Čína vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali mierové rozhovory. Tiež upozornila, že v konflikte na Ukrajine nesmú byť použité jadrové zbrane. TASR správu prevzala v piatok z agentúry AFP.
Čína v piatok pri príležitosti výročia vojny na Ukrajine zverejnila 12-bodový dokument o „politickom urovnaní“ tejto krízy.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v dokumente uviedlo, že všetky strany by mali podporovať Rusko a Ukrajinu v spolupráci a v čo najrýchlejšom obnovení dialógu. „Jadrové zbrane nesmú byť použité a jadrové vojny nesmú byť vedené,“ dodal čínsky rezort diplomacie.
Peking tiež Rusko a Ukrajinu vyzval, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a vyhýbali sa „útokom na civilistov a civilné zariadenia“.
Čína tiež oznámila, že nesúhlasí s „akýmikoľvek jednostrannými sankciami, ktoré nie sú schválené Bezpečnostnou radou OSN“, píše na svojej webovej stránky denník The Guardian s odvolaním sa na v piatok zverejnený plán.
Plán tiež žiada zriadenie humanitárnych koridorov pre evakuáciu civilistov a zabezpečenie vývozu obilia, ktorého prerušenie spôsobilo globálne zdražovanie potravín.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že nevidel mierový plán sľubovaný Čínou. Chce sa však stretnúť s predstaviteľmi Pekingu a hovoriť s nimi o ich návrhu pred tým, ako ho posúdi, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Peking prisľúbil, že svoj návrh „politického riešenia“ vojny na Ukrajine zverejní tento týždeň, v čase prvého výročia začiatku invázie Ruska z 24. februára.
„Čína nám povedala, že majú takúto iniciatívu. Dokument som však zatiaľ nevidel,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, ktorý navštívil Kyjev.
Peking sa v prípade vojny Ruska na Ukrajine snaží zachovávať neutrálny postoj, pokým udržiava blízke vzťahy s Moskvou, pripomína AFP.
„Myslím si, že vo všeobecnosti je veľmi dobré, že Čína začala hovoriť o Ukrajine a vysielať nejaké signály,“ konštatoval Zelenskyj. „Vyvodíme určité závery po tom, ako uvidíme ich konkrétne ponuky... Chceli by sme stretnutie s Čínou.“
Čína dlhodobo tvrdí, že na Ukrajine snaží zachovávať neutrálny postoj, ale s Ruskom má silné väzby ako protiváhu voči USA.
Peking odmietol kritizovať ruskú inváziu na Ukrajinu a pri charakterizovaní konfliktu odmieta aj samotné slovo invázia. Západ obviňuje z prilievania do ohňa a eskalácie konfliktu dodávkami zbraní Kyjevu.
Mierový plán podľa agentúry AP iba rozvíja dlhodobo známe čínske postoje, vrátane odkazu na nutnosť zaručiť „ zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť všetkých krajín“.
Okrem toho vyzýva na ukončenie „mentality studenej vojny“, pričom Peking tento termín dlhodobo používa na označenie hegemónie USA a zasahovanie do záležitostí iných krajín.
„Bezpečnosť jednej krajiny nemôže byť dosiahnutá na úkor bezpečnosti iných krajín a regionálna bezpečnosť nemôže byť zabezpečená posilnením či dokonca rozšírením vojenských blokov,“ citovala ruská štátna agentúra TASS z čínskeho dokumentu o „politickom urovnaní“ krízy.
Čína sa vo štvrtok zdržala hlasovania, keď Valné zhromaždenie OSN schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá vyzýva Rusko, aby ukončilo nepriateľstvo na Ukrajine a stiahlo svoje vojská z krajiny.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier spochybnil v piatok ochotu Číny stať sa sprostredkovateľom v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom po tom, čo Peking vyzval na urýchlené mierové rozhovory s cieľom ukončiť vojnu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Každý konštruktívny návrh, ktorý nás priblíži k spravodlivému mieru, je veľmi vítaný. Či chce globálna veľmoc Čína hrať takú konštruktívnu úlohu, je stále otázne,“ povedal Steinmeier pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Existujú obavy, že Pekingu o žiaden mier na východe Európy nejde. Do Moskvy totiž až podozrivo často chodia počas uplynulých týždňov čínski predstavitelia a objavili sa aj špekulácie, že Čína chce Rusku poslať zbrane.
Peking pred týmto krokom varoval americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Podľa informácií nemeckého týždenníka Der Spiegel existujú v Číne plány na dodávky zbraní pre podporu ruskej armády už od minulého roka. Zatiaľ najbližšie k tomu má čínsky výrobca dronov Xi'an Bingo Intelligent Aviation Technology.
Ten podľa nemeckého týždenníka jedná s Ruskom o masovej výrobe kamikaze dronov ZT-180. Čínska firma už súhlasila s tým, že pre ruské ministerstvo obrany do konca apríla vyrobí, otestuje a dodá stovku prototypov dronov ZT-180.
?Ukrayna/Kiev'de hedefe doğru dalışa geçen İran yapımı Şahid 136 Kamikaze İHA. pic.twitter.com/6iesFZIx2E
— M5 Dergi (@M5Dergi) October 17, 2022
Ich dizajn by sa mal podľa vojenských expertov podobať iránskym strojom Šahid-136, ktoré už Rusko na Ukrajine vo veľkom používa. Čínske drony sú schopné niesť hlavice s hmotnosťou 35 až 50 kilogramov.
Spoločnost Xi'an Bingo Intelligent Aviation Technology plánuje v ďalšom kroku vybudovať v Rusku fabriku, ktorá bude schopná vyrobiť stovku spomenutých dronov mesačne, píše Der Spiegel.
Holandská verejnoprávna televízia NOS už v januári uviedla, že prostredníctvom čínskych firiem sa do Ruska dostali holandské mikročipy. To, že sa tak deje, dokázala aj analýza ukrajinskej armády.
Až 10 z 27 skúmaných ruských zbraní, ako sú rakety, vrtuľníky a drony, či ich pozostatky mali nainštalované mikročipy z Holandska.
V bezpečnostných kruhoch niektorých krajín už mesiace kolujú správy, že čínske firmy ruskej strane dodávajú satelitné snímky ukrajinskej bojovej zóny.
Americká vláda preto nedávno zaradila čínsku satelitnú spoločnosť Changsha Tianyi Space Science and Technology Institute na svoj sankčný zoznam.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o čínskom špionážnom balóne, ktorý sa pohyboval nad USA:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
