Izraelská demokracia je ohrozená. Židovský štát má najpravicovejšiu a najkonzervatívnejšiu vládu vo svojej histórii. Jej kritici majú vážne obavy, že po reforme justície by jej už nestálo nič v ceste v presadzovaní svojich radikálnych zámerov. Hrozí, že niekoľko týždňov trvajúce protesty eskalujú až do občianskych nepokojov.
Izrael zažíva najväčšiu krízu vo svojej histórii. Spory o zmeny v justícii ženú blízkovýchodnú krajinu na pokraj spoločenského kolapsu. Vláda chce obmedziť právomoci najvyššieho súdu a spolitizovať výber sudcov. Reálne tak hrozí, že v krajine bez písanej ústavy či druhej komory parlamentu, budú podkopané základy demokracie.
Proti kontroverznej reforme z dielne vlády Benjamina Netanjahua už niekoľko týždňov protestujú státisíce ľudí. Atmosféru v krajine nám opísal Dávid Polák, Slovák žijúci v Tel Avive.
„Izraelčania majú obavy o budúcnosť. Od mnohých počúvam, že vážne zvažujú odchod z krajiny. Je to všadeprítomná nervozita ale zároveň aj zápal a zlosť. Ľudia sa spontánne združujú v parkoch a na námestiach s vlajkami a transparentmi aj mimo hlavných protestov a snažia sa vyjadriť svoj nesúhlas, bohužiaľ veľa iných možnosti nemajú,“ priblížil Polák.
Politika staronového premiéra pod vplyvom koaličných partnerov z ultrapravicových strán provokuje palestínskych politikov aj bežných Palestíncov a dochádza k ich radikalizácii, v dôsledku čoho sa zhoršila bezpečnostná situácia v krajine.
Izraelská spoločnosť je rozdelená, ako nikdy predtým. Priepasť medzi ľavicou a pravicou sa prehlbuje, čo ukázal aj prieskum Izraelského demokratického inštitútu z februára tohto roka. Takmer tretina opýtaných si myslí, že situácia môže eskalovať až do občianskych nepokojov.
Jasná väčšina respondentov si želá, aby sa vláda v otázke spornej reformy snažila dosiahnuť kompromisné riešenie. To však vládna koalícia odmieta a svoje plány nemieni akokoľvek korigovať.
Po piatich voľbách počas troch rokov má Izrael vládu, ktorá má v Knesete ( izraelskom parlamente) pohodlnú väčšinu s výhľadom, že sa pri moci udrží mnoho rokov. Nová vláda je však zároveň najpravicovejšia a nábožensky najkonzervatívnejšia v histórii krajiny.
Jej kritici majú vážne obavy, že po reforme justície, by jej už nestálo nič v ceste v presadzovaní svojich zámerov. Nejde pritom iba o politiku, ale aj o premiérov osobný prospech. Oslabením súdnej moci si chce zabezpečiť aj svoju beztrestnosť v sérii trestných konaní, ktoré sú proti nemu dlhodobo vedené v rôznych korupčných kauzách.
Zástancovia reformy naproti tomu upozorňujú, že najvyšší súd sa riadi zákonom o ľudských právach, ktorý prešiel v Knesete štvrtinou hlasov bez širšej diskusie.
„Populácia sa rozdelila. Protestujúci Izraelčania považujú navrhovanú reformu za existenčnú hrozbu pre štát Izrael a majú pocit, že ak reforma prejde, tak Izrael prestane byť demokratickým štátom a zaradí sa k štátom, ako sú Turecko a Maďarsko. Majú pocit, že prídu o svoju krajinu,“ uviedla pre portál iDNES analytička Irena Kalhousová z Herzlovho centra izraelských štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity.
Plány, ktoré má nová koaličná vláda, sú podľa nej veľmi radikálne. „Hovorí sa v tomto zmysle slova o akejsi orbánizácii Izraela. Že sa moc centralizuje do rúk vlády, konkrétne jedného človeka (Benjamina Netanjahua - pozn. red.). že budú potlačené slobodné médiá aj práva súdov. A dokonca už aj Spojené štáty naznačili, že to mohlo poškodiť izraelsko-americké vzťahy,“ hovorí analytička.
„Orbánizácia je termín, ktorý sa používa v Izraeli (a nielen tam), ako opísanie formy okliešťovania demokracie a liberálnej spoločnosti. V Izraeli odkazuje tiež do istej miery na veľmi dobrý osobný vzťah a vzájomnú inšpiráciu medzi Benjaminom Netanjahuom a Viktorom Orbánom,“ vysvetlil český politológ Marek Čejka z Masarykovej univerzite v Brne.
O veľmi dobrých vzťahoch medzi maďarským premiérom a jeho izraelským náprotivkom svedči aj to, že Maďarsko začiatkom marca ako prvá krajina v Európskej únii presunulo svoju ambasádu do Jeruzalema, čím ho fakticky uznalo za hlavné mesto Izraela.
Cieľom reformy justície je oslabiť Najvyšší súd, viac ho spolitizovať a v konečnom dôsledku narušiť systém „bŕzd a protiváh“ medzi zložkami moci. Zatiaľ čo výkonnú a legislatívnu moc majú Netanjahu a jeho spojenci pod kontrolou, tak Najvyšší súd, ako vrchol tretieho piliera im ich ambície narušuje.
Kontroverzný návrh zmien v justícii predložil začiatkom januára minister spravodlivosti Jariv Levin, spojenec Netanjahua z jeho pravicovej strany Likud. Dlhoročný kritik Najvyššieho súdu tvrdí, že dôvera verejnosti v súdny systém klesla na historické minimum.
Vládna koalícia tvrdí, že zmeny v justícii sú nevyhnutné na obmedzenie vplyvu "aktivistického súdnictva" a jeho zasahovania do politiky.
„Ideme k voľbám a volíme, ale z času na čas za nás rozhodujú ľudia, ktorých sme nevolili (teda sudcovia). to nie je demokracia,“ cituje Levina britský Guardian.
Medzi kľúčové body reformy patrí možnosť parlamentu, aby jednoduchou väčšinou anuloval rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými sa rušia právne predpisy a súčasne aj odoprel tomuto súdu právo na preskúmanie takéhoto kroku parlamentu.
Návrh zákona sťažuje najvyššiemu súdu zrušenie právnych predpisov, ktoré sa považujú za rozporné so základnými zákonmi - obsahuje totiž požiadavku, že zrušenie musí byť schválené väčšinovo 12 z 15 členov senátu najvyššieho súdu.
Izraelský prezident Jicchak Herzog, ktorý má v štáte prevažne ceremoniálnu rolu, sa počas krízy snaží sprostredkovať dialóg prívržencov a odporcov reformy justície.
Kompromis, ktorý vo štvrtok verejnosti predstavil v televíznom prejave, však premiér Netanjahu odmietol s tým, že s tým nesúhlasili predstavitelia vládnej koalície. Doplnil, že ústredné prvky návrhu, ktorý Herzog predložil, „len upevňujú súčasnú situáciu a neprinášajú potrebnú rovnováhu medzi vetvami“ moci v Izraeli.
Reforma súdnictva medzitým napreduje. Jej základné prvky by mohli prejsť záverečným čítaním v parlamente už na budúci týždeň.
Niekoľko týždňov trvajúce protesty odporcov reformy justície nevykazujú žiadne známky spomalenia. Tie doteraz najväčšie sa konali minulú sobotu a naprieč krajinou sa na nich zúčastnilo pol milióna ľudí.
Len v pobrežnom hlavnom meste Tel Aviv vyšlo do ulíc zhruba 200-tisíc demonštrantov, v Haife približne 50-tisíc. Zhromaždenia proti kontroverznej reforme sa konali aj v Jeruzaleme, Beer Ševe, Ejlate a niekoľkých ďalších mestách.
„Každý týždeň sa pridáva viac a viac ľudí. Ľudia si berú dovolenky, aby sa na nich mohli zúčastniť. Započul som dokonca, že niektoré odvetvia chystajú aj štrajky,“ priblížil Dávid Polák, ktorý bol na posledných troch veľkých protestoch.
Na demonštráciách proti vláde sa často zúčastňujú ľudia, ktorým Izrael vďačí za svoju existenciu i silnú ekonomiku. Protestujú ekonómovia, podnikatelia, bývalí šéfovia tajných služieb, vojaci a učitelia - jednoducho vzdelaní ľudia, ktorí majú vážne obavy o budúcnosť krajiny. Na protestoch možno vidieť ľudí naprieč všetkými vekovými kategóriami. Tí najstarší prišli aj napriek tomu, že už majú problémy s chôdzou.
Premiér Benjamin Netanjahu pritom protestujúcich označil za anarchistov. Tento jeho výrok zaznel krátko potom, čo protestujúci dav v Tel Avive blokoval odchod premiérovej manželky Sáry, ktorá v centre mesta navštívila luxusné kaderníctvo.
Piloti EL AL odmietli s premiérom letieť do Talianska, záložníci zo 69. letky odmietli nastúpiť na výcvik. Pridali sa aj rezervisti z námorníctva, ktorí niekoľko hodín s kajakmi na protest blokovali prístav Haifa. Zaujímavé bolo aj to čo sa dialo v okolí letiska, kde protestujúci dav blokoval prístupové cesty, aby Netanjahu nemohol odcestovať do Talianska. Nakoniec sa našiel pilot, ktorý bol ochotný premiéra dopraviť na letisko vrtuľníkom.
Náboženskí a pravicoví extrémisti v koalícii síce zastupujú menšinu, ale spojenie s Netanjahuom im dalo moc. Ešte na začiatku roka optimisti predpovedali, že Netanjahu ich usmerní. Teraz to však vyzerá skôr tak, že sa im premiér podvolil. A tak sú odvolávaní velitelia z polície, ktorí odmietli poslúchnuť rozkaz ostro zasiahnuť proti demonštrantom.
K popularite novej vlády neprispieva ani fakt, že už počas jej zatiaľ veľmi krátkeho funkčného obdobia došlo k prudkému zhoršeniu bezpečnostnej situácie v krajine.
Do očí to bije o to viac, že sám Netanjahu tvrdí, že predošlá vláda otázku bezpečnosti nezvládala. Vinu za jej zhoršenie pravica dlhodobo pripisuje ľavici a aj vďaka tomu pravicové strany získali vo voľbách dostatok hlasov na zostavenie vlády.
Bezpečnostná situácia je pri tom najhoršia za posledných 12 rokov. Iba počas februára prišlo pri rôznych incidentoch o život sedem Izraelčanov a 35 Palestínčanov.
Netanjahuova politika pod vplyvom ultrapravicových koaličných partnerov spôsobila, že Palestínčania sa čoraz viac radikalizujú a už sa začína hovoriť aj o tom, že by situácia mohla eskalovať až do tretej intifády (masového povstania proti Izraelu).
Palestínske útoky na izraelskú armádu v súčasnosti nie sú podľa Ireny Kalhousovej centrálne organizované: „Za tými skupinkami, ktoré sa podieľajú na ozbrojených útokoch, sú často organizácie Hamás alebo Islamsky džihád. Ale sú tam aj nové skupiny, ktoré neveria ani jednej z tradičných organizácií v Palestíne. Vznikajú ich nové odnože.“
K radikalizácii Palestínčanov najviac prispieva postupné „plazivé“ rozširovanie židovských osád na okupovanom palestínskom území.
Situácia by sa mohla vyostriť v prípade, že by Netanjahu poslúchol hlasy židovských radikálov, ktorí volajú po anexii Západného brehu Jordánu alebo aspoň časti tohto územia, ktoré ma Izrael pod kontrolou. Toto územie má pritom v súčasnosti iba štatút okupovanej oblasti. K napätiu prispievajú aj čoraz častejšie útoky zo strany židovských osadníkov proti Palestínčanom.
Aj keď tlak extrémistov na Netanjahua je veľký, podľa Kalhousovej by anektovanie ďalších palestínskych území bolo prekročením červenej čiary, ktoré by si premiér nemohol dovoliť.
„Uvedomuje si, aké obrovské následky by to malo, pretože to by znamenalo absolútne porušenie medzinárodného práva. Na Izrael by mohli byť uvalené medzinárodné sankcie. Izrael by mohol byť vystavený trestnému stíhaniu iniciovanému medzinárodným súdom,“ priblížila analytička.
Búriť sa začínajú aj izraelskí Arabi, ktorí sa cítia byť občanmi druhej kategórie a ťažko nesú posilňovanie náboženskej legislatívy na úkor demokratických princípov zo strany pravicovej vlády, ktorá nadbieha ortodoxnej časti väčšinového židovského obyvateľstva.
Ignorovanie bezpečnostnej situácie zo strany Netanjahuovej vlády má dopad aj v oblasti zahraničnej politiky. Saudská Arábia, s ktorou mal Izrael doteraz relatívne dobré vzťahy sa čoraz viac zbližuje s hlavným nepriateľom židovského štátu - Iránom.
Napätá situácia v Izraeli má dopad aj na ekonomiku a školstvo. Krajina už začína pociťovať odliv investícií aj mozgov. Agentúry v reakcii na reformu justície hrozia znížením ratingu.
Najväčšie obavy majú obyvatelia Tel Avivu, druhom najväčšom meste krajiny, ktorý je motorom izraelskej ekonomiky a najväčším hig-tech centrom v regióne, v ktorom pôsobí veľké množstvo zahraničných firiem. Ich exodus z krajiny by tak mohol spôsobiť obrovskú vlnu nezamestnanosti.
„Už sa objavili prvé spoločnosti, ktoré oznámili, že ak súdna reforma prejde, tak ukončia svoje pôsobenie v Izraeli. Izraelská ekonomika doslova stojí na high-tech priemysle a v kombinácii so súčasnou ekonomickou krízou to môže byť pre izraelskú ekonomiku veľká rána,“ hovorí Dávid Polák, ktorý pracuje v izraelskej pobočke jednej zo zahraničných firiem.
„Spoločnosť, v ktorej pracujem, síce sídli a má väčšinu zamestnancov v Izraeli, ale oficiálne je to Americká firma a to, že sa jedného dňa rozhodnú to tu zabaliť a presunúť do USA, je reálna. Mnohé iné firmy už takéto úmysly oznámili,“ dodal Slovák žijúci v Tel Avive a pripustil možnosť, že aj on by si jedného dňa mohol „zbaliť kufre“, pretože to, kvôli čomu sa do Izraela presťahoval, sa z krajiny vytráca.
„Mám svoje osobné ‚červené čiary‘, ktoré ak budú prekročené, tak to bude určite reálna možnosť a pokiaľ viem, nie som jediný. Otázkou je, kto bude platiť dane a živiť všetkých tých ultraortodoxných a ich početné rodiny, keď všetci nežidovskí obyvatelia, expati, sekulárni Židia, liberáli a demokrati opustia potápajúcu sa loď,“ vysvetlil Polák.
Už teraz sekulárny Izraelčan odvádza na daniach asi deväťkrát viac, než ultraordoxný, ktorému sa ešte majú zvýšiť dávky na mnohopočetné potomstvo a štúdium na ješive ( talmudickej akadémie vyššieho vzdelávania pre mladých mužov, ktorí po jej absolvovaní často vykonávajú funkciu rabína) miesto vojenskej služby a chodenia do práce.
Čísla pritom hovoria jasne, len približne polovica koaličných poslancov prešla základnou vojenskou službou. Tá je pritom v Izraeli povinná pre väčšinu mužov a žien.
Posilňovanie náboženskej legislatívy spôsobuje úpadok vzdelania, ultraortodoxní totiž vo svojich školách neučia angličtinu a prírodné vedy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
