Ihor Yefimenko vlastní firmu, ktorá vyrába autosúčiastky. Keď na Charkov dopadli prvé rakety, v jeho živote sa začala nová éra.
Energický podnikateľ nám chce ukázať, čo všetko sa dá, ak sa chce. Napríklad, ak máte na sklade tony ocele pôvodne určené na listové pružiny. „Oceľové pláty sme narezali, pospájali ich dokopy a boli z toho naše prvé nepriestrelné vesty,“ hovorí.
Vyrábať ich začali hneď na začiatku invázie, skrčení v dielni, kým na budovy v okolí dopadali ruské bomby. „Túto vestu mi poslal vojak po tom, čo ho zasiahlo sedem guliek. Zavolal mi a povedal, že ďakuje za záchranu života,“ vraví Ihor a ukazuje nám vestu.
Všetky tieto veci sa začali vyrábať narýchlo vývojom typu pokus-omyl. Najzaujímavejším vynálezom je protimínová topánka. Pre Ihora je to osobné. Na mínu totiž stúpil jeho príbuzný. Odtrhla mu všetky prsty.
Prvý model vyrobili zo snoubordu. Testovali ho na figuríne menom Valér. Mína mu síce nohu zlomila, no neodtrhla.
Figurína je jedna vec, druhou sú reálni ľudia z mäsa a kostí. Spätnú väzbu ma Igor priamo od odmínovačov. Netrvalo dlho a test sa premenil na realitu na mínovom poli.
„Pre náš tím to bolo veľmi emotívne. Bolo to po prvý raz, čo v našich topánkach reálny človek stúpil na mínu, ktorá vybuchla. Zavolal mi a povedal: ,Vďaka, že ste mi zachránili nohu.‘ V tej chvíli som bol veľmi šťastný,” spomína Ihor.
Princíp spočíva v tom, že výbuch odtrhne topánke nožičky a ďalej smeruje do strán. Explózia tak roztrhne topánku, no nie končatinu.
Každá topánka váži tri kilogramy a pre začiatočníka je náročné v nich chodiť. No po krátkom tréningu sa v nich dá behať a dokonca aj skákať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
