Život v oblasti aktívneho sopečného systému si vyžiadal krutú daň. Islandský Grindavík sa zmenil na mesto duchov. Medzi evakuovanými obyvateľmi je aj Slovenka Lucia, ktorá na Islande žije sedem rokov. Hovorí, že aj keby sa situácia upokojila, život v meste sa už nikdy nevráti do starých koľají.
Žijú s vedomím, že sa to môže stať, no aj napriek tomu ich situácia zaskočila. Obyvatelia islandského mesta Grindavík sú stále v šoku z vyvrcholenia sopečnej aktivity, ktoré ich vyhnalo z domovov.
Okrem silných otrasov a blížiacej sa sopečnej erupcie ich ohrozujú aj úniky oxidu siričitého, ktorého koncentrácia v ovzduší je o to vyššia, čím bližšie sa magma nachádza k povrchu zemskej kôry.
„Väčšina ľudí šla k rodinám či známym v iných mestách, na chalupy. Tí, ktorí to šťastie nemali, mali možnosť sa zhromaždiť v halách a v kostoloch, kde im bola poskytnutá základná pomoc. Nikto nevie, kedy a či vôbec sa budeme môcť vrátiť naspäť, všade panuje veľká neistota,“ hovorí Slovenka Lucia, ktorá v Grindavíku žije už sedem rokov.
Na Island prišla za prácou, v Grindavíku pôvodne nechcela zostať natrvalo, mesto jej však učarovalo a našla si v ňom aj životnú lásku, plány na presťahovanie do Reykjavíku tak išli bokom.
Piatkové otrasy ju zastihli doma, chvíle hrôzy prežívala spolu s mamou, ktorá ju prišla navštíviť zo Slovenska.
„Najprv sme si mysleli, že to prestane ako vždy predtým, ale po čase sme si uvedomili, že to neustáva. Začalo sa to okolo 17. hodiny a o 18.30 hod. už začala v meste panika a z okna sme videli, ako ľudia utekajú von s taškami,“ opísala Slovenka, čo sa dialo počas zdanlivo nekonečných otrasov.
„Niektoré z nich boli veľmi silné a hlučné, doma sme nevedeli, čo skôr držať. Mali sme pocit, akoby sa pod nami búrila zem. Ešte som niečo takejto sily a intenzity predtým nezažila. Strašne som sa bála, a poslednou kvapkou bola padnutá skrinka s potravinami, ktorá zablokovala dvere do práčovne,“ spomína Lucia.
Okolo 19.00 hod. už bolo na nohách celé mesto a polovica obyvateľov ho opustila. Evakuáciu potom skomplikovalo, keď po jednom z otrasov praskla hlavná cesta.
NOW - Large crack opens up in the town center of Grindavik, Iceland. pic.twitter.com/2baOBv7kjp
— Disclose.tv (@disclosetv) November 13, 2023
„Vzala som tašku s oblečením, ktorú sme mali nachystanú už pár dní dozadu, išli sme ešte skontrolovať náš Guesthouse (prenajímajú izby - pozn. red.), z ktorého ľudia medzitým odišli, a potom sme šli von z mesta na chalupu prespať na jednu noc. To sme ešte nevedeli, že to bude na dlhšie. Toto bolo tesne pred 23.00 hod. a o 10 minút po nás už bola vyhlásená evakuácia,“ doplnila Lucia.
Takmer všetkým z 3 800 obyvateľov mesta sa podarilo nájsť ubytovanie u rodinných príslušníkov či priateľov. Len 50 až 70 ľudí bolo poslaných do evakuačných centier. Väčšina domácich a hospodárskych zvierat bola podľa organizácie Dyrfinna v pondelok večer presunutá z mesta.
V pondelok seizmická činnosť na juhozápadne Islandu mierne poklesla, vedci predpokladajú, že môže ísť o dôsledok ochladzovania magmatického tunela blízkym oceánom. Obyvatelia Grindavíku dostali povolenie krátko sa vrátiť do mesta a odviezť si cennosti, domácich miláčikov i hospodárske zvieratá.
„Tesne predtým, než sme sa na rad dostali my, sa zložky rozhodli, že ľudia môžu ísť na svojich vlastných autách, ale hneď ako budú počuť sirény, musia mesto okamžite opustiť. My sme ich nepočuli, ale ľudia to šťastie včera nemali. V dôsledku narastajúcej hladiny plynu museli po pár minútach okamžite opustiť mesto,“ hovorí Lucia s tým, že išlo o veľmi emotívnu situáciu.
„Je to strašný pocit ísť tam s vedomím, že je to možno naposledy a rovnako vidieť tú spúšť naokolo a paniku,“ doplnila.
Seizmológovia varujú, že napriek poklesu aktivity riziko erupcie stále zostáva vysoké. Ide o akési ticho pred búrkou. Rovnaký scenár sa opakoval aj pri erupciách z rokov 2021 a 2022.
Množstvo nahromadenej magmy, ktorej chýba k dosiahnutiu povrchu už iba niekoľko stoviek metrov, je však teraz dvakrát väčšie, čo iba posilňuje katastrofický potenciál.
Magma je v hĺbke približne 400 metrov. Súčasný prítok sa odhaduje na 75 metrov kubických za sekundu. Znepokojivým signálom je najmä to, že sa zem v oblasti prepadla až o meter.
„Myslím, že ľudia očakávali, že toto bude mať rovnaký priebeh, myslím, že nikto nečakal, že to bude niekde pod mestom a rovnako, že to narobí takéto škody, pričom sa to ešte ani neskončilo,“ priznáva Lucia.
Vulkanológovia veria, že nový cyklus zvýšenej aktivity môže trvať niekoľko desaťročí alebo storočí. Obyvateľom ohrozeného mesta sa však z domovov odchádzalo len veľmi ťažko.
„Niektorí ľudia sa boja vrátiť, čo sa nečudujem. Ale na druhej strane sú ľudia, ktorí veľmi na výber nemajú a všetko majú tam, ako napríklad starí ľudia. Neviem si predstaviť, ako to celé dopadne. Zrejme sa to ukáže až časom, pretože teraz je to veľmi citlivá téma. Vláda sa bude snažiť určite pomôcť a nájsť čo najlepšie riešenie,“ verí Lucia.
Život s vedomím, že zo dňa na deň môžete prísť o celý svoj majetok, rozvoju mesta nepraje. Aj keby sa sopečná aktivita upokojila, budúcnosť Grindavíku je veľmi neistá.
„Myslím si, že to bude veľmi ťažké investovať tu, ak sa stane, že mesto bude môcť fungovať ďalej. My sami sme kúpili dom, ktorý je náš iba zhruba 2 mesiace,“ dodáva na záver Lucia.
Možná sopečná erupcia ohrozuje aj geotermálnu elektráreň Svartsengi, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov severne od Grindavíku. Je hlavným dodávateľom elektriny a vody pre obyvateľov polostrova. Koncom minulého týždňa bola zatvorená.
Úrady v utorok oznámili výstavbu múru okolo elektrárne, aby ju ochránili pred možnými prúdmi lávy. Na miesto prevážajú zariadenie a materiál, ktoré by naplnili 20 000 nákladných automobilov. Výstavba bariéry ešte čaká na oficiálne schválenie vlády.
Dianie v oblasti sleduje kamera, prenos streamujú na YouTube.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
