Nový spor o Náhorný Karabach sa ukončil pomerne rýchlo. Arméni po dvoch dňoch pristúpili na požiadavky Azerbajdžancov, no podľa odborníka to nemusí byť bodka za týmto konfliktom. Varuje pred cieľmi Azerbajdžanu, ktoré môžu prerásť do podstatne väčšej vojny.
Dvojdňové boje v separatistickom regióne Náhorný Karabach sa po spustení azerbajdžanskej „protiteroristickej operácie“ skončili arménskym zložením zbraní. Od stredajšej (20. 9.) jedenástej hodiny predpoludním medzi oboma stranami platí dohodnuté prímerie.
Analytik Ján Cingel hovorí, že takýto rýchly spád nečakal.
„Arméni si však zrejme uvedomili, že sú v slepej uličke a chcú zabrániť krviprelievaniu. Toto je kapitulácia v prospech Azerbajdžanu,“ povedal na úvod pre TVNOVINY.sk.
V dohode sú podľa médií aj podmienky, že z územia Náhorného Karabachu sa stiahnu arménske vojenské jednotky a ich výzbroj a že budú odzbrojené miestne ozbrojené sily.
Arménski separatisti tiež oznámili, že prijali návrh Baku na rozhovory o začlenení regiónu do Azerbajdžanu.
Podľa šéfa think-tanku Strategic Analysis Cingela Azerbajdžan toto vyšlo pomerne lacno.
„Teraz bude pri chuti. Stále je veľké riziko, že to môže skúsiť aj inde a bude chcieť maximalizovať svoje územné zisky,“ nazdáva sa s dôvetkom, že zabratie Náhorného Karabachu nie je jediným cieľom Azerbajdžanu.
„Chce vytvoriť tzv. zangezurský koridor, po čom volá aj Turecko. Tento koridor by mal spájať Azerbajdžan s jeho enklávou Nachičevan susediacou s Tureckom,“ vysvetľuje Cingel.
Zmysel tejto iniciatívy je podľa odborníka zrejmý a pochopiteľný.
„Obe krajiny sú etnicky spriaznené. Ide o turkické národy, majú podobný jazyk, kultúru a vývoj. Turecko má preto veľký záujem, aby bolo medzi nimi vytvorené priame spojenie.“
Také jednoduché to však nebude. Zangezurský koridor by totiž šiel cez územie, ktoré je aktuálne medzinárodne uznané ako arménske.
„Ak by Azerbajdžan zaútočil na toto územie, došlo by z jeho strany k opätovnému porušeniu medzinárodného práva,“ podotkol Cingel.
Tento scenár by už podľa neho znamenal podstatne väčší konflikt. Do hry by totiž mohli vstúpiť veľkí okolití hráči.
„Najmä Irán, ktorý hraničí s Arménskom. Obe krajiny majú dobré vzťahy a takýto koridor by ich od seba odstrihol. Arménsko je totiž pre Irán cestou do Gruzínska a do Ruska, s ktorými má tiež nadštandardné vzťahy,“ vysvetľuje respondent.
Pre Irán je preto vytvorenie koridoru, kontrolovaného Turkami, neprijateľné.
„Turecko je pre neho regionálny protivník, ktorý v Sýrii podporuje vládu, kdežto Turecko sympatizuje so sýrskou opozíciou,“ vysvetlil Cingel.
Zároveň dodáva, že Irán má, naopak, zlé a veľmi napäté vzťahy s Azerbajdžanom. To by mohlo znamenať zapojenie sa ďalšej krajiny.
„Iránsky arcinepriateľ Izrael využíva teritórium Azerbajdžanu ako svoju základňu na spravodajské a špeciálne operácie aj proti Iránu.“
Inými slovami, v najkrajnejšom prípade hrozí vážny konflikt medzi Tureckom a Iránom.
„Totiž v prípade, ak by Irán intervenoval proti Azerbajdžanu, tak by mu Turecko prišlo na pomoc. Turecko je však už členskou krajinou NATO, takže nabralo by to globálnejší rozmer,“ prognózuje Cingel.
Ako na záver prízvukuje, všetko je teraz v rukách Azerbajdžanu.
„Ak by skutočne zaútočil na suverénne územie Arménska, bol by rovnaký agresor ako Rusko na Ukrajine. Teraz by však reakcia medzinárodného spoločenstva musela byť skutočne ráznejšia,“ uzavrel Cingel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
