Kola, hot dog či mozzarella. Možno ste nikdy nepremýšľali nad tým, ako v skutočnosti vznikli vaše obľúbené pochúťky či odkiaľ pochádzajú. Ich pôvod vás tak možno prekvapí.
Paradajky nie sú talianske, hot dog nie je americký a zemiaky či mrkva neboli u nás odjakživa, píše idnes.cz.
Ešte tri roky pred známym Johnom Pembertonom, ktorý mal v roku 1886 začať písať príbeh koly, prišiel chemik z Korziky Angelo Marini s revolučným nápadom. Zmiešal víno z Bordeaux a šesť miligramov extraktu z koky. Svoj nápoj nazval Vin Mariani.
Nápoj sa ihneď tešil obľube. Ako v radoch vedcov či umelcov, tak aj detí, a dokonca oslovil aj pápežskú stolicu, keď sa Lev XIII. Stal tvárou produktu. Hlásal, že Vin Mariani skvele povzbudí aj v prípade, keď už modlitba nestačí.
Cola tak, ako ju poznáme dnes, sa spočiatku netešila veľkej obľube ani tržbám. Ľudia ju po prvý raz mohli ochutnať v Jacob´s Pharmacy v Atlante. Vtedy ešte obsahovala okrem plodov kolovníka aj výťažok koky a nazývali ju mozgové tonikum.
Ak si myslíte, že hot dog je americký vynález, mýlite sa. Prvú klobásku vraj pripravil už kuchár cisára Nera. Následne bravčové klobásky podobné dnešným párkom vznikli vo Frankfurte nad Mohanom a to omnoho skôr ako vôbec Kolumbus doplával do Ameriky.
Skutočné prvenstvo spojenia párku a pečiva je otázne. Priekopníkom mohol byť mäsiar Johann Georg Hehner, ktorý frankfurtské párky servíroval s pečivom a kyslou kapustou.
Do Ameriky túto kombináciu priviezli prisťahovalci z Nemecka a tiež ju tam začali predávať. Prvým stánkarom s hot dogmi mal byť mäsiar Charles Feltman, ktorý svoj biznis rozbehol na Coney Island v New Yorku v roku 1871.
Pochúťka z kláštora. Ešte v 12. storočí začali vyrábať v kláštore San Lorenzo di Capura v Taliansku syr z kravského alebo ovčieho mlieka zvaný „mozza“. Ponúkali ho spolu s chlebom veriacim pútnikom.
Výrobnou surovinou, ktorá vyhrala, bolo byvolie mlieko. To je oproti kravskému tučnejšie a robí syr krémovejším. Obsahuje tiež viac bielkovín. Vďaka tejto receptúre bola výroba mozzarelly aj cenovo výhodnejšia. Z tony byvolieho mlieka sa vyrobí asi 24 kilogramov syra, zatiaľ čo z kravského len približne 13.
Dnes veľmi obľúbený šalát Caprese, kde je mozzarella jednou z hlavných prísad, je však omnoho mladšia. Rajčiny totiž prišli na náš kontinent po prvý raz až v 16. storočí. Priniesli ich moreplavci vracajúci sa z Ameriky.
Tie však boli najskôr veľmi kyslé a nie úplne chutné na jedenie. Do dnešnej podoby ich vyšľachtili práve Taliani.
Mrkva pochádzajúca z oblastí Afganistanu a Iránu bola pôvodne žltá a fialová. Neskôr sa objavili aj farby, ako červená, čierna či slonovinovo biela.
Oranžovú farbu začala mať až po šľachtení holandskými botanikmi. Išlo o snahu uctiť si Oranžsko-nasavský rod.
Zo začiatku sa pri mrkve používala skôr vňať než koreň.
Rovnako s konzumáciou vňati sa to začalo aj pri zemiakoch. Tu však dochádzalo k otravám, keďže je jedovatá. Ľudia si tak možno právom začali myslieť, že zemiaky sú jedlo pre zvieratá a ich konzumácia spôsobí malomocenstvo.
Chudoba a hlad však ľudí pritlačili a začali konzumovať aj ich. Na smaženú formu prišli v čase, keď neboli ryby. Dovtedy si totiž rovnakým spôsobom pripravovali prúžky nalovených rýb.
Súťaž o najkrajšiu tortu po niekoľkých rokoch obnovili. Víťazným sa stal výtvor zo Žiliny:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
