V rámci britskej štúdie Covid-19 Human Challenge bola 36 zdravým dospelým dobrovoľníkom bez predchádzajúcej anamnézy ochorenia Covid a ktorí neboli očkovaní, podaná nízka dávka vírusu cez nos.
Jednou z veľkých záhad, ktoré priniesla pandémia koronavírusu – a ktorou sa stále zaoberajú odborníci na infekčné choroby – je dôvod, prečo sa niektorí ľudia koronavírusom nakazia a iní nie, aj keď sú vírusu vystavení v rovnakej miere.
Prípady, kedy sa celá rodina nakazila koronavírusom, ale jeden jej člen zostal zdravý napriek tomu, že žil v rovnakom priestore ako infikovaní, nie sú výnimočné.
Aj keď výskum v tejto oblasti stále prebieha, doteraz zistené poznatky už vedcom ukázali, ktorým smerom sa majú uberať, informuje portál The Guardian. Vyplýva to zo záverov štúdie publikovanej v časopise Nature, ktorej cieľom je zistiť, prečo sa zdá, že niektorí ľudia spoľahlivo unikajú infekcii Covid.
Štúdia, v ktorej zdravým dospelým bola zámerne podaná malá dávka vírusu Covid, naznačila, že špecializované imunitné bunky v nose by mohli vírus odstrániť v najskoršom štádiu ešte predtým, ako dôjde k rozvinutiu infekcie.
Tí, u ktorých nedošlo k jej prepuknutiu, mali tiež vysokú úroveň aktivity v géne, o ktorom sa predpokladá, že pomáha signalizovať prítomnosť vírusov v imunitnom systéme.
„Tieto zistenia vrhajú nové svetlo na rozhodujúce skoré udalosti, ktoré buď umožňujú vírusu sa udržať, alebo ho rýchlo odstrániť skôr, ako sa rozvinú symptómy," povedal Marko Nikolić, hlavný autor štúdie na University College London a čestný konzultant v oblasti respiračnej medicíny. „Teraz oveľa lepšie rozumieme celej škále imunitných reakcií, čo by mohlo poskytnúť základ pre vývoj potenciálnej liečby a vakcín, ktoré napodobňujú tieto prirodzené ochranné reakcie.“
V rámci britskej štúdie Covid-19 Human Challenge bola 36 zdravým dospelým dobrovoľníkom bez predchádzajúcej anamnézy ochorenia Covid a ktorí neboli očkovaní, podaná nízka dávka vírusu cez nos. Štúdia sa uskutočnila v roku 2021 na vrchole pandémie.
U 16 dobrovoľníkov výskumníci monitorovali aktivitu imunitných buniek v krvi a sliznici nosa, aby poskytli čo najpodrobnejšiu časovú os imunitnej aktivity pred, počas a po infekcii.
Zistilo sa, že títo účastníci spadajú do troch rôznych skupín: u šiestich ľudí sa vyvinula trvalá infekcia a ochoreli; traja ľudia sa stali prechodne pozitívnymi, ale bez rozvinutia úplnej infekcie; a siedmi mali „abortívnu infekciu“ (bez badateľných príznakov). Táto podskupina nikdy nebola testovaná pozitívne, ale testy ukázali, že sa u nich objavila imunitná odpoveď.
V prípade skupín s abortívnou infekciou a prechodným stavom vzorky odobraté ešte pred vystavením Covidu ukázali, že títo dobrovoľníci mali vysokú úroveň aktivity v géne nazývanom HLA-DQA2.
Toto bolo pozorované v bunkách „prezentujúcich antigén“, ktoré označujú nebezpečenstvo pre imunitný systém. „Tieto bunky si vezmú trochu vírusu a ukážu to imunitným bunkám a povedia: ‚Toto je cudzie: musíte to ísť vyriešiť‘,“ priblížila Kaylee Worlocková z UCL, spoluautorka štúdie.
Zistenia publikované v Nature naznačujú, že ľudia, ktorí majú vysokú úroveň aktivity v tomto géne, môžu mať účinnejšiu imunitnú odpoveď na Covid, čo znamená, že infekcia nikdy nepresiahne prvú líniu obrany tela. Neboli však úplne imúnni – dobrovoľníci boli po štúdii sledovaní a niektorí sa neskôr nakazili Covidom v rámci komunitného šírenia.
U ľudí, ktorí boli krátko testovaní pozitívne, vedci tiež zaznamenali rýchlu imunitnú odpoveď v nosových bunkách v priebehu jedného dňa po vystavení vírusu a pomalšiu imunitnú odpoveď v krvných bunkách. Naopak, tí, u ktorých sa vyvinula úplná infekcia, mali oveľa pomalšiu nosovú reakciu, ktorá sa začala v priemere päť dní po expozícii, čo umožnilo vírusu uchytiť sa.
Tím uviedol, že zistenia by mohli poskytnúť základ pre vývoj účinnejšej liečby a vakcín, ktoré napodobňujú optimálne ochranné reakcie.
Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár tvrdí, že na Slovensku pandémia ani nebola.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
