V správe sa zároveň konštatuje, že zbrojné embargo uvalené na Líbyu je "úplne neúčinné".
Zo správy zverejnenej Spojenými národmi vyplýva, že najmenej trom účastníkom mierových rozhovorov o Líbyi, ktoré sa pod vedením OSN konali v novembri v Tunisku, boli ponúknuté úplatky za hlasovanie o kandidátovi na post predsedu vlády. Správa, ktorú zostavili odborníci OSN zodpovední za overovanie uplatňovania medzinárodných sankcií voči Líbyi, zároveň konštatuje, že zbrojné embargo uvalené na Líbyu je "úplne neúčinné".
Pokiaľ ide o hlasovanie o premiérovi, agentúra AFP pripomenula, že dočasný predseda vlády Abdal Hamíd Dubajba bol vo februári vybraný počas rokovaní Líbyjského fóra o politickom dialógu (LPDF) v Tunise. Šlo o najnovší pokus OSN zachrániť Líbyu pred pokračovaním ozbrojeného konfliktu a fragmentáciou.
V úvode tohto fóra boli najmenej trom jeho účastníkom ponúknuté úplatky za hlasovanie za konkrétneho kandidáta na predsedu vlády, uvádza sa v správe OSN.Ta kto oslovení "účastníci fóra úplatky kategoricky odmietli," píše sa v dokumente. Vo francúzskej verzii správy sa ešte uvádza, že úplatky ponúkli najmenej traja líbyjskí politici alebo podnikatelia uchádzajúci sa o tento post. Mená zainteresovaných osôb neboli zverejnené, boli však uvedené v dôvernej prílohe k správe.
Výňatok z tejto prílohy, ktorý mala AFP k dispozícii 28. februára, uvádza, že dvaja členovia fóra "ponúkli úplatky od 150.000 do 200.000 dolárov najmenej trom účastníkom LPDF, ak sa zaviažu hlasovať za Dubajbu".
Jeden delegát sa dokonca údajne v hale "hotela Four Seasons v Tunise veľmi rozčúlil, keď sa dopočul, že niektorí účastníci dostali údajne až 500.000 dolárov za hlasy pre Dubajbu, zatiaľ čo on iba 200.000," uvádza sa vo výňatkoch.
Začiatkom februára 75 členov LPDF nominovalo miliardára Dubajbu do čela výkonnej zložky dočasnej vlády, ktorá zahŕňa aj trojčlennú prezidentskú radu. Dňa 2. marca prezidentská rada a Dubajba v spoločnom vyhlásení vyzvali expertov OSN, aby zverejnili svoju správu o pokusoch o uplácanie pri spomínanom hlasovaní na zasadnutí LPDF.
V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporilo aj NATO a ktoré viedlo k pádu režimu Muammara Kaddáfího i jeho smrti. V krajine sú dve mocenské centrá: kým východná časť Líbye je verná vojenskému veliteľovi Chalífovi Haftarovi, ktorého baštou je Benghází, v meste Tripolis sídli vláda podporovaná OSN. Krajina sa stala zástupným bojiskom súperiacich síl a do konfliktu boli vtiahnuté zahraničné mocnosti.
Prímerie vyhlásené v októbri minulého roka a výber kandidáta na predsedu vlády vo februári - schválený oboma hlavnými regionálnymi mocenskými centrami - priniesli nádej, že nová dočasná vláda môže priviesť krajinu k voľbám, ktoré by sa mali konať v decembri, poznamenala AFP.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
