Bude rozšírenie NATO hrozbou alebo výhodou? Putin nebude riskovať ďalší útok, myslí si analytik

Bude rozšírenie NATO hrozbou alebo výhodou? Putin nebude riskovať ďalší útok, myslí si analytik
Ilustračná snímka. Zdroj: TASR - Ján Krošlák

Fínsko oficiálne požiadalo o vstup do NATO a jeho prijatie už môže byť otázkou len niekoľkých týždňov. Podobne plánuje postupovať aj susedný štát Švédsko. Reagujú tak na agresiu Ruska na Ukrajine. Vstúpiť do obrannej Aliancie podporujú politici a občania škandinávskych štátov, ale aj lídri západného sveta.

Otvorene sa proti rozširovaniu NATO postavil turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Kým zástancovia hovoria, že v čase nepredvídateľných útokov Ruska treba čo najviac posilniť Alianciu, odporcovia sa boja, že tým Rusko vyprovokujeme k jadrovým útokom.

Fíni zmenili názor po invázii Ruska na Ukrajine

Švédsko aj Fínsko boli dlhodobo vojensky neutrálne štáty a nevstupovali do spolkov. Rovnako na tom bola aj verejná mienka. Pred ruskou inváziou na Ukrajine podporovalo členstvo v NATO len 20 až 40 percent obyvateľov týchto štátov.

„Od toho momentu sa však postoj verejnosti ale aj politických elít najmä vo Fínsku ale aj Švédsku zmenil. V súčasnosti až 60 percent obyvateľov Fínska podporuje vstup do NATO a verejne členstvo podporili a prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marin. V prípade Švédska je priama podpora vstupu do Aliancie v očiach verejnosti zhruba na úrovni 40 percent. Ak však vstúpi do NATO Fínsko, až 60 percent Švédov podporuje aj ich vlastné členstvo. Tento fakt dokonale svedčí o previazanosti týchto dvoch krajín,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik GLOBSEC-u Daniel Hošták.

Dodáva, že Fínsko má historickú skúsenosť s ruskou agresiou. Viackrát sa pokúsilo podmaniť si fínske územie, s ktorým má viac ako tisíc kilometrov dlhú hranicu. Fínsko je zároveň strategicky dôležitý štát, pretože si udržiava vplyv v regióne Baltského mora. „Fínsko si pravdepodobne vyhodnotilo, že vojenská neutralita neposkytuje dostatočné bezpečnostné garancie pri aktuálnom nastavení bezpečnostného poriadku v Európe. Švédsko aj Fínsko dlhodobo spolupracujú s NATO, čoho dôkazom sú spoločné vojenské cvičenia. Dá sa očakávať, že ak Fínsko oficiálne požiada o vstup do Aliancie, Švédsko ho bude nasledovať,“ hovorí analytik.

Šéf NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že Fínsko už teraz spĺňa podmienky pre vstup do Aliancie. Vstupný proces je väčšinou otázkou niekoľkých mesiacov od podania žiadosti o členstvo. Prijatie nového člena musia schváliť členské štáty na národnej úrovni. To, že obe kandidujúce krajiny už teraz spĺňajú požiadavky na vybavenie a stav armády, môže celý proces urýchliť.

Problémy však môže robiť Turecko. Lídri Fínska a Švédska diskutovali s tureckým ministrom zahraničných vecí a snažili sa ho presvedčiť o podpore. Turecký šéf diplomacie Mevlut Cavusoglu údajne povedal, že je ochotný podporiť Fínsko a Švédsko, ak splnia niektoré ich podmienky. Jednou z nich by malo byť to, aby Švédsko prestalo podporovať miestnu kurdskú politickú stranu. Ankara ich považuje za teroristickú organizáciu.

Rusko si na ďalší útok zrejme netrúfne 

Rozšírenie NATO považuje za priame ohrozenie Kremeľ, najmä, ak do Aliancie vstupuje jeho priamy sused. Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko bude nútené podniknúť odvetné kroky, ak Fínsko vstúpi do NATO. Podľa Lavrova tento krok naruší ich partnerské susedské vzťahy.

Fínski aj švédski predstavitelia sú presvedčení, že aj napriek vyhrážkam Moskvy, vstup do Aliancie ich bezpečnosť posilní. Analytik Hošták poukazuje na to, že invázia na Ukrajinu nastavila zrkadlo ruským vojenským spôsobilostiam a kapacitám.

„Moskva má dostatok starostí s nezmyselne rozpútaným konfliktom na Ukrajine, eskalovanie ďalšej krízy by Rusku rozhodne nepomohlo. Vladimír Putin sa dostal do situácie, kedy nemá veľa možností ako zamedziť rozširovaniu NATO,“ vysvetľuje analytik.

Je presvedčený, že vstup Fínska a Švédska do NATO prináša viac benefitov pre oba štáty aj pre Alianciu.

„Ozbrojené sily a kapacity oboch krajín dosahujú vysokú úroveň. Podľa dostupných informácií Fínsko disponuje skvelými spravodajskými službami a má zhruba 12-tisíc profesionálnych vojakov. V zálohe má však pripravených ďalších až do 900-tisíc.  Švédsko by zasa prispelo do Aliancie zhruba 20-25-tisíc vojakmi, ale v prvom rade veľmi vyspelým námorníctvom, ponorkami či rovnako spravodajskými službami,“ uvádza Hošták.

Ukrajina v NATO nie je vítaná

Rozšírenie NATO o škandinávske krajiny podporila väčšina štátov Aliancie vrátane Slovenska. Rovnaké nadšenie však nevzbudzovala myšlienka pripojenia Ukrajiny do NATO. Na začiatku vojny ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval na väčšiu angažovanosť Aliancie v konflikte a žiadal aj bezletovú zónu, čo NATO vehementne odmietalo. Debaty o možno vstupe Ukrajiny do NATO postupne slabli a aj samotný Zelenskyj priznal, že dvere majú zatvorené.

„Ukrajina ale aj Gruzínsko či niektoré balkánske štáty sú úplne iné prípady ako Švédsko či Fínsko. V prvom rade na území  Fínska ani Švédska neprebieha otvorený vojenský konflikt a zároveň spĺňajú všetky vojenské, ekonomické či legislatívne kritéria pre vstup. Prezident Zelenskyj sám uznal, že pre upokojenie situácie na Ukrajine a hľadanie cesty k mierovým riešeniam je nateraz členstvo v NATO nereálne,“ dodáva Hošták.

NATO sa naďalej nechce priamo zapájať do vojny na Ukrajine, ale deklaruje, že Ukrajine bude pomáhať vojensky aj humanitárne, kým to bude potrebné.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti