Minulú sezónu začínal ešte ako radový krídelník v Niké lige, potom však prišlo rozhodnutie, ktoré mu zmenilo kariéru. Čo nevidieť ho porovnávali s Trentom Alexandrom-Arnoldom a pasovali za Pekaríkovu náhradu. Slovensko v lete šokoval netradičným transferom a v zámorí zažíva turbulentnú jazdu. Snov sa ale ani zďaleka nevzdáva a ak by Calzona zavolal, cestovať cez pol sveta mu problémy nerobí.
Matúš Kmeť patrí medzi najväčšie talenty slovenského futbalu, veď posledný rok vytrvalo klepe na dvere reprezentácie. Po tom, ako niekoľko sezón ťahal trenčianske AS a vlani odohral kompletnú minutáž ako jediný hráč Niké ligy, si šikovného a ofenzívne ladeného krajného obrancu vyhliadol ambiciózny celok rovno spoza Atlantického oceánu.
Rodák z Ružomberka na zámorskú ponuku prikývol a v lete sa k prekvapeniu mnohých sťahoval do Spojených štátov. Za Minnesotu United síce zatiaľ z rôznych dôvodov neodohral ani minútu, no americkú kultúru si adoptoval bleskovo, teda s jedinou výnimkou.
S bývalou vychádzajúcou hviezdou Niké ligy sme sa zhovárali, aby sme zistili, ako k netradičnému angažmánu prišlo, či je americká MLS skutočne iba pre futbalových dôchodcov alebo či si trúfa po dvoch dekádach vymeniť ikonického Petra Pekaríka na kraji našej reprezentačnej obrany.
Začnime podstatnou otázkou. V Amerike ste už niekoľko mesiacov. Adoptovali ste si už tamojšie názvoslovie a futbal teraz voláte „soccer“?
Nehrozí. Hneď, ako som prišiel, všetkým som povedal môj úprimný názor, že to majú pomýlené. Futbal sa hrá s nohou, ako je to v jeho názve, nie s rukami a hotovo. Problémy s tým mám najmä v rozhovoroch, keď spomeniem futbal a americkí novinári už zmätení listujú, že kedy som si odskočil zahrať NFL.
Nebýva zvykom, že by si hráča z Niké ligy vyskautoval klub zo Severnej Ameriky. Vám sa však okrem Minnesoty ozvali aj kanadský Vancouver a ďalšie dva kluby z MLS. Čím si vysvetľujete takýto záujem práve z tohto kontinentu?
Zo slovenskej ligy idú hráči zväčša do okolitých krajín, preto som bol, samozrejme, prekvapený, keď sa začali jeden po druhom ozývať kluby zo zámoria. Vysvetľujem si to tým, že som veľmi špecifický typ krajného obrancu, lebo hrám dosť aj dopredu. Navyše, bolo to v období, keď vyšli moje nové údaje na novom poste a agent mi povedal, že si ma kluby porovnávajú napríklad aj s Trentom Alexandrom-Arnoldom.
Určite o vás bol záujem aj v Európe, nahlas sa spomínali aj známe firmy ako nemecké Schalke 04. Mali ste v dobe rozhodovania aj nejaké konkrétne ponuky?
Minnesotu som riešil celkom dlho a keď som s nimi začiatkom augusta napokon podpisoval, stále som nemal nič konkrétnejšie z väčších európskych líg, hoci ma pozorne sledovali kluby z prvej maďarskej i rakúskej ligy.
Čím vás Minnesota presvedčila, že ste sa rozhodli prikývnuť a presťahovať cez pol sveta?
Mal som s nimi veľa videorozhovorov, naťahovalo sa to až dva mesiace. Vďaka tomu som ale zistil veľa informácií o klube i lige a o skvelom technickom zázemí, ktoré tu klub má a ktoré je na svetovej úrovni. Navyše, veľmi mi pomohol aj rozhovor s mojím bývalým trénerom Ilijom Stolicom. Ten tam hrával pomerne nedávno a povedal mi, že by mi táto liga veľmi sedela a že celkovo futbal v Amerike napreduje. A tak som sa rozhodol ísť do toho.
Po konci minulej sezóny ste sa oženili. Čo povedala nová pani Kmeťová na okamžité sťahovanie až za veľkú mláku?
Po svadbe sme išli cestovať a už vtedy sa začali objavovať prvé správy o záujme mnohých klubov na čele s Minnesotou. Ešte pár mesiacov sme ale zostali na Slovensku. Keď som však konečne s nimi podpísal, išlo to rýchlo, v podstate v piatok padla dohoda a v nedeľu som už letel. Manželka došla až o mesiac neskôr, takže pár týždňov som sa tu so všetkým bil sólo, ale teraz je to už super.
Žije sa nám tu skvele, mesto je výborné. A veľmi príjemne ma prekvapili Američania. Vždy som bol typ človeka, čo si nevedel ani len predstaviť ísť sem žiť. No zistil som, že som sa nechal „oblbnúť“ chýrmi o Amerike, ktoré sa hovoria na Slovensku. Všetci sú tu pozitívni, keď niečo chcú, tak si idú za tým a sú totálne úprimní, každý mi všetko povie do očí.
Po príchode ale všetko hladko nešlo, veď doteraz nemáte odohratú v áčku Minnesoty ani minútu.
Keď som prišiel, dva a pol týždňa som čakal na pracovné víza a s tímom som tak netrénoval, mal som iba individuálny plán. Keď som sa koncom augusta konečne pripojil k tímu, tak mi povedali, že som prišiel v pre mňa trochu nešťastnom čase. V Amerike je sezóna podľa kalendárneho roka, takže sa akurát končila základná časť a klub išiel do play-off. Tú chceli hrať so skúsenejšími hráčmi, ktorých majú odskúšaných. Predpokladám, že sa báli nasadiť ma hneď bez vyskúšania na dôležité zápasy, keďže som typ obrancu, ktorý rád hrá na lopte, ide dopredu a riskuje. S tým som, samozrejme, spokojný nebol, taký nebol plán, ktorý mi v lete predstavili. Vedenie mi ale povedalo, že za mnou stojí, veria vo mňa a že sa pre mňa zmluva naplno začína až zimnou prípravou, kde, ak sa ukážem, zapadnem do mužstva na celú ďalšiu sezónu.
V septembri vás tím presunul do béčka, kde ste si aj zahrali niekoľko zápasov, no v októbri nemáte ani jeden štart. Čo sa tam stalo?
Keď bolo jasné, že si za áčko tak skoro nezahrám, po vzájomných rozhovoroch sme sa rozhodli, že ma klub pošle na návštevu do béčka do nižšej súťaže na niekoľko posledných zápasov základnej časti. Tie mi dobre padli, veď naposledy som hral zápas za Trenčín začiatkom mája. Potom som sa ale trocha zranil a navyše naše béčko nepostúpilo do play-off, takže na tento rok som dohral a sústredím sa na štart zimnej prípravy na prelome rokov.
Nepochybne je motiváciou aj potenciálne stretnutie s Interom Miami a jeho hviezdami na čele s Lionelom Messim.
Tak ako hovoríte, vymeniť dres s ním či so Suarézom by veru nebolo odveci. Môj plán na zimu je jasný. Chcem urobiť všetko, čo odo mňa tréneri budú chcieť na sto percent a makať, aby si jednoducho nikto nemohol nájsť dôvod, aby ma nedal hrať. Keď som sem prišiel, bola mi vyčítaná fyzická pripravenosť, ako to mám s mojou postavou v podstate počas celej kariéry. Na Slovensku som to ešte vedel zamaskovať mojou futbalovosťou, ale tu viem, že predtým nebude úniku, a tak zarezávam v posilňovni už celé týždne. Do zimnej prípravy je času dosť, tak hádam vtedy už budem naozaj fyzicky niekde inde a nebude ma to tam brzdiť.
Do istej miery to bude v Amerike nevyhnutné, veď o MLS sa hovorí ako o jednej z najtvrdších líg po fyzickej stránke.
Určite áno. Je to o dosť menej taktické, čo sa týka hry, ako v Európe. Veľký dôraz je na individuálne technické zručnosti a najmä tú „fyzičku“. Mám pocit, že každý tu je rýchly a silný.
Všimli ste si ešte nejaké zmeny oproti Európe?
Najväčší rozdiel vidím v technickom zázemí. Štadióny a tréningové centrá tu má pomaly každý klub na svetovej úrovni ako v európskych top ligách. Čo som počul hráčov z Talianska, tak ani u nich sa to často na Ameriku nechytá.
O MLS sa často hovorí ako o lige, kde zvučné európske mená chodia iba dohrať kariéru za peknú výplatu, niečo ako Čína alebo Saudská Arábia. Čo si myslíte o tomto naratíve, že ide o ligu pre futbalových dôchodcov?
Ak ide o najväčšie hviezdy, ktoré prišli z Európy, tak áno. Inak ale určite nie. Je tu množstvo mladých hráčov z Európy a obrovská kvalita všetkých vekových kategórií sem chodí z Mexika a juhoamerických krajín. Môj klub je v tomto smere ešte špeciálnejší. Jeho víziou je spraviť tím z mladých talentov z celého sveta, ktorí by sa sem prišli poriadne vyhrať, zlepšiť sa a po niekoľkých rokoch sa vrátia do Európy. A to je, koniec-koncov, aj môj plán.
Do istej miery ste ale odchodom do Ameriky zišli z očí napríklad reprezentačným trénerom. V minulej sezóne ste sa pravidelne ocitali v širšej nominácii Francesca Calzonu, no debut sa nepodaril a teraz na jeseň ste v nej pred Ligou národov už chýbali. Ako vidíte vaše šance na repre v najbližšej dobe?
Som stále v kontakte s reprezentáciou, najmä s kondičnými trénermi, ktorí si sledujú môj stav a aj to, ako sa mi darí. Samozrejme, keďže som v MLS nedostal žiaden hrací čas, ani som neočakával pozvánku na zraz teraz na jeseň. Určite je ale mojou ambíciou sa do repre vrátiť a ideálne už v kvalifikácii na ďalšie majstrovstvá sveta byť jej pevnou súčasťou.
Zaváži pritom aj „dlhočízne“ cestovanie, ktoré by ste museli podstúpiť?
Čo sa týka dlhého cestovania, pre mňa to nie je téma. Ak ma tréner zavolá reprezentovať, veľmi rád skočím na lietadlo a precestujem pol sveta, aby som si obliekol slovenský dres. Vždy je to pocta. Nebojím sa ani, že by nad tým špekuloval on. Veď na jar sa aj verejne vyjadril, že pri výbere nominácie sa nepozerá na to, kto odkiaľ cestuje.
Vaše meno sa často skloňuje ako potenciálna náhrada Petra Pekaríka na pravom kraji reprezentačnej obrany. Post, ktorý „Peky“ zastával takmer dve dekády. Trúfali by ste si stať sa novou jednotkou na tejto pozícii?
Áno, ale konkurencia je veľká a hlavne z roka na rok sa vie objaviť nejaký hráč, o ktorom sa donedávna ani nehovorilo. Veď aj ja som bol pred začiatkom minulej sezóny ešte krídelníkom v Trenčíne a nikto o mne ani nechyroval v spojení s reprezentáciou. Potom som si vyskúšal post pravého obrancu a hľa, do pár mesiacov vo mne videli reprezentačného nástupcu po „Pekym“. Tú istú ambíciu ale dnes majú nepochybne aj ďalší schopní borci, ktorí hrajú dobre v zahraničí. Menovať nechcem, ale napadajú ma minimálne štyria, ktorí mi budú veľkou konkurenciou.
Myslíte, že odchod do Ameriky vám pomôže posilniť vaše šance na túto pozíciu?
Určite áno, keďže tu odo mňa požadujú práve pilovanie tých defenzívnych činností, v čom sa ešte určite môžem veľmi zlepšiť. Pritom ale chcú, aby som si udržal aj moje ofenzívne vlohy, takže v tomto si rozumieme. A v neposlednom rade, ako som už spomínal, ma táto liga dokope aj k tomu zlepšeniu „fyzičky“, na čom môžem pracovať v našom špičkovom klubovom tréningovom centre.
Pozrite si zostrih gólov zo zápasu Girona - Slovan v Lige majstrov a sledujte priame prenosy najprestížnejšej futbalovej klubovej súťaže na svete na Voyo maximum.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
