Chatbot, ktorý ľudsky odpovie na všetky otázky a v reálnom čase prehľadáva internet.
„Predstavte si, že by ChatGPT a Wikipedia mali dieťa,“ rozprával pre Forbes pred pár mesiacmi Aravind Srinivas, zakladateľ spoločnosti Perplexity, ktorá sa dostala pod paľbu kritikov nielen, kvôli tomu, že priamo vykráda obsah spravodajským webom, ale ešte aj ignoruje takzvaný protokol o vylúčení robotov. Informuje na základe experimentu WIRED.
Ten definuje súbor pravidiel a zákazov pre tzv. crawlery (prehľadávače), či iné roboty, ktoré prechádzajú webstránky a jeho história siaha do roku 1994.
A Srinivas v telefonickom rozhovore pre FastCompany naznačil, že „jeho sa netýka, pretože nie je právne vymáhateľný“ a „nová doba potrebuje nové riešenia, vrátane funkčného vzťahu medzi tvorcami obsahu, jeho spracovávateľmi a konzumentmi.“
Hlavným zdrojom príjmu pre väčšinu spravodajských portálov sú reklamy. Práve tie sa zobrazujú konkrétnemu návštevníkovi, keď sa rozhodne prekliknúť ku zdroju. A aj preto sa dajú označiť praktiky Perplexity za zničujúce.
Spôsob, ako funguje ich „chatbot vyhľadávač“, je prax známa ako sumarizácia článkov. Je to niečo, čo je v dnešnej dobe bežné a dokonca zákonom chránené. O to podstatnejšie je, či, a akým spôsobom sú pramene zdrojované.
Vďaka funkcii Pages, doslova Stránky, ktorú Perplexity ponúka, si môžu používatelia vytvoriť článok na základe zopár otázok, ktoré položili ich chatbotovi, prípadne na základe jedinej otázky, ale zameranej na konkrétnu tému.
Mnohí autori tak zostali nemilo prekvapení, keď zistili, že ich článok bol zväčša od slova do slova prebratý. A citácia? Malá kruhová ikona na konci článku. Čo nasledovalo?
Push notifikácia ľuďom prihláseným na ich odber a AI-generovaný podcast, ktorý sa zjaví na YouTube a vo vyhľadávaní Googlu predbehne všetky originálne zdroje. Ani jeden z týchto krokov nedáva najavo úmysel dostať ľudí k originálnym zdrojom a teda zarobiť pôvodným autorom.
Hlavne malé spravodajské weby riadené jedným človekom či malou skupinkou ľudí na toto doplatia najviac. Žijú totiž skoro vždy len z reklám, a keď im budú takéto, aj podobné stránky čoraz viac a viac vykrádať obsah, a neprinášať dosť ľudí na pôvodný zdroj, je možné, že uvidíme trend, kedy sa viac a viac ľudí rozhodne namiesto poctivej práce používať umelú inteligenciu na písanie článkov.
Podľa zakladateľa služby GPTZero, nástroja na odhalenie použitia umelej inteligencie v textoch, Edwarda Tiana, služby ako chatbot vyhľadávač Perplexity nikdy nebudú vedieť nahradiť človeka a ak budú čerpať len z AI-generovaných článkov, aj obsah, ktorý budú ponúkať svojim čitateľom, utrpí na kvalite.
„Ak sú totiž zdroje halucinácie, výstupná sumarizácia nebude o nič lepšia,“ vraví Tian.
Srinivas si veľmi dobre uvedomuje, že kvalita jeho produktu sa odvíja od kvality zvyšku internetu, z ktorého čerpá. „Radi budeme pracovať s užším ziskom, kým máme nejaký zisk a úspech a uistíme sa, že celý internet vyhrá,“ hovorí.
Začal totiž pracovať na forme platenia za citácie, ktoré jeho produkt urobí. Kým neuviedol konkrétnych vydávateľov, s ktorými mieni začať spoluprácu, ako s prvými, je to rozhodne krok správnym smerom.
Zo 174 miliónov amerických dolárov (okolo 160 miliónov eur) je značná časť peňazí aj Jeffa Bezosa, najznámejšieho ako zakladateľa Amazonu. On sám investoval dosť pre uhasenie dopytu v žurnalistike skrz The Washington Post.
Ako sa on a iní investori miliardári vyrovnajú s vykrádaním článkov od AI spoločností, do ktorých tiež zainvestovali, ukáže len budúcnosť. No už je jasné, že ich rozhodnutia zavážia najviac.
V Trenčíne pred pár rokmi skúšali umelú inteligenciu na kontrolu parkovného, viac v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
