Starnutie a dlhovekosť skúmajú vedci už desaťročia. V najnovšej štúdii sa rozhodli otestovať krv a zanalyzovať telesné funkcie ľudí, ktorí dovŕšili vek 100 rokov. Zistili, že majú niečo spoločné.
Zdá sa, že dožiť sa stovky je rarita. Údaje, ktoré zverejnila štúdia však dokazujú opak. V roku 2015 žilo takmer pol milióna ľudí vo veku 100 rokov, pričom tento trend stále rastie. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude tento vek dosahovať až 3,7 milióna ľudí.
Dáta zbierali niekoľko dekád, od roku 1985 až po rok 2020. Skúmali 44-tisíc dobrovoľníkov zo Švédska. Krvné vzorky im teda odoberali postupne, ešte predtým, ako sa dožili 100 rokov.
V závere tak mohli tieto vzorky porovnať s ľuďmi, ktorí sa tak vysokého veku nedožili. Medical News Toady (MNT) píše, že ide o prvý takýto výskum.
Zistili, že ľudia, ktorí dosiahli hranicu 100 rokov, majú spoločných viacero faktorov. V závere vyplýva, že mali nižšie hladiny glukózy, kreatinínu a kyseliny močovej.
Doktorka Mireille Serlieová, ktorá sa na štúdii nepodieľala, pre MNT uviedla, že hladina kreatinínu závisí od funkcie obličiek a od svalovej hmoty. Dodáva, že je síce špekulatívne odhadnúť, prečo mali dobrovoľníci nižšiu hladinu kreatinínu, no pravdepodobne sa na to viaže aj životný štýl.
S funkciami obličiek súvisí aj obezita, príjem soli v strave či príjem tekutín. To platí aj pre nižšie hladiny glukózy.
Nižšie hladiny kyseliny močovej naznačujú, že nemali počas života problémy s obličkovými kameňmi, ochorením obličiek alebo dnou. Príliš nízke hladiny však môžu znamenať aj riziko neurologických ochorení.
Ľudia, ktorých metabolické profily vykazovali extrémne vysoké hladiny glukózy, kreatinínu a kyseliny močovej, a naopak mali veľmi nízke hladiny železa, sa tak vysokého veku nedožili.
Nie každý dobrovoľník, ktorý sa dožil 100 rokov, mal také ideálne hodnoty. Výskumníci rozdelili 100-ročných ľudí na dve kategórie, keďže sa ich výsledky odlišovali. Odchýlky však boli miernejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa stovky nedožili.
„Všetky hodnoty súvisia s výživou. Môžeme však len špekulovať o tom, čo je za týmto rozdielom, či je to napríklad kalorické obmedzenie,“ uvádza jeden z autorov výskumu Dr. Shunsuke Murata.
V štúdii uvádzajú, že je náročné presne určiť, čo spôsobilo priaznivejšie hodnoty u jednej skupiny ľudí. Predpokladajú, že veľkú úlohu hrá práve životný štýl, no nevedia, do akej miery majú na tom zásluhu aj genetické faktory.
Pohyb je dôležitý v každom veku. Pozrite si reportáž z archívu o slovenských senioroch, ktorí si zorganizovali vlastnú olympiádu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
