Peking počas návštevy Si Ťin-Pchinga v Moskve vyvolal očakávania, že sa vkladá do diplomatického vyriešenia vojny na Ukrajine. Odvtedy však v tejto súvislosti nič nepočuť a Volodymyr Zelenskyj sa doteraz nedočkal sľúbeného telefonátu od čínskeho prezidenta. Čo sa stalo s čínskym mierovým plánom a je možné, že od neho Peking napokon dal ruky preč?
Čína v uplynulých dvoch mesiacoch zaplnila svetové médiá stanoviskami o nutnosti diplomatického riešenia ruskej vojny proti Ukrajine. Javilo sa, že sa rozhodla postaviť do role jej sprostredkovateľa.
Jedným z hlavných krokov mali byť rozhovory s oboma stranami ozbrojeného konfliktu. Kým však návštevu Ruska Si Ťin-Pching zrealizoval presne pred mesiacom, na Ukrajinu nezavolal do dnešného dňa.
Expert na Čínu Filip Šebok z AMO v Prahe hovorí, že nešlo o prvý raz, kedy Čína vyvolala dojem, že sa chce stavať do mediačnej role v súvislosti s ruským krviprelievaním na Ukrajine. Nikdy však nedošlo na reálne kroky, ktorými by túto víziu aj presadzovala.
„Najkonkrétnejším krokom bolo čínske stanovisko vydané počas výročia ruskej agresie na Ukrajinu, ktoré bolo nesprávne označované ako čínsky mierový plán,“ pripomína analytik desaťbodový diplomatický program z februára tohto roka.
Čínsky prezident Si Ťin-pching ho vtedy pre ruský denník Rossijskaja gazeta prezentoval ako návrh Pekingu na vyriešenie konfliktu, ktorý odráža názory svetového spoločenstva a snaží sa neutralizovať dôsledky „krízy“.
Americký prezident Joe Biden tento dokument zavrhol a naznačil, že jeho realizácia by bola prospešná len pre Rusko.
„Ako by to mohlo byť dobré, ak tomu Putin tlieska?“ pýtal sa vtedy Biden v rozhovore pre televíziu ABC News. Jeho názor nasledovali aj ďalší predstavitelia Západu, podľa ktorých by v lepšom prípade len viedol k zakonzervovaniu súčasného vojenského stavu v prospech Moskvy.
„Nešlo o plán. Išlo o čínsku pozíciu a bolo to veľmi vágne. Opakovali sa tam princípy, ktoré Čína komunikuje v podstate od začiatku vojny. Vo výsledku tam nebolo ani nič nové," vysvetľuje analytik s tým, že dokument obsahoval predovšetkým všeobecné vyjadrenia napríklad o dodržiavaní medzinárodného práva, pričom ignoroval, že v prvom rade je v rozpore s ním samotná ruská agresia. Na tento fakt však Čína nikdy oficiálne neupozornila.
Podľa analytika mohla mať teda pozícia vydaná Čínou viacero cieľov. Tie mohli byť spojené napríklad aj s posilnením jej imidžu „zodpovednej veľmoci“, ktorá vždy presadzuje mierové riešenia a podporuje medzinárodné právo. Nemyslí si však, že smerovala k tomu, aby si Čína vybojovala v mierovom riešení vojny nejakú aktívnu rolu.
„Mohla si v konečnom dôsledku získať nejaké body. Bolo to však skôr PR cvičenie, než nejaká konkrétna iniciatíva,“ vyhodnocuje Šebok.
Nie je vylúčené, že by sa Čína do „role mierotvorcu“ voči Ukrajine mohla napokon ešte dostať. Posledné mesiace sa koniec-koncov ukázalo, že sa do takejto pozície vžiť dokáže. Svedčí o tom napríklad iránsko-saudské uzmierenie alebo slová Pekingu o tom, že chce sprostredkovať izraelsko-palestínske mierové rokovania.
Analytik Šebok však pripomína, že táto rola predpokladá, že majú o normalizáciu vzťahov záujem obe strany.
„Je zrejmé, že Rusko nemá záujem o mierové rokovania a nanajvýš by bolo ochotné pristúpiť k takým, ktorým by sa zakonzervovali jeho súčasné zisky na Ukrajine. Možno tiež povedať, že Rusko stále čaká na nejaký postup vo svojej prebiehajúcej ofenzíve. A pokiaľ by Čína teda mala hrať nejakú aktívnu rolu, de facto by to znamenalo, že by tlačila na Rusko.“
Čína sa od začiatku ruskej invázie snaží niekedy viac, niekedy menej úspešne budiť dojem neutrality či nezapojenia sa do vojny. Práve v tomto zmysle by bolo možné chápať aj sľúbený, no stále nezrealizovaný telefonát medzi Pekingom a Kyjevom.
„Po návšteve Si Ťin-Pchinga v Moskve za týmto prísľubom možno stála snaha vyvážiť obraz toho, že je Čína príliš naklonená Rusku. K tomuto rozhovoru však nedošlo a čínska strana oň očividne nemá teraz záujem,“ ozrejmuje Šebok.
Zaujímavosťou, ktorou prezradili uniknuté tajné dokumenty Pentagónu je, že Wagnerova skupina Jevgenija Prigožina nepochodila so svojou žiadosťou o zbrane nielen v Turecku, ale aj v Číne. Pozícia oboch krajín je, že nedodávajú smrteľné zbrane ani ruskému agresorovi, ani brániacej sa Ukrajine.
Na druhú stranu ukrajinskí vojaci už upozornili, že v zneškodnených ruských zbraniach nachádzajú čoraz viac čínskych súčiastok. Na to, ako to teda s neposkytovaním zbraní zo strany Číny je, analytik reaguje, že o priamom posielaní zbraní Rusku zatiaľ nemáme indície.
„Zatiaľ to vyzerá tak, že Čína nedodáva Rusku priamo zbrane, trebárs v podobe kompletných zbraňových systémov. Ak hovoríme o nejakých čínskych komponentoch, tak áno, tam vieme, že obchod s nimi pokračuje. Rusko bolo odtrhnuté od západných trhov a napríklad čipy a podobné komponenty, ktoré sú často dvojitého využitia, sa dostávajú z Číny do ruských zbraní alebo vozidiel. To myslím, že sa však dalo očakávať a nie je to možné klasifikovať ako priamu podporu,“ vysvetľuje expert.
Zároveň však dodáva, že si Čína musí byť určite vedomá toho, že exportom podobných produktov môže pomáhať Rusku aj vojensky a že by mohla zasiahnuť voči súkromným aktérom v Číne, ktorí to umožňujú – ale nerobí tak.
Nie je však tajomstvom, že si Čína po ruskej invázii značne polepšila. Ako priznáva aj analytik, posilnilo sa jej mocenské postavenie a profituje aj v ekonomickej oblasti – napríklad aj z toho, že si môže vyjednať lepšie ceny za dodávky energií z Ruska, od ktorých sa Západ po invázii odtrhol. Na druhú stranu dopĺňa, že Čína určite nechce vidieť „príliš slabé Rusko“.
Pripomína totiž, že Rusko je napriek všetkému na medzinárodnej scéne najdôležitejším partnerom Číny: „Aj celá čínska pozícia v strategických otázkach stojí na ruskej strane a z mnohých vecí obviňuje Západ. Peking skrátka nechce, aby Rusko bolo nejako strategicky oslabené a aby túto vojnu vyslovene prehralo.“
Číne teda súčasný stav sčasti pomáha, jedno je však jasné. „Príliš oslabené Rusko Číne pomáhať nebude, ale naopak, môže pre ňu byť aj záťažou,“ uzatvára analytik.
Pozrite si našu archívnu reportáž, keď bol Si Ťin-Pching znovuzvolený za prezidenta Číny:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
