Dlhoročné spojenectvo medzi Arménskom a Ruskom je vážne naštrbené. Arménsky parlament totiž ratifikoval Rímsky štatút, na základe ktorého vznikol Medzinárodný trestný súd (ICC).
Krok Arménska pravdepodobne vnesie ešte viac napätia do zhoršujúcich sa vzťahov s jeho spojencom Ruskom, ktoré minulý mesiac označilo plán Jerevanu pristúpiť do ICC za "nepriateľský krok". Krajiny, ktoré ratifikujú zakladajúcu zmluvu ICC, Rímsky štatút, sú totiž povinné zatknúť Putina, ak vstúpi na ich územie.
„Máme pochybnosti, či je z hľadiska bilaterálnych vzťahov pristúpenie Arménska k Rímskemu štatútu správne. Stále sa domnievame, že je to nesprávne rozhodnutie,“ tvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Zdôraznil, že Arméni sú partnermi Ruska. „Rozhodne máme veľa spoločného, čo nás spája s bratským arménskym národom. Nepochybujeme o tom, že nás tieto spoločné putá budú spájať navždy. Teraz však samozrejme máme niekoľko ďalších otázok, ktoré musíme súčasnému arménskemu vedeniu adresovať. Tie boli do Arménska zaslané už skôr, " uviedol pre agentúru TASS.
ICC vydal 17. marca zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Súd vtedy v tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.
Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, a to na základe príslušných článkov Rímskeho štatútu ICC.
Tento súd začal možné vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine vyšetrovať vlani v marci. Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.
Putinovi hrozilo zatknutie aj v prípade, že by vycestoval na summit skupiny BRICS v Južnej Afrike, ktorá je tiež signatárom Rímskeho štatútu. Nakoniec to vyriešili tak, že ruský prezident miesto seba poslal šéfa diplomacie Sergeja Lavrova a lídrom krajín sa prihovoril iba prostredníctvom videohovoru.
Vzťahy oboch krajín zhoršila invázia Moskvy na Ukrajinu a nedávne obsadenie separatistického regiónu Náhorný Karabach Azerbajdžanom. Tento región v rámci hraníc Azerbajdžanu tri desaťročia ovládali etnickí Arméni. Mnohí z nich teraz obviňujú Moskvu, že ich nedokázala ochrániť.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan naznačil, jeho krajina bude sondovať možnosti spojenectva s inými krajinami namiesto Ruska. Kremeľ však v utorok zopakoval svoje tvrdenie, že pre Jerevan neexistuje žiadna iná alternatíva k existujúcej Moskvou vedenej Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorej je Arménsko členom.
Ani to však nezabránilo Arménsku usporiadať v prvej polovici septembra vojenské cvičenie so Spojenými štátmi. Krátko pred manévrami navyše Jerevan oznámil, že začal humanitárne podporovať Ukrajinu.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o vydaní zatykača na Vladimira Putina.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
