Ukrajinci prežili ruský nápor, no okupanti majú stále navrch. Veľký vplyv na ďalší priebeh konfliktu bude mať výsledok prezidentských volieb v USA. Donald Trump, ktorý vedie v prieskumoch, však podľa analytikov svoje hrozby o ponechaní Kyjeva napospas Rusku nenaplní.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že armáde sa podarilo zastaviť postup ruských síl a situácia je pokojnejšia.
Ukrajina pritom čelila v posledných mesiacoch na fronte rastúcemu tlaku okupantov, ktorým sa darilo postupovať a dobyť mesto Avdijivka v Doneckej oblasti.
Využiť dobytie Avdiivky na výrazný posun na západ sa však Rusom nepodarilo. Pokus o prienik zoslabol už pri ich prvých konfrontáciách na novej ukrajinskej línii obrany.
To podľa mnohých západných analytikov spochybňuje opodstatnenosť ceny zaplatenej na ľudských a materiálnych stratách za dobytie priemyselného mesta, z ktorého zostali iba ruiny.
„Po páde Avdijivky sa nálada na Ukrajine ako aj v radoch jej podporovateľov zhoršila. Hovorilo sa, že po príleve ruských posíl bude mať Ukrajina problém ich zastaviť. Ako sa však ukázalo, Rusi síce postupujú, no sú to také malé posuny, ako boli pri bojoch o Bachmut. Zo strategického hľadiska sú bezvýznamné, väčší prielom sa nekonal,“ hovorí český vojenský analytik Jiří Vojáček.
Zelenskyj za jeden z hlavných dôvodov otupenia ruských snáh označil fakt, že stratili veľké množstvo lietadiel. Tie pritom začali podľa Vojáčka nasadzovať do bojov aj pre nedostatok balistických rakiet.
„Situácia na fronte je oveľa lepšia ako počas posledných troch mesiacov. Mali sme problémy pre nedostatok delostreleckej munície, prostriedkov protilietadlovej obrany, striel dlhého doletu a pre hustotu nasadenia ruských bezpilotných lietadiel. Odviedli sme však dobrú prácu proti ruskému letectvu, stabilizovali sme situáciu na východe a ruský postup sme zastavili,“ povedal ukrajinský prezident k situácii na fronte v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu BFM TV.
Rusi sa podľa analytika pod vplyvom veľkých strát drahých a ťažšie nahraditeľných lietadiel opäť vrátili k masívnemu nasadzovaniu dronov.
„Ruské letectvo od začiatku invázie nedokázalo získať vzdušnú prevahu nad Ukrajinou. Netýkalo sa to pritom iba územia, ktoré má pod kontrolou Kyjev, ale aj oblastí samotných bojov pozdĺž frontovej línie. Rusi lietadlá vo väčšom meradle nasadili iba na úplnom začiatku, po narastajúcich stratách týchto strojov si to však rýchlo rozmysleli. Letectvo začali opäť masívnejšie využívať až pri bojoch o Avdijivku, kde už drony narazili na svoje limity. V posledných týždňoch však zaznamenali obrovské straty. Správy o zničení stíhacích bombardérov Su-34 boli takmer na dennom poriadku,“ priblížil Vojáček.
Aj keď to vyzerá, že Ukrajinci sú z najhoršieho vonku, situácia na frontovej línii je naďalej veľmi náročná. Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že Ukrajincom sa síce podarilo zastaviť Rusov na kritickom úseku pri Avdijivke, no na ďalších dvoch úsekoch frontu momentálne ťahajú za kratší koniec.
Geolokalizované zábery zverejnené 10. a 11. marca ukazujú, že okupanti postupujú západne od Bachmutu a územné zisky zaznamenali aj severne od Heorhijivky, Pobiedy a Novomychajlivky, dedín, ktoré sa nachádzajú juhozápadne od oblastného centra Doneck.
Ruskí vojenskí blogeri uvádzajú aj postup pri dedine Bohdanivka, to však ISW nepotvrdil.
Zelenskyj v rozhovore pre francúzske médiá uviedol, že Ukrajina sa neustále snaží vylepšiť opevnenia na viac ako 1000 kilometrov dlhej frontovej línii. „Je to veľmi náročná úloha. Musia byť pevné a odolné voči zmenám klímy, ale aj odolné voči akémukoľvek vojenskému vybaveniu, ktoré sa používa proti týmto obranným líniám,“ vysvetlil.
O tom, že sa Kyjevu podarilo skonsolidovať obranu, svedčí aj zvýšená aktivita polovojenských organizácií, ktoré bojujú na strane Ukrajiny a tvoria ich prebehlíci z ruských ozbrojených síl a ruskí dobrovoľníci.
Tí o sebe po dlhšom čase dali vedieť v utorok (12. 3.), keď podnikli výpad do pohraničia na západe Ruska. Podľa agentúry Reuters mnohé nasvedčuje tomu, že tento cezhraničný výpad súvisí s prezidentskými voľbami v Rusku, ktoré sa budú konať tento víkend.
Aj keď sa Ukrajine podarilo ustáť najväčší nápor, Rusko je momentálne stále vo výhode najmä vďaka materiálnej prevahe. Najviac sa to ukazuje pri delostreleckých granátoch, ktoré ruské fabriky chrlia v nonstop prevádzkach.
Kým Rusko je ročne schopné vyrobiť asi tri milióny delostreleckých granátov, kapacity USA a EÚ umožňujú Ukrajine dodávať ročne najviac 1,2 milióna tohto typu munície. Okrem toho Rusko dostáva delostrelecké granáty z Iránu a Severnej Kórey.
Podľa medializovaných správ Rusko v súčasnosti vystreľuje asi 10-tisíc nábojov denne - v porovnaní s približne 2000, ktoré na fronte použije Ukrajina. Predstaviteľ nemenovanej európskej spravodajskej služby uviedol, že na niektorých miestach frontovej línie je situácia ešte horšia.
Ruská vojenská mašinéria teraz ide na plný výkon. Americkí a západní predstavitelia však tvrdia, že ani to Rusku nestačí na uspokojenie jeho potrieb.
Západné tajné služby preto neočakávajú, že Rusko v krátkodobom horizonte dosiahne na bojisku veľké úspechy. Upozorňujú tiež, že výrobná kapacita Ruska má svoje hranice: dosiahne ich niekedy v budúcom roku.
Podľa expertov, ktorých oslovila CNN, je Západ z dlhodobého hľadiska stále schopný dohnať Rusko vo výrobe nábojov – a zároveň vyrábať aj lepšie vybavenie.
„Západ práve začína zintenzívňovať vytváranie infraštruktúry na zabezpečenie požadovanej úrovne výroby munície,“ uviedol pre CNN zástupca náčelníka velenia americkej armády v Európe generálporučík Stephen Basham.
Zvýšenie výrobných kapacít západných krajín je pre Ukrajinu dobrou správou, nebude to však hneď. Kyjev zároveň stále nemá istotu novej vojenskej pomoci od Spojených štátov, ktoré sú jeho najväčším spojencom.
Republikáni v senáte amerického kongresu totiž stále blokujú balík vojenskej pomoci v hodnote 60 miliárd dolárov. Bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie, navyše podľa maďarského premiéra Viktora Orbána vyhlásil, že ak bude prezidentom on, Ukrajina môže na finančnú pomoc USA zabudnúť.
Ako je však už u Trumpa zvykom, mnohé z jeho vyhlásení v rámci predvolebnej kampane sa po nástupe do prezidentského úradu nepretavili do reálnych krokov.
„Neverím tomu, že Trump úplne zatiahne kohútik. Možno to (vojenská pomoc) bude menej transparentné, nebude to vykrikovať do sveta. CIA aj ďalšie spravodajské služby, ktoré sú od vlády nezávislé, budú aj naďalej pomáhať Ukrajine bez ohľadu na to, či sú pri moci demokrati. Nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla, nakoniec je podpora Kyjeva v americkom národnom záujme, pretože tým oslabuje svojho druhého najväčšieho nepriateľa, ktorým je Rusko,“ myslí si Vojáček.
S rezervou berie vyjadrenia republikánskeho kandidáta aj Volodymyr Zelenskyj. Ten na otázku, či sa obáva, že by sa do Bieleho domu opäť dostal Trump, odpovedal nasledovne: „Ak americká spoločnosť nezmení svoj postoj k Ukrajine, k našim spoločným hodnotám, k Putinovi ako nepriateľovi demokracie číslo jedna, bude jedno, či bude prezidentom Biden alebo Trump. Obaja budú brať do úvahy verejnú mienku,“ uzavrel.
Tak či onak. Výsledok amerických prezidentských volieb (5. november) bude pre Ukrajinu mimoriadne dôležitý. Ešte predtým sa však uskutočnia európske voľby (6. až 9. jún), po ktorých sa očakáva posilnenie krajnej pravice v novom europarlamente, čo by mohlo oslabiť jednotu EÚ a podporu Kyjeva.
Biden a Trump smerujú k opätovnému súboju v prezidentských voľbách. Viac sa dozviete z príspevku v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
