Hrozí vojna za hranicami Európy? Napätie medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa neustále stupňuje. V tomto prípade už nejde len o Náhorný Karabach, o ktorý sa obe krajiny už desaťročia sporia.
Medzi Arménskom a Azerbajdžanom pretrváva neustále napätie už od rozpadu Sovietskeho zväzu. Najväčším svárom je Náhorný Karabach, teda autonómne územie, ktoré sa nachádza na juhozápade Azerbajdžanu. Na tento región si však robí nároky aj Arménsko, keďže tu žije až 95 percent Arménov.
Obe krajiny sa kvôli tomuto územiu dostali aj do vojenského konfliktu. Prvý raz pred 30 rokmi, druhýkrát pred tromi rokmi. A teraz už niekoľko týždňov až mesiacov opäť eskaluje napätie. No tentoraz nejde len o Náhorných Karabach.
„Aktuálna situácia je napätá, reálne tam hrozí obnova ozbrojeného konfliktu, čím sa Azerbajdžan vyhráža, pokiaľ nebudú splnené jeho podmienky,“ povedal na úvod slovenský analytik a šéf think-tanku Strategic Analysis Ján Cingel.
„A tými sú inkorporácia (pripojenie) Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu pod výhradnou správnou kontrolou Baku a vytvorenie tzv. zangezurského koridoru cez územie Arménska, ktoré by spájalo Azerbajdžan so svojou exklávou Nachičevan,“ doplnil.
Nachičevan je autonómne územie Azerbajdžanu, ktoré však od materskej krajiny predeľuje práve Arménsko. Spomínaným koridorom by sa teda tieto dve územie prepojili, no Arméni majú s tým zásadný problém.
„Arménsko s podmienkou ochrany svojej menšiny na území Azerbajdžanu súhlasí s prvou podmienkou, zangezurský koridor je červená čiara, s tým Arméni súhlasiť nemôžu,“ dodal Cingel.
Okrem iného by sa totiž vytvorilo priame spojenie medzi Azerbajdžanom a Tureckom, ktoré je blízkym spojencom Baku.
Olej do ohňa prilieva aj Rusko, ktoré bolo dlhé roky garantom určitej stability v regióne. Podľa analytika Moskva teraz vystavila Azerbajdžanu bianco šek, že v prípade konfliktu nezasiahne.
„Rusko takto trestá Arménsko za to, že sa snaží posilňovať svoje vzťahy so Západom – USA, EÚ predovšetkým a postupne sa odkláňajú od dlhoročného bezpečnostného garanta Ruska,“ ozrejmil Cingel.
„Rusko totiž nebolo schopné garantovať teritoriálnu integritu medzinárodne uznávaných hraníc Arménska voči Azerbajdžanu (v máji 2021 a hlavne v septembri 2022), čo im Arméni nevedia odpustiť a snažia sa diverzifikovať svoje bezpečnostné záruky,“ podotkol.
Aj na základe týchto okolností sa Azerbajdžan cíti pri sile.
„Azerbajdžan je taký silný, že by bol schopný napadnúť a poraziť Arménsko, Arménsko sa ešte nepozbieralo z porážky vo vojne na jeseň 2020,“ povedal Cingel.
Zároveň však dodal, že v prípade napadnutia Arménska by zareagoval Západ. Dokazuje to aj aktuálne americko-arménske vojenské cvičenie.
„Je to signál od Američanov Azerbajdžanu, nech sa o nič nepokúšajú,“ poznamenal Cingel.
Čo sa týka Náhorného Karabachu, tak tam má Baku oveľa viac rozviazané ruky.
„Vo vzťahu k Náhornému Karabachu tam je Azerbajdžan oveľa menej obmedzovaný medzinárodným právom, a prakticky mu nič nebráni v tom, aby Karabach vojensky obsadili. To, že to bude znamenať etnické čistky, je druhá vec,“ uzavrel Cingel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
