Objav, ktorý vedcom pomôže lepšie odlíšiť nádor v mozgu od zdravého tkaniva. Pomocou molekulárnych sond, ktoré v blízkosti nádoru začnú „svetielkovať“, by mohli neurochirurgovia pri operácii odstrániť čo najväčšiu časť nádoru a čo najmenej zdravého tkaniva.
Výskum českých a amerických vedcov sa zameral na glioblastóm, najčastejší a najagresívnejší nádor na mozgu, informuje čt24. Nielen, že sa rýchlo šíri, ale má tendenciu sa aj vracať. Pacienti s ním umierajú už po 12 až 15 mesiacoch.
Najhlavnejšou súčasťou jeho liečby je práve operácia. „Problém je v tom, že s použitím súčasných postupov je náročné presne stanoviť hranice medzi nádorovým a zdravým tkanivom. Môže sa preto stať, že pri operácii nádor nie je odstránený úplne a v mozgu ostanú zbytky chorého tkaniva,“ povedal Petr Bušek z Ústavu biochémie a experimentálnej onkológie 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity.
Výskum sa preto sústredil na to, aby bolo možné mozgový nádor lepšie vizualizovať. Prišli s možným riešením, ktorým by mali byť molekulárne sondy. „Tie sa špecificky aktivujú práve v nádorovom tkanive glioblastómu,“ povedal Bušek.
Označil ich za „jasné navigačné značky“, ktoré sa aktivujú účinkom konkrétnych enzýmov v nádorovom mikroprostredí. Vychádzali z vedomosti o tom, že nádor nie je zložený len z nádorových buniek.
„Sú v ňom prítomné rôzne molekuly, ktoré medzi sebou komunikujú. A z predchádzajúcej práce sme zistili, že v mozgových nádoroch sú tiež enzýmy, ktoré je možné využiť pre špecifickú aktiváciu molekúl, ktoré pripravili americkí kolegovia tak, aby sa rozsvietili len tam, kde majú,“ opísal reakciu Aleksi Šedo, vedúci českej výskumnej skupiny a riaditeľ českého Národného ústavu pre výskum rakoviny.
Snahou vedcovu je preniesť zistenia do praxe. Pripravujú diskusie s výrobcami operačnej techniky kvôli vytvoreniu prístrojov, ktoré by umožňovali ešte lepšie zobrazenie nádorov pomocou molekulárnych sond.
Štatistiky nie sú dobré. V Európe máme najvyšší počet rakoviny hrubého čreva:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo