Svet sa rozlúčil s najuznávanejším teoretickým fyzikom svojej doby Stephenom Hawkingom

Ľudia nesú rakvu s telesnými pozostatkami profesora Stephena Hawkinga do univerzitného kostola v Cambridgei. Zdroj: TASR/PA via AP/ Joe Giddens

Michal Lukačovič

31. 3. 2018, 16:39

Keď pohrebný sprievod dorazil ku chrámu, zvony zazvonili 76-krát, raz za každý rok jeho života.

Stovky ľudí sa prišli v sobotu popoludní naposledy rozlúčiť so zosnulým britským fyzikom Stephenom Hawkingom. Informovala o tom televízia BBC.

Na súkromný obrad v univerzitnom kostole v anglickom meste Cambridge bolo pozvaných do 500 hostí vrátane príbuzných, priateľov a kolegov svetoznámeho vedca, ktorý zomrel 14. marca vo veku 76 rokov. Ďalšie stovky ľudí sa zhromaždili za bariérami postavenými okolo kostola.

Keď pohrebný sprievod dorazil ku chrámu, zvony zazvonili 76-krát, raz za každý rok Hawkingovho života. Truhlu s jeho telesnými pozostatkami zdobili biele ľalie symbolizujúce vesmír a biele ruže predstavujúce hviezdu Polárku.

Zdroj: YouTube/AFP

Do kostola Church of St Mary the Great rakvu vniesli šiesti zriadenci z Gonville and Caius College, jednej z fakúlt Univerzity v Cambridge, na ktorej zosnulý vedec pôsobil 52 rokov. V tomto anglickom meste Hawking žil aj zomrel.

K smútočnému zhromaždeniu sa okrem iných prihovorili britský herec Eddie Redmayne, Hawkingov najstarší syn Robert, bývalá Hawkingova žiačka profesorka Fay Dowkerová a známy astrofyzik Martin Rees. Bohoslužbu celebrovala dekanka univerzitného kostola Cally Hammondová.

Medzi prominentnými smútočnými hosťami boli aj americký podnikateľ Elon Musk, britský dramatik Alan Bennett či gitarista skupiny Queen Brian May. Pre pozvaných hostí bola po skončení obradu pripravená recepcia v priestoroch univerzity.

Popol Stephena Hawkinga 15. júna tohto roku uložia do hrobky v londýnskom Westminsterskom opátstve neďaleko hrobu osvietenského vedca Isaaca Newtona.

Hawking bol jedným zo všeobecne najuznávanejších teoretických fyzikov svojej doby, a to napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu spôsobenému amyotrofickou laterálnou sklerózou.

V roku 1971 matematicky dokázal teóriu veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj Stručné dejiny času) z roku 1988.