Vladimir Putin sa počas svojho mobilizačného prejavu vyhrážal Západu, že je ochotný použiť svoj jadrový arzenál a neblufuje. Jeho výroky podľa analytikov naznačujú, že Rusko zvažuje použitie taktickej jadrovej zbrane na bojisku na Ukrajine, aby zmrazilo svoje územné zisky a prinútilo Kyjev zmieriť sa so stratami.
Hrozba použitia jadrových zbraní zo strany Ruska je čoraz viac reálna. Myslí si to nielen ukrajinský prezident, ale aj predstavitelia Európskej únie a USA. Rusko sa už v piatok chystá anektovať okupované oblasti Ukrajiny. Varuje pritom, že na obranu zabratých území je pripravené nasadiť všetky prostriedky, aj tie najničivejšie.
Americkí jadroví experti sa netaja obavami, že Rusko by mohlo použiť menšie taktické jadrové zbrane, aby ukončilo konvenčnú vojnu pri presadení vlastných podmienok.
Vladimir Putin vo svojom mobilizačnom prejave minulý týždeň ubezpečil, že varovanie myslí smrteľne vážne. „Ak bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, na ochranu Ruska a našich ľudí bezpodmienečne využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii,“ vyhlásil. „Toto nie je bluf,“ dodal šéf Kremľa.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského boli Putinove vyhrážky doteraz iba plané, no je načase začať ich brať vážne.
Západné štáty pracujú na pohotovostných plánoch pre prípad, že by sa ruský prezident rozhodol podniknúť kroky k naplneniu svojich hrozieb. Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) v najbližších dňoch zverejní pokyny pre obyvateľstvo pre prípad použitia jadrových zbraní.
Spomedzi vrcholových predstaviteľov Ruskej federácie sa k strašeniu nukleárnym útokom najčastejšie uchyľuje podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. Bývalý ruský prezident a premiér tiež zapochyboval, že by NATO zasiahlo, keby Rusko tieto zbrane použilo proti Ukrajine.
Medvedev bol vo vyhrážkach konkrétnejší ako Putin. Na obranu anektovaných území je podľa neho Rusko pripravené použiť nielen svoje novozmobilizované sily, ale aj „akúkoľvek ruskú zbraň vrátane strategických jadrových zbraní a zbraní využívajúcich nové princípy“, vyhlásil s odkazom na hypersonické zbrane.
„Rusko si vybralo svoju cestu. Niet cesty späť,“ napísal na Telegrame.
Bezpečnosť Washingtonu, Londýna a Bruselu je podľa Medvedeva pre Severoatlantickú alianciu „omnoho dôležitejšia, než nepotrebnej, umierajúcej Ukrajiny, aj keď ju veľkoryso zásobujú rôznymi zbraňami,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram.
Nie sú to prvé jadrové hrozby, ktoré od ruského prezidenta od začiatku invázie na Ukrajinu počujeme. Už koncom februára nariadil ruským jadrovým silám pohotovosť. Podľa odborníkov sú však jeho posledné vyhlásenia znepokojivejšie.
„Jeho slová idú ďaleko za hranu ruskej jadrovej doktríny, podľa ktorej Rusko môže použiť v konvenčnej vojne jadrové zbrane ako prvé, v prípade, že je ohrozená samotná existencia štátu. Putin k tomu teraz pridáva aj teritoriálnu integritu a veľmi abstraktné pojmy, ako sú národ, nezávislosť a sloboda,“ napísal Andrej Baklickij z Inštitútu OSN pre výskum odzbrojenia.
Putinove najnovšie výroky podľa riaditeľa americkej Asociácie pre kontrolu zbrojenia Daryla Kimballa naznačujú, že Rusko zvažuje použitie jadrovej zbrane na bojisku na Ukrajine, aby zmrazilo svoje územné zisky a prinútilo Kyjev zmieriť sa so stratami.
Moskva už signalizuje, že po najničivejšom arzenáli je pripravená siahnuť nielen v odvete na nukleárny útok, ale v rámci jadrového dáždnika, ktorý sa chystá rozprestrieť nad územím ulúpenom od Ukrajiny.
V západných médiách sa čoraz častejšie špekuluje o tom, že Rusko by mohlo použiť taktické jadrové zbrane. Tak sa označujú menšie hlavice so silou do sto kiloton určené na obmedzený úder na bojisku, ktorý sa zaobíde bez väčšieho rozšírenia radiácie.
Strategické jadrové zbrane sú oveľa silnejšie, dosahujú až tisíc kiloton. Sú určené na použitie na vzdialenosť tisícok kilometrov a na trosky môžu premeniť celé veľkomestá.
Mnohí experti odmietajú reči o nízkej ničivej sile taktických jadrových zbraní ako zavádzajúce, pretože výbuch so silou desať až sto kiloton TNT stále môže spôsobiť devastáciu, akú svet nezažil od augusta 1945, keď USA zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki.
Alex Wellerstein, riaditeľ vedeckých a technologických štúdií na Stevens Institute of Technology v New Jersey, argumentuje, že skutočný rozdiel v jadrových zbraniach nie je v tom, aká je ich ničivá sila, ale aké sú ich ciele.
Hlavným problémom pri pokuse predpovedať použitie taktickej jadrovej zbrane je to, že takéto jadrové hlavice je schopná niesť väčšina ruských lietadiel a konvenčných rakiet. Podľa magazínu Politico bude preto USA ťažké predpovedať možný ruský úder taktickými jadrovými zbraňami.
Takéto zbrane môžu byť umiestnené na rakety s plochou dráhou letu vypúšťané z lietadiel alebo lodí v Čiernom mori. Rusko môže použiť aj hypersonické rakety či mobilné raketové komplexy Iskander. Ďalšiu možnosť doručenia malého jadrového projektilu ponúka napríklad aj samohybný mínomet 2S4 Tulpan.
O zámere použiť zbrane hromadného ničenia môžu svedčiť aj nie príliš zjavné znaky: napríklad presuny určitých jednotiek z bojísk - okrem tých, ktoré sú schopné zapojiť sa do jadrového útoku.
USA v rámci toho venujú osobitnú pozornosť Kaliningradskej oblasti, ruskej exkláve vklinenej medzi Poľskom a Litvou, kde Rusko nainštalovalo nadzvukové rakety a systémy použiteľné pri konvenčných aj jadrových úderoch. Politico píše, že posledný týždeň nad mestom Kaliningrad krúži niekoľko amerických prieskumných lietadiel Boeing RC-135.
Niektoré zdroje magazínu Politico sú presvedčené, že údajné prípravy na jadrový útok môžu byť zo strany ruského vedenia zámerne neskrývané – aby západné krajiny pochopili, kam všetko smeruje, a urobili ústupky.
Americkí jadroví experti sa netaja obavami, že Rusko by mohlo použiť menšie taktické jadrové zbrane, aby ukončilo konvenčnú vojnu pri presadení vlastných podmienok.
Keď si odmyslíme testy, použiť atómovú zbraň sa od druhej svetovej vojny žiadna veľmoc neodvážila. A to najmä pre obavy, že by to mohlo viesť k celosvetovej apokalypse. Podľa niektorých odborníkov však vedenie Kremľa pod vplyvom vojenských neúspechov na Ukrajine v súčasnosti takýmto spôsobom neuvažuje.
„Rusi to možno nevnímajú ako prekročenie veľkého jadrového prahu. Možno to chápu ako súčasť svojich konvenčných síl,“ uviedla pre portál BBC bezpečnostná analytička Patricia Lewisová z britského think-tanku Chatham House.
Západ sa preto pripravuje na možnosť, že k jadrovému úderu na Ukrajine skutočne dôjde. „Odpoveď Spojených štátov a našich spojencov bude rozhodná. Úplne jasne a konkrétne hovoríme, čo by nasledovalo,“ uviedol poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan, ktorý je jedným z hlavných architektov americkej politiky voči Rusku.
Ako presne by americká odpoveď na ruský jadrový útok vyzerala, však vôbec nie je jasné. Najmä z Kyjeva a Varšavy sa teraz ozývajú hlasy, aby Západ otvorene pohrozil Kremľu jadrovou odvetou. Ukrajinci sa riadia logikou, podľa ktorej Putin použije jadrové zbrane iba v prípade, keď bude presvedčený, že nedôjde k odvetnému útoku.
Nič také sme však od západných predstaviteľov doteraz nepočuli. Úmyselne vágne vyjadrenia o „katastrofálnych dôsledkoch“ sú súčasťou taktiky strategickej nejednoznačnosti, ktorá ma Rusov udržať v neistote a zároveň zabrániť vtiahnutie USA a ich spojencov do jadrového konfliktu.
Podľa denníka The Financial Times je nepravdepodobné, že by ruský jadrový útok na Ukrajine vyvolal rovnakú odvetu. V hre je skôr „konvenčná vojenská reakcia“, ktorej cieľom by bolo čo najviac potrestať Rusko.
Niektorí odborníci sa už pustili do zvažovania možnej západnej odvety. Profesor Georgetownskej univerzity Matthew Kroenig sa domnieva, že najlepšou reakciou USA na použitie jadrových zbraní zo strany Moskvy by bolo dramatické zvýšenie podpory pre Ukrajinu a úder proti ruským jednotkám alebo základniam, ktoré rakety odpálili.
Odradiť Putina od použitia zbraní hromadného ničenia by tak podľa niektorých expertov mohla v prvom rade Čína.
„Rusko je ťažko závislé od podpory Číny. Peking však má jadrovú doktrínu zakazujúcu použiť jadrovú zbraň ako prvý. V prípade, že by ju Putin použil, bolo by pre Čínu veľmi ťažké stáť po jeho boku. Veľmi pravdepodobne by o Čínu prišiel,“ myslí si bezpečnostná analytička Heather Williamsová z londýnskej univerzity King’s College.
Podľa Federácie amerických vedcov na začiatku roka 2022 vlastnilo deväť krajín dokopy 12 700 jadrových hlavíc. Najviac z nich má vo svojom arzenáli Ruská federácia – celkovo až 5 977 kusov, Spojené štáty ich majú 5 428.
Počet, ktorým disponuje Rusko a Amerika dohromady, predstavuje až 90 percent všetkých jadrových hlavíc sveta. Podľa časopisu Bulletin of Atomic Scientists tvorí ruský jadrový arzenál 4 447 jadrových hlavíc, z ktorých 1 588 sú súčasťou balistických striel. Krajina má vraj v zálohe ďalších zhruba 977 strategických a 1 912 nestrategických striel.
Odborníci však zdôraznili, že presný počet hlavíc a zbraní nie je známy pre utajenú povahu bezpečnostných stratégií.
Medzikontinentálne balistické rakety, ktorými Rusko disponuje, sú schopné zasiahnuť a zničiť svetové veľkomestá, akými sú Washington či Londýn.
Približne desať minúť po odpálení dosiahnu svoju najvyššiu rýchlosť. Dostať sa z Ruska do Spojeného kráľovstva by im trvalo iba 20 minút.
O „ideálnych prípadoch“, kedy bude Rusko nútené použiť atómové zbrane, sa píše v ruskej jadrovej doktríne.
Rusko by neváhalo použiť svoj jadrový arzenál v štyroch prípadoch:
- ak by došlo k raketovému útoku na Rusko s použitím jadrových hlavíc,
- ak by došlo k raketovému útoku s použitím jadrových zbraní proti spojencom Ruska,
- ak by došlo k útoku na kritickú infraštruktúru, ktorý by paralyzoval činnosť ruských jadrových odstrašujúcich síl,
- ak by bol proti Rusku podniknutý krok agresie, v dôsledku ktorého by bola ohrozená samotná existencia krajiny (aj bez použitia jadrových zbraní).
Ako na Putinov prejav, v ktorom vyhlásil mobilizáciu a vyhrážal sa jadrovým útokom, reagovali experti, sa dozviete z reportáže v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
