Zúfalé podmienky aj nádej: Ukrajinský lekár a sestrička ukázali, ako zachraňujú životy na Donbase

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Nebojujú síce na fronte, no sú nemenej dôležití. Lekári v Donbase v zúfalých podmienkach zachraňujú životy zraneným vojakom.

Sú lepšie a horšie dni. Toto je jeden z tých pokojnejších. Lekári a sestry, ktorí pracujú v nemocnici v Donecku, sa napriek všetkému nesťažujú. Úkony robia už rutinne. Ich služby sú dlhé, niekedy až nekonečné. Najmä v posledných týždňoch, keďže pár kilometrov odtiaľto sa odohrávajú tie najtvrdšie boje od začiatku vojny.

„Sú dni, keď nám vozia veľa ťažko ranených - máme 4-5 amputácií naraz. Potom sú dni, keď nemáme nikoho aj 3-4 hodiny. Každý deň je iný. Áno, niektoré sú veľmi ťažké. Najmä, keď naši útočia. Vtedy pracujeme aj sedem hodín vkuse,“ hovorí vojenský lekár Oleksij.

Privážajú k nemu vojaka, ktorému reálne hrozí, že príde o nohu. Oleksij s kolegami robí všetko preto, aby sa to nestalo.

„Našou úlohou je najmä stabilizovať pacienta. Najdôležitejšie je čo najskôr dať dolu škrtidlo, ktoré mu dali záchranári, aby zastavili krvácanie. Zvyšuje to šancu, že mu nohu zachránime,“ vysvetľuje.

Prečítajte si tiež:

Situáciu opísala aj zdravotná sestra Olena. „Aby som bola úprimná, je to veľmi ťažké, keď nám sem vozia mladých chlapcov bez nôh. Videla som tu takých, čo sa narodili v roku 2002 alebo 2000. Je to psychicky náročné. Keď je človek sám, môže si poplakať, ale keď som na službe, na tých ranených sa usmievam, niekedy sa na mňa pozrú a vravia mi - už teraz mi je lepšie,“ opisuje.

Priestory vojenskej nemocnice sú stiesnené a tmavé, na stenách sú aspoň optimistické kresby od detí, na ktoré sa vojaci pri ošetrovaní pozerajú. Ak prežijú, prevážajú ich inam. Hodiny, ktoré tu ranení strávia, sú pre nich rozhodujúce. Lekár, ktorý sa rovnako ako jeho kolega volá Oleksij, to veľmi dobre vie.

Dianie na fronte lekári nekomentujú, čo ale posúdiť vedia, to je morálka ukrajinských vojakov.

„Veľmi často nám tí chlapci vravia - zašite ma, nech sa môžem vrátiť. Nikto mi tu ešte nepovedal - berte ma odtiaľto preč, chcem ísť domov. Každý hovorí - moji chlapci sú tam, chcem sa za nimi vrátiť,“ dodáva Olena.

Upozorňujeme, že zábery v reportáži vyššie nie sú vhodné pre maloletých divákov a citlivé povahy.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti