Sami vedia, že ich budúcnosť je neistá. Často sa však cítia ako by ich všetci ostatní opustili.
Takmer každý deň im pred očami zomierajú blízki. Sami sú pritom v obrovskom nebezpečenstve. Sýrske deti, ktoré sa už vo vojnou zmietanom meste narodili alebo v ňom strávili väčšinu svojho detstva.
Detstvo, ktoré by nemal nikto zažiť a len málokto si ho vie predstaviť. Sýrske deti prišli v zbombardovaných oblastiach o svojich najbližších. Prežili na vlastnej koži nočné mory a tieto traumy si budú niesť so sebou celý život. Každé ráno sa pritom modlia, aby oni sami prežili ďalších 24 hodín.
Deti, ktoré do školy nechodia už niekoľko rokov. Často nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a dokonca ani k jedlu a vode. Zatiaľ čo by sa mali tieto deti hrávať a tráviť s kamarátmi najkrajšie roky života, musia sa starať o celé svoje rodiny.
„Pracujeme tu, zbierame črepiny a všetko, čo by sa mohlo hodiť. Vieme si zarobiť aj 5 tisíc sýrskych lír. Žijeme z toho ôsmi. Ale čo je toto za život? Na druhej strane ďakujeme Bohu za to, že sme nažive a nič iné nám nezostáva. Nemáme tu žiadne jedlo, ani vodu a všetko je veľmi drahé," opisuje situáciu Mohammad.
Tieto deti v Aleppe si privyrábajú zbieraním odpadkov a predmetov, ktoré nájdu v troskách. 10 ročný Ahmad nastupuje do práce každý deň o siedmej ráno.
„Všetko spisujem na zoznam a prinesiem to sem. Každý deň pracujem tak 8 hodín," hovorí Ahmad.
Stratená generácia detí, ktoré ani nevedia alebo si už nepamätajú aké to je hrávať sa na ulici. Niektorí sa skrývajú v pivniciach a zo strachu nevychádzajú z domu. Chlapec Jomma prišiel takto pri bombardovaní o svojho brata. Jeho samého zasiahli črepiny trieštivej kazetovej bomby.
„Keď mi nohu obviazali, išli sme do nemocnice, rodičia sa doktorov pýtali, čo mi je, Oni im tvrdili, že nič vážne, iba zlomenina. Asi po hodine a pol mi nohu odrezali," spomína Jomma.
Sami vedia, že ich budúcnosť je neistá. Často sa však cítia ako by ich všetci ostatní opustili.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
