Šéf wagnerovcov posledné mesiace čoraz ostrejšie kritizuje vojnu na Ukrajine, vyzýva k jej ukončeniu a spochybňuje hlavné motívy ruskej propagandy. Moskva to nečakane toleruje. Podľa analytika môže ísť z jej strany o taktický ťah.
Represívna politika voči opozícii bola Kremľu vlastná už pred jeho inváziou na Ukrajinu. Jej tvrdosť však za posledný čas čoraz viac naberá na obrátkach a občanov, ktorým sa nepozdáva hocijaký aspekt fungovania štátu, núti žiť v maximálnej ostražitosti. V posledných týždňoch prichádzajú z Ruska správy o mnohých udelených exemplárnych trestoch.
Kritik Kremľa Vladimir Kara-Murza si tento týždeň vypočul drakonický rozsudok za to, že sa očami tamojších orgánov dopustil vlastizrady. Dovedna na 25 rokov za mreže ho poslalo odsúdenie ruskej invázie pred zákonodarcami americkej Arizony.
Len o deň na to Štátna duma sprísnila zákony namierené proti podobným kritikom režimu a medzi riadkami zaviedla doživotný trest za zradu vlasti. Súčasnú ruskú realitu už len dokresľuje príbeh väzneného otca za proukrajinský obrázok jeho dcéry, cestujúceho z verejnej dopravy, ktorého riešia úrady za prezeranie si obsahu kritizujúceho vojnu, alebo niekoľkomesačná séria oligarchov a úradníkov záhadne vypadajúcich z okien.
Honu na čarodejnice však akoby zázrakom uniká Jevgenij Prigožin. Ten svojimi vyjadreniami pritom akoby už skúšal, kam až siaha trpezlivosť Moskvy. Jeho tirády smerom k ministerstvu obrany a Sergejovi Šojguovi koncom minulého roka zapĺňali médiá takmer na každodennej báze.
Po sťažovaní sa, že Šojguov rezort chce wagnerovcov „zničiť“ a nezaisťuje im dostatok živej sily ani munície, tento rok ešte pritvrdil a vystúpil proti dvom hlavným pilierom kremeľskej propagandy voči Ukrajine – nutnosti jej denacifikácie a ruskému boju so Západom.
„Je smiešne si myslieť, že keď sa Rusko rozhodlo vykonať túto špeciálnu vojenskú operáciu, nepočítalo s pomocou NATO Ukrajine,“ vyhlásil Prigožin, ktorý zdôraznil, že Rusko bojuje „výlučne s Ukrajincami“ ozbrojenými vybavením západných demokracií.
„Putinov šéfkuchár“ tiež spochybnil schopnosť Ruska docieliť „denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny“. Pri prvej veci totiž „nevie o žiadnych nacistoch na Ukrajine“, a pri druhej by podľa neho Moskva musela teda zničiť celú ukrajinskú armádu, na čo podľa neho nemá. Namiesto toho, aby pribrzdil, túto rétoriku naopak ďalej rozvíja a rovno už vyzýval na koniec invázie na Ukrajine.
Americký Inštitút pre štúdium vojny ISW v marci zhodnotil, že Prigožin fakticky odmietol tvrdenia Moskvy o tom, že sa Rusko potrebuje brániť proti hrozbe NATO a spochybnil nutnosť maximalistických cieľov invázie deklarovaných Vladimirom Putinom.
Expert na Rusko Pavel Havlíček z AMO vysvetľuje, že Prigožinovi tieto excesy prechádzajú preto, že je kľúčovým spojencom Kremľa a súčasťou jeho vojnovej mašinérie. Poukazuje pritom, že ak sa pozrieme na posledné vyjadrenia aj zo strany niektorých iných predstaviteľov Ruska, napríklad šéfa diplomacie Sergeja Lavrova, ten hovorí úplne rovnakým jazykom.
„Je to z dôvodu uvedomenia, že Rusko na Ukrajine nikam ďalej nedôjde, a práveže naopak, bude sa chcieť zakopať v súčasných pozíciách. Preto mu to nielen prechádza, ale možno je na to z Kremľa aktívne vyzývaný,“ predostiera analytik.
Prigožinovým záujmom pritom môže byť aj snaha otočiť situáciu v zmysle propagandy a vykresliť Ukrajinu ako vojnového štváča a Rusko ako stranu, ktorá chce vojnu zastaviť. Havlíček pritom poukazuje na to, že podobné snahy vidíme minimálne od konca minulého roku.
Ešte prekvapivejšia je vzhľadom na všetko uvedené posledná analýza amerických analytikov, ktorou upozornili, že šéf wagnerovcov sa po ochladení vzťahov s Putinom pomaly dostáva späť do jeho priazne.
„Myslím, že sa ukázal ako dostatočne nenahraditeľný, aby si jeho prácu Putin vážil, alebo ju minimálne potreboval. Na druhej strane sme v poslednom čase sledovali aj snahy Kremľa vytvoriť možné alternatívy k jeho tzv. Wagnerovej armáde – napríklad v podobe zoskupenia Konvoj. To by voči nej mohlo predstavovať v budúcnosti istú alternatívu a znížiť tak pocit nenahraditeľnosti, ktorý sa s ním (Prigožinom) teraz spája,“ hodnotí analytik.
Aj ISW dal návrat Prigožina do priazne Kremľa do súvislosti so zlyhávaním regulárnej ruskej armády na Donbase v porovnaní s wagnerovcami. Na stav Wagnerovej skupiny si zároveň posvietil aj jeden z uniknutých dokumentov Pentagónu.
Z interpretácie denníka The New York Times vyplýva, že USA ju vníma v ostrom kontraste s ruskou armádou. Kým tá má čeliť celkovému úpadku a vysokým stratám, Prigožinovi „muzikanti“ podľa tajných materiálov prekvitajú a ich vplyv ostáva naďalej silný aj mimo ukrajinskej pôdy. Na tej sú momentálne známi najmä v súvislosti s bojmi o viac symbolické, než strategicky významné ukrajinské mesto Bachmut.
Dokým sa Prigožin k založeniu skupiny sám neprihlásil, prepojenie wagnerovcov a Ruska bolo dlhodobo predmetom diskusií Západu. Ich jednotky boli vtedy chápané ako sila, ktorú Kremeľ nasádza do oblastí konfliktu, s ktorými nechcel byť priamo spájaný – napríklad v oblasti Líbye, Sýrie a Mali.
Kým uniknuté dokumenty hovoria o pretrvávajúcej sile wagnerovcov, ich údajné hľadanie nových liniek pre zaobstaranie zbraní v Turecku môže podľa The New York Times svedčiť o tom, že západné sankcie začínajú fungovať a wagnerovcom sa pre ne začalo zadrhávať zásobovanie. Aj to by mohlo byť dôvodom, prečo ich zakladateľ takto mení taktiku a tlačí na koniec invázie, ktorou Rusko terorizuje Ukrajinu už 14 mesiacov.
Pozrite si našu archívnu reportáž o wagnerovcoch:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
