Ako hráč Slovana hosťoval u rivala v Interi, Karlovej Vsi, Žiline, Pohroní, na ViOn-e i v Beverene, až do druholigového belgického celku v januári 2023 z Tehelného poľa zamieril natrvalo. Od leta však Dávid Hrnčár pravidelne nastupuje za Dender v tamojšej najvyššej súťaži.
Svoj bývalý klub stále pravidelne sleduje, v Lige majstrov mu fandil už od predkôl. „Mne sa možno podarí zahrať si Ligu majstrov niekedy inokedy,“ povedal s úsmevom pre Šport.sk.
Pod velením trénera Weissa získal titul, patril do základnej jedenástky, no len doma, nie na európskej scéne. Presun za hranice neľutuje.
„Volal som asi pred dvoma týždňami s trénerom Weissom a zhodli sme sa, že odchod do Belgicka bol pre mňa dobrý krok. Už pred prestupom mi vravel, že belgická liga by mi mohla sedieť, že by som sa tam presadil,“ nechal sa počuť 27-ročný „wingback“ a vysvetlil dôvod telefonátu.
„Keď hral Slovan s Ružomberkom, tréner Weiss sa medzi rečou pýtal otca, čo sa mu neozvem. Tak som zobral telefón a bol z toho príjemný, priateľský rozhovor. Vravel mi, že keď budem v Bratislave, nech sa za ním kedykoľvek zastavím.“
Navonok sa pritom mohlo zdať, že ich vzťah nebol ideálny. V médiách na jeseň 2021 rezonoval i prípad, keď si Hrnčár odfarbil vlasy a kouč ho následne preradil do béčka.
„Práveže vôbec. Uvedomil som si, aká je moja pozícia, že budem hrávať najmä ligu. Zobral som to ako fakt a neurážal som sa. Ak si niekto myslel, že som sa mal v Slovane zle, veľmi sa mýlil. Toľko zážitkov a spomienok, čo som tam nazbieral, by vystačilo na knihu – a určite by to nebola tragédia, ale komédia, v dobrom význame slova. Všetko to boli pekné a strašne vtipné zážitky,“ vyvrátil domnienky. A vlasy?
„Takéto momenty k tomu patria, už o týždeň neskôr som sa tomu smial. Takýchto zážitkov mám milión. Nechápal som, ako to noviny aj všetci vtedy nafúkli. Dodnes sa na tom smejeme.“
Hoci ešte v osemnástich obliekal iba dres Karlovej Vsi, už ako 23-ročného ho zlatomoravská opaľovacia rampa vystrelila do širšieho reprezentačného kádra. S Francescom Calzonom však komunikoval naposledy dva roky dozadu.
„Nebudem klamať, rád by som reprezentoval Slovensko. Aj keď trénerovi nezapadám do systému, pretože tu hrá väčšina klubov v rozostavení 3-5-2,“ povzdychol si.
Lodivod nášho národného tímu jeho ne-nomináciu naposledy vysvetlil takto: „Ako hráč sa mi veľmi páči, v minulosti s nami už bol, no podľa môjho názoru nie je obranca. Je veľmi kvalitný v ponukovej činnosti smerom dopredu, ale z hľadiska defenzívy tam už vidím trochu problém.“
Hrnčár nie celkom súhlasí: „Nie som presvedčený, že by som mal v defenzívnych súbojoch jeden na jedného až také problémy. Hrávam pravidelne a nemyslím si, že by cezo mňa išli góly. Nevravím, vždy som bol ofenzívnejšie ladený, keďže od 21 rokov až do návratu do Slovana som hrával iba krídlo. Zozačiatku som na pravej obrane mal problémy, pretože som na to nebol zvyknutý, ale teraz to už určite nie je také hrozné, že by cezo mňa išlo päť útokov za zápas.“
Krok ako Peter Pekarík, ktorý kvôli systému vymenil Žilinu za České Budějovice, by však nespravil.
„Nikdy som sa takto nerozhodoval. Najlepšie sa mi hrá v systéme 3-5-2. Je to ofenzívne a som zároveň obranca i záložník. Avšak v Slovane som skoro rok a pol hrával pravého obrancu so štyrmi vzadu a nemyslím si, že som bol v defenzíve drevený alebo že by som robil chyby. Nebudem nervózny a poviem úprimne, že neočakávam nič. Budem len dúfať, že raz mi tú šancu dajú a pozrú si ma zblízka aspoň na tréningu. Keď potom povedia, že im nepasujem, okej, aspoň som tam bol a je to super skúsenosť. No a ak ma nezavolajú, nič sa nedeje, šancu reprezentovať nedostane každý,“ uzavrel Dávid Hrnčár, ktorý verí, že ho vrchol kariéry ešte len čaká.
Pozrite si zostrih najslávnejšieho slovenského derby medzi Slovanom a Trnavou:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
