko od hraníc.
Ďalším argumentom administratívy Joea Bidena je, že Ukrajina nemá striel ATACMS na ostreľovanie ruského územia dostatok a mala by ich tak naďalej používať primárne na útoky na územie Krymu prípadne na obranu pred ruskými útokmi.
V súvislosti s uvoľnením obmedzení sa dlhodobo hovorí aj o možnej eskalácii ruských útokov. Na informáciu, že by USA mohli súhlasiť s útokmi s použitím ATACMS na konkrétne ciele, už zareagoval ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Podľa jeho slov sa predstavitelia západných krajín správajú „ako malé deti so zápalkami“ a USA upozornil, že by sa prípadná tretia svetová vojna netýkala len Európy.
Predstavitelia Ukrajiny sa však napriek tomu domnievajú, že už sú viditeľné náznaky, že im Bidenova vláda nakoniec ustúpi. To, že je požiadavka Kyjeva opäť zvažovaná, pre Politico potvrdil aj nemenovaný demokratický zákonodarca.
Ak by Ukrajinci súhlas americkej strany predsa len dostali, otvorilo by im to nové možnosti na spomalenie ruskej vojenskej mašinérie.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že nutnosť využívať len sklady a základne vo vzdialenosti cez 170 km od ukrajinských hraníc alebo frontovej línie by spôsobila Rusku veľké logistické problémy.
Pripomína úspešné použitie rakiet HIMARS v lete a na jeseň 2022, ktoré nakoniec donútilo Rusko rozptýliť zásoby a viedlo k zastaveniu ruskej ofenzívy a úspechu ukrajinskej protiofenzívy v Charkovskej oblasti a oslobodeniu Chersonu.
Potom sa Rusi prispôsobili zmeneným podmienkam a už nevyužívali sklady a miesta sústredenia na okupovaných územiach bližšie k frontovej línii ako 70 km. Rusko tiež rozmiestnilo do oblasti systémy protivzdušnej obrany a rádioelektronického boja, ktoré obmedzili možnosť ostreľovania svojho tylu a sťažili Ukrajincom možnosť presných zásahov. To však trvalo niekoľko mesiacov.
Dá sa očakávať, že ak by boli Rusi teraz donútení k podobnému kroku, opäť by to ich ofenzívu na dlhé mesiace zabrzdilo. „Zrušenie týchto reštrikcií by umožnilo Ukrajine začať údery na významné ruské vojenské ciele a okamžite donútilo ruského prezidenta a ruské vojenské velenie rozhodnúť o ďalšej alokácii obmedzených prostriedkov protivzdušnej obrany a rádioelektronického boja a upravení ruskej vojenskej logistiky a podporných systémov na celom bojisku“ uviedol ISW.
Postrachom ukrajinskej armády minimálne od straty Avdijivky ruské kĺzavé bomby, ktoré sú zhadzované z lietadiel a vďaka ťažko predvídateľnej dráhe letu je pre Ukrajincov ťažké ich zostreliť.
Pre Ukrajincov sú preto jedným z hlavných cieľov ruské letiská, z ktorých tieto stroje vzlietajú. Na ich ničenie sú pritom vhodné najmä strely dlhého doletu.
Ukrajina síce dostala americké rakety ATACMS s dostrelom 170 km, ale tie nemôže používať proti cieľom na území Ruskej federácie. Proti nim môže vypaľovať z raketometov HIMARS len rakety GMLRS s dostrelom 70. Rusi to dobre vedia, ako ukázala analýza rozmiestnenia leteckej a ďalšej vojenskej techniky na území Ruska pri Ukrajine.
V pásme dostrelu rakiet GMLRS nie je žiadne významné ruské letisko. V pásme dostrelu rakiet ATACMS so skráteným dostrelom na 170 km, aké majú Ukrajinci, je ich šesť alebo sedem a v pásme dosahu verzie rakiet ATACMS s dostrelom 300 km je ich sedemnásť, vyplýva z mapy, ktorú spoločne vytvorili Inštitút pre štúdium vojny a web Critical Threats.
Inštitút uvádza, že mimo dostrel GMLRS je 230 z 250 známych ruských vojenských a polovojenských objektov pri Ukrajine vrátane skladov techniky, munície alebo palív.
NEW: ISW has published a list and interactive map (links below) of known military and paramilitary objects to illustrate the extent to which US restrictions on Ukraine’s use of ATACMS constrain Ukraine’s ability to strike important military infrastructure in Russia. ?(1/3) https://t.co/s9qhf0AHPU pic.twitter.com/oRdnQEYxiv
— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) August 27, 2024
Nemenovaný americký vládny zdroj denníka Politico povedal, že Rusko presunulo „90 percent lietadiel zhadzujúcich kĺzavé bomby“, ktoré bombardujú Ukrajinu, na letiská, ktoré sú mimo dosah rakiet ATACMS s dostrelom 170 km. Zo 17 letísk pri Ukrajine využívajú desať vzdialenejších.
Potenciál na ničenie ruských vojenských objektov hlbšie za hranicami majú strely s plochou dráhou letu Storm Shadow/SCALP s dosahom cez 200 km. Sú síce britsko-francúzske, ale využívajú niektoré americké komponenty, takže nestačí súhlas Londýna.
Británia preto už požiadala Spojené štáty, aby umožnili používať tieto rakety proti vojenským cieľom v Rusku. Tieto strely sa však vypúšťajú z lietadiel, ktorých má Ukrajina málo. Dostatok nemá ani samotných striel.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o páde Avdijivky - bašty ukrajinskej obrany.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
