Vedkyňa skúmala stres polárnikov počas expedície na Antarktíde. Prišla s prekvapivým zistením

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Súčasná doba nám poskytuje nekonečné možnosti kam cestovať a čo tam robiť. Týka sa to dovoleniek aj práce. Niekomu vyhovuje príjemné teplo prímorského letoviska a niekto zasa vycestuje až do Antarktídy.

Mladá antropologička Lucie Račková na večne zamrznutom kontinente skúmala stres polárnikov. Počas dvoch mesiacov vedeckého výskumu mala možnosť spoznať aj nedotknutú prírodu a zvieratá, ktoré by inak videla iba v polárnych pavilónoch zoologickej záhrady.

Prečítajte si tiež:

​Lucie sa zaoberá stresom v izolačných štúdiách. Vlani sa jej naskytla ideálna príležitosť, ako si v praxi overiť poznatky zo školy. V rámci dvojmesačného pobytu na Antarktíde monitorovala fyziognomické parametre 16 členom výpravy.

Použila na to prístroj Entrant, ktorý meria stres na báze termodynamiky. Podľa Luciiných slov by malo ísť o prvú metódu, ktorá dokáže zmerať stres objektívne a v reálnom čase.

Prekvapilo ju, že počasie nemalo na psychiku takmer žiadny vplyv

Postupne sa ukázalo, že očakávania, s ktorými na Antarktídu prišla, sa nenaplnili.

Predpokladala napríklad, že výskumníkov bude najviac stresovať počasie alebo neexistujúce pripojenie na internet, no ukázalo sa, že zaťažkávacími skúškami si psychika zúčastnených prešla najmä počas situácií, keď sa mali jednotlivé skupiny skoordinovať.

Napätie tak vznikalo najmä pri plánovaní kempov v okolí. Všetko totiž muselo byť v súlade s počasím a množstvom spoločných zdrojov, ktoré mali k dispozícii.

Merania pomocou spomenutého pristroja sa robili raz za dva týždne. Každý z členov expedície mal na sebe Entrant 15 minút.

Prečítajte si tiež:

​Hlavným cieľom bolo zistiť, ako fungujú kognitívne schopnosti u jednotlivých ľudí a či sa na nich prejaví vplyv izolácie. Po meraniach nasledoval test pozornosti a gamblingový test. 

Pozoruhodným zistením bolo, že počas dvoch mesiacov na Antarktíde sa ukázalo, že tamojšie prostredie má na kognitívne funkcie minimálny vplyv. 

Keby sme pritom robili merania opakovane počas dvoch mesiacov u človeka v bežnom živote, určite by sa prejavil vplyv rôznych faktorov.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti