Vedci sa dlho sporili, ako tieto útvary vznikli a doteraz si nie sú istí, či je ich teória správna. Predpokladajú však, že ide o gejzíry z rozmrznutej vrstvy oxidu uhličitého, ktorá sa nachádza pod povrchom planéty.
Európska vesmírna agentúra (ESA) zverejnila snímky záhadných čiernych útvarov, ktoré pokrývajú povrch Marsu. Zábery urobila sonda ExoMars Trace Gas Orbiter a pochádzajú z jedného najznámejších miest červenej planéty - marťanského „Mesta Inkov“.
Pri pohľade na snímky zrejme každému napadne to isté. Útvary totiž nápadne pripomínajú pavúky. Aj keď sa škvrny môžu zdať malé, v skutočnosti sú pomerne veľké. ESA uviedla, že tie menšie majú priemer 50 metrov, pričom najväčšie môžu mať šírku viac ako 800 metrov.
Zvláštne objekty boli prvýkrát spozorované ešte v roku 1998 a odvtedy sa pravidelne objavujú najmä s príchodom marťanskej jari na slnečných miestach a pred zimou opäť miznú. Vedci sa dlho sporili, ako tieto útvary vznikli a doteraz si nie sú istí, či je ich teória správna.
Predpokladajú však, že ide o gejzíry z rozmrznutej vrstvy oxidu uhličitého, ktorá sa nachádza pod povrchom planéty. Slnko zahreje povrch Marsu aj tenkú podzemnú vrstvu zmrznutého CO², ten potom začne vybuchovať a do výšky vymrští piesok, kamene a kusy ľadu. Na rôznych miestach planéty sa tak nečakane objavia gejzíry.
Väčšina tmavých škvŕn zachytených sondou sa objavuje na okraji časti Marsu prezývanej „Mesto Inkov“ ktoré pre svoju „lineárnu, takmer geometrickú sieť hrebeňov“ pripomínajú ruiny inkského mesta.
Oblasť, ktorú v roku 1972 objavila sonda NASA Mariner 9, je známa aj ako Angustus Labyrinthus a nachádza sa v blízkosti južnej polárnej čiapky planéty.
Dlho sa diskutovalo o tom, ako táto štruktúra vznikla. Po preštudovaní záberov zo sondy Mars Global Surveyor sa vedci priklonili k možnosti, že ide o pozostatok krátera po dopade meteoritu.
Zo záberov vyplýva, že "Mesto Inkov" je iba časťou kruhovej štruktúry s priemerom asi 86 kilometrov. Tento kruh možno ohraničuje prastarý impaktný kráter, ktorý sa najprv naplnil usadeninami a jeho časť neskôr začala vyčnievať nad povrch.
Vyvýšeniny by teda mohli byť zvyškami puklín v hornine, ktoré vyplnili sedimenty a teraz sa dvíhajú nad úrovňou okolitého terénu.
Väčšina odborníkov dovtedy videla v marťanskom "Meste Inkov" duny, alebo čo bolo viac pravdepodobné skamenené duny, ktoré najprv zapadli do povrchu planéty a potom sa z neho opäť vynorili.
Iní ich považovali za kliny, ktoré vznikli pri prenikaní roztavenej horniny alebo mäkkých sedimentov do podložia. Nové snímky však zasadzujú celú štruktúru do širšieho kontextu.
Povrch Marsu je plný útvarov, ktoré pripomínajú zvieratá či objekty na našej planéte. Sonda NASA dávnejšie odfotila napríklad aj impaktný kráter, ktorý pripomína hlavu medveďa. Náhľad na tento útvar si môžete pozrieť v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
