Ak sa rozhodneme vedome nedokončiť začatú úlohu, nejde o lenivosť, ale o prokrastináciu. Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že sa ľudia nevedia prinútiť dokončiť rozrobené úlohy.
Prokrastinácia sa často zamieňa s pojmom lenivosť. Prokrastinácia pochádza z latinského slova procrastinare, čo doslovne znamená „odložiť na zajtra“. Je to niečo viac ako len dobrovoľné odkladanie povinností. Prokrastinácia je taktiež odvodená zo starogréckeho slova akrasia, čo znamená, robiť niečo proti nášmu lepšiemu úsudku alebo ide o nedostatok sebakontroly. Uvádza The New York Times.
Psychologička Monika Hricová pre Forbes uviedla, že širšia definícia hovorí, že ide o vedomú stratégiu, ktorú si vyberáme napriek tomu, že vieme, že bude ťažšie dokončiť úlohu, ak ju odložíme. „V tom je aj základný rozdiel medzi prokrastináciou a lenivosťou,“ dodáva psychologička.
Rozdiel medzi lenivým človekom a prokrastinátorom je v tom, že lenivý človek nemá v pláne danú úlohu vôbec spraviť, zatiaľ čo prokrastinátor ju len odkladá na neskôr. „Často aj okolie hodnotí prokrastinujúceho, najmä keď ide o opakovanú stratégiu, ako lenivca, ale sú to dva rozdielne pojmy,“ dodáva psychologička Hricová.
Prokrastinácia môže mať priamy vplyv na to, aký má dopad na efektivitu a produktivitu práce a taktiež neschopnosť dosahovať osobné ciele.
„Prokrastinácia predstavuje problém regulácie emócií, nie problém rozdelenia času,“ uviedol profesor psychológie Tim Pychyl pre CNN. Pychyl sa podieľa na výskume, ktorá skúma prokrastináciu na univerzite Carleton v Ottawe.
Doktori Pychyl a Fuschia Sirois pracovali na štúdii z roku 2013, kde sa zistilo, že pri prokrastinácii sa skôr dokážeme sústrediť na okamžitú naliehavosť zvládania negatívnych nálad ako na pokračovanie v úlohe.
Prokrastinácia potvrdzuje fakt, že sa skôr zameriavame a uprednostňujeme krátkodobé potreby pred tými dlhodobými.
Psychológ Hal Hershfield z Kalifornskej univerzity dodáva, že sme neboli stvorení na to, aby sme mysleli do ďalekej budúcnosti. „Potrebujeme sa sústrediť na zabezpečenie samých seba tu a teraz,“ povedal pre The New York Times.
V závislosti od toho, akú emóciu sprevádza, poznáme dva typy prokrastinácie:
Vyhýbavá - v pozadí stojí anticipačná úzkosť. Objaví sa vtedy, keď vopred cítime obavy, že sa dostaneme do nepríjemnej situácie.
Excitačná - prokrastinácia je vnímaná ako stratégia. Potrebou je cítiť stres a časový tlak, pretože vtedy sú ľudia efektívnejší, pracujú rýchlejšie a majú lepšie nápady.
„Ak sa pozrieme na tieto dva typy prokrastinácie, tak tam máme dva typy emócií, ktoré ju poháňajú. Jednou je úzkosť či strach a druhou potreba stresu, ktorá je spojená s adrenalínom,“ dodáva psychologička Monika Hricová.
Vo fabrike ponúkajú prácu výhradne na víkend. Záujem o automobily rastie. Viac v nasledujúcej reportáži. (14.4.2023)
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
