Sopečný systém na južnom cípe Islandu o sebe po mesiacoch relatívnej nečinnosti opäť dáva nahlas vedieť. Situácia je však tentoraz vážnejšia, magmy sa pod povrchom nahromadilo dvakrát viac ako pred poslednými erupciami a prúdi v kilometrovej hĺbke priamo pod mestom Grindavík.
Island sa pripravuje na výbuch sopky, ktorý môže priamo ohroziť 4-tisícové mesto Grindavík. Na ostrove platí núdzový stav. Úrady umožnili obyvateľom nakrátko sa vrátiť domov po cennosti a iné potreby pod podmienkou, že tam strávia čo najkratší čas. Polícia a civilná obrana boli po celý čas v pohotovosti.
Grindavík leží na juhozápadnom cípe ostrova na polostrove Reykjanes približne 40 kilometrov juhozápadne od metropoly Reykjavík. V sobotu ho úrady evakuovali pre vysoký počet zemetrasení spôsobených pohybom magmy pod zemským povrchom. Otrasy pôdy môžu byť zároveň varovaním pred blížiacou sa vulkanickou erupciou.
„Otvorila sa trhlina dlhá približne 15 kilometrov. Kdekoľvek na nej môže nastať erupcia,“ vyhlásil v sobotu pre AFP Vidir Reynisson, vedúci Úradu civilnej obrany a krízového manažmentu.
Okrem samotného mesta by prípadný výbuch sopky ohrozil aj geotermálne kúpele Blue Lagoon, ktoré tiež preventívne evakuovali. V potenciálne ohrozenej zóne sa navyše nachádza geotermálna elektráreň Svartsengi, ktorá zásobuje vodou a elektrinou 30-tisíc ľudí.
„Máme vážne obavy o všetky domy a infraštruktúru v tejto oblasti,“ uviedol Reynisson.
V piatok sa vyskytli dve obzvlášť silné zemetrasenia, ktoré pocítili aj obyvatelia Reykjavíku. Podľa údajov Islandského meteorologického ústavu dosiahol najsilnejší piatkový otras magnitúdu 5,2.
„Magma je teraz vo veľmi malej hĺbke, takže erupciu očakávame najneskôr do niekoľkých dní,“ dodal Reynisson.
Tók saman hvernig skjálftavirknin hefur þróast í kringum Grindavík í þessum mánuði, út frá þeim gögnum sem eru aðgengileg á netinu. Myndbandið spilast hægar þegar margir skjálftar mælast, svakalegt hvernig skjálftarnir ferðast í gegnum Grindavík í gær og í fyrradag. pic.twitter.com/gIdOmp1Zm0
— Pálmar Gíslason (@palmargisla) November 12, 2023
Island má 33 aktívnych sopečných systémov, čo je najviac v celej Európe. K erupcii jednej zo islandských sopiek dôjde v priemere raz za 5 rokov. Drsnú krajinu tak neustále pretvárajú rieky lávy.
Island má totiž tú smolu, že leží na Stredoatlantickom hrebeni - trhline na oceánskom dne oddeľujúcou Eurázijskú tektonickú platňu od Severoamerickej tektonickej platne. Tie sa od seba vzďaľujú rýchlosťou 2 cm za rok, čo spôsobuje, že zemská kôra je na tomto mieste mimoriadne tenká a krehká.
Niektoré erupcie na Islande mali katastrofálne následky. Po výbuchu sopky Laki/Skaftareldar v roku 1783 zahynula približne štvrtina populácie ostrova.
Najväčšie obavy však vyvoláva sopka Katla, ktorá naposledy vybuchla v roku 1918. Leží totiž pod stovkami metrov ľadu a akákoľvek erupcia by spôsobila rozsiahle záplavy.
Aktuálne najväčšiu hrozbu však predstavuje 6 km široký a 19 km dlhý sopečný systém Fagradalsfjall, ktorý sa nachádza na juhozápadnom cípe Islandu - polostrove Reykjanes.
Až do nedávnych erupcií bol neaktívny viac ako 6 000 rokov. Vulkanológovia veria, že nový cyklus zvýšenej aktivity môže trvať niekoľko desaťročí alebo storočí.
Prvé erupcie vystrašili Island v marci 2021 a nasledovali ďalšie dve série výbuchov. Nespôsobili však veľké škody a aj napriek hroziacemu nebezpečiu sa z oblasti stala turistická atrakcia.
Teraz je však podľa odborníkov situácia oveľa vážnejšia. „Množstvo roztavenej horniny, ktorá sa nakopila tesne pod povrchom, je oveľa väčšie ako pred predošlými erupciami. Tie navyše narušili povrch a magma si tak môže nájsť cestu na povrch bez väčších prekážok,“ uviedla Sara Barsottiová, koordinátorka sopečných rizík Islandského meteorologického úradu (IMO).
Seizmická aktivita sa približuje k povrchu a magma začína vertikálne stúpať k zemskej kôre medzi oblasťou Sundhnjukagigar a Grindavíkom. V Grindavíku sa vytvoril meter hlboký ponor, čo naznačuje, že magmatický tunel, ktorý sa vytvoril pod mestom, sa dostal veľmi blízko k povrchu.
NEW: Evidence from an expert status meeting indicates that land deformation has slowed down in relation to a magma tunnel (or dyke) formed on Friday. This suggests the possibility of magma moving closer to the surface.
— Volcaholic ? (@volcaholic1) November 12, 2023
However, it's important to note that no new models have… pic.twitter.com/2lqzajUkrA
Lávový tunel sa podľa meraní Nórskej meteorologickej agentúry v nedeľu nachádzal v hĺbke menej ako 800 metrov v porovnaní s 1500 metrami zo soboty. Modely naznačujú, že magma sa môže dostať na povrch na južnom konci magmatického tunela tesne za Grindavíkom.
„Zdá sa, že zemetrasenia posledných dní nasledovali dvetisíc rokov starú sériu kráterov, čo naznačuje, že magma využíva slabinu v kôre,“ uviedol vulkanológ Thorvaldur Thórdarson, podľa ktorého by mohlo k erupcii dôjsť 800 metrov južne od Grindavíku.
Vzhľadom na klesajúci terén by potom podľa analýzy mala láva tiecť prevažne na západ, teda mimo mesta. Iba malá časť roztavenej horniny sa rozleje smerom na východ.
Dianie v oblasti sleduje kamera, prenos streamujú na YouTube.
Možností, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, je hneď niekoľko. Experti vo všeobecnosti hovoria, že k prerazeniu povrchu môže dôjsť na ktoromkoľvek mieste lávového tunela, no podľa profesora geofyziky Magnusa Tumi Gudmundssona v zásade existujú tri možné scenáre.
Prvým je erupcia blízko Grindavíku alebo severne od mesta; druhá je, že nedôjde k erupcii; a treťou a najmenej pravdepodobnou predpoveďou je podmorská erupcia.
Ak dôjde k erupcii v meste alebo v jeho blízkosti, následky budú zničujúce, varuje vulkanológ Armann Hoskuldsson. Štátnemu vysielateľovi RUV povedal: „Toto by bola veľmi zlá správa. Jedným z najvážnejších scenárov je erupcia v samotnom meste, podobná tej vo Vestmannaeyjar pred 50 rokmi. Toto by však bolo oveľa horšie.“
Ak nedôjde k sopečnej erupcii v Grindavíku, môže k nej dôjsť pod morom pri pobreží. V takom prípade by kontakt roztavenej horniny s vodou spôsobil obrovskú explóziu podobnú tej z roku 2010, keď vybuchla sopka Eyjafjallajökull.
Oblohu zahalil obrovský oblak popola a pary, ktorý spôsobil narušenie leteckej dopravy medzi Európou a Severnou Amerikou. Letecké spoločnosti zrušili viac než 100-tisíc letov a straty predstavovali 3 miliardy dolárov.
Erupcie sopiek v plytkých vodách sa označujú aj ako surtseyské erupcie. Takéto pomenovanie dostali po ostrove Surtsey, ktorý sa vynoril pri pobreží Islandu v roku 1963. Láva sa pri explózii po kontakte s vodou rozpadne na miniatúrne častice prachu a popola, ktoré spolu s vodnou parou zahalia oblohu a v atmosfére sa dokážu držať dlhý čas.
Väčšie kusy spadnú naspäť a môže vzniknúť ostrov v tvare prstenca alebo plytká podmorská plošina. Surtseyské erupcie často vedú k rýchlemu nahromadeniu sopečného materiálu a vznikajúci ostrov sa môže časom ďalej rozrastať.
Líkön benda til þess að kvika geti komið upp á syðri enda kvikugangsins rétt utan Grindavíkur. Líkur á eldgosi á hafsbotni hafa því aukist og búa þarf sig undir möguleika á sprengigosi. Meðfylgjandi mynd er frá gosinu í Surtsey árið 1963 (dæmi um surtseyskt sprengigos). pic.twitter.com/8Q8PV2dtDX
— Fréttastofa RÚV (@RUVfrettir) November 11, 2023
Škody v Grindavíku sú už teraz značné, zasiahnutá je cestná infraštruktúra, vodovodné potrubia aj elektrické rozvody. Obyvateľov pustili do mesta iba na pár minút, stihli si zobrať iba najdôležitejšie veci.
Jedna trhlina v zemi sa objavila na rovnakom mieste ako po otrasoch v roku 1957, keď ešte oblasť nebola zastavaná.
Gamalt kort af Grindavík frá 1957 á vefnum https://t.co/KaZmT6GDtc sýnir gamla sprungu eða sigdal sem fer í gegnum allan bæinn.
— Fréttastofa RÚV (@RUVfrettir) November 13, 2023
Við bárum þetta saman við drónamyndband sem Ragnar Visage tók í dag af sama svæði. Skemmdirnar á Austurvegi eru ofan á gömlu sprungunni. pic.twitter.com/Sgc0bKlb40
Vulkanológ David McGarvie z Lancasterskej univerzity tvrdí, že podobné evakuácie sa nestávajú často. „Posledná evakuácia celého väčšieho islandského sídla sa odohrala pred 50 rokmi v roku 1973 počas (sopečnej) erupcie na ostrove Heimaey neďaleko južného pobrežia Islandu,“ dodal McGarvie.
Do oblasti nepustia ani nohu. Odborníci upozorňujú, že výbuch môže prísť bez dostatočne skorého varovania. Pre obavy o bezpečnosť museli zastaviť aj práce na výstavbe obranných múrov, ktoré majú chrániť mesto pred prúdmi lávy. Úrady prehodnocujú plány.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
