Umývajú sa v dažďovej vode a zohrievajú sa pri ohni. No v dome bez okien je im aj tak v noci zima. Pozrite sa, ako sa žije v ukrajinskom Iziume, ktorý mali šesť mesiacov pod kontrolou Rusi.
Ukrajinka Margaryta si s mamou a deťmi varia čaj pred svojím skromným príbytkom. Muža má na fronte a napriek výzvam, aby aj s príbuznými z mesta ušla, sa rozhodli zostať. Pred pár mesiacmi ich dom zasiahla raketa.
„Vyšla som z pivnice a videla som, že z nášho domu nezostalo takmer nič. Deti ešte v pivnici spali a ja som upratala, čo sa dalo. Snažila som sa dať naspäť dvere, okná som zakryla fóliami, kobercami a závesmi,“ povedala Margaryta Tkačenko.
Margaryta má síce radosť z toho, že Izium opäť získali Ukrajinci a Rusi sú preč, no zároveň má obavy, ako prežije s deväťmesačným bábätkom chladné mesiace.
„Neviem, čo nás čaká. Zimy sa veľmi bojím. Nemáme žiadne drevo. Keď si chceme založiť oheň, nosíme ho sem holými rukami. Robíme, čo sa dá,“ povedala Margaryta.
Rodina tejto ženy žije skromne a živí sa prevažne tým, čo dostane v balíčkoch humanitárnej pomoci, no napriek tomu sa nesťažuje. Vraví, že má šťastie, že ona a jej tri malé deti žijú. Viacerí v tomto meste ho nemali. Po odchode ruských vojsk tu Ukrajinci objavili už niekoľko masových pohrebísk so stovkami tiel.
„V niektorých hroboch boli celé rodiny. Tiež sme našli aj telá so známkami týrania, niektoré mali polámané ruky a znetvorené genitálie,“ uviedol predstaviteľ ukrajinskej armády Oleh Synohubov.
Život v Iziume je pre tých, čo prežili, stále ťažký. Nemajú vodu, elektrinu ani plyn.
„Umývame sa dažďovou vodou. Keď prší, bežíme von, naplníme sud, fľaše, lavóry, čokoľvek, čo máme. A potom v tej vode aj ručne perieme,“ dodala Margaryta.
Večer, keď oheň pred domom zhasne, rodina ide spať do jednej izby, kde majú na zemi pospájané matrace. Svietia si provizórnou olejovou lampou, ktorú večer čo večer zapaľuje 10-ročný Margarytin syn.
Zábery z ukrajinského Iziumu si môžete pozrieť hore vo videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo