K riešeniu problémov slovenského hokeja by podľa Slafkovského mohlo prispieť aj to, keby na hokejovom zväze robilo viac ľudí, ktorí majú úprimný záujem o napredovanie tohto športu.
Juraj Slafkovský je už niekoľko rokov pod obrovským drobnohľadom. Každá banalita, každý jeden jeho krok je okamžite predmetom článkov v slovenských médiách. Táto až prehnaná pozornosť spôsobila, že slovenská hviezda Montrealu Canadiens poskytuje obsiahlejšie rozhovory novinárom z rodnej krajiny iba výnimočne.
Prečo to tak je, sa okrem iného, snažil zistiť kanadský novinár Arpon Basu, ktorý položil Slafkovskému otázky zamerané najmä na to, ako sa formovala osobnosť prvej draftovej jednotky zo Slovenska.
Slafkovský v rozhovore priznal, že s tým, že je stredobodom pozornosti, sa naučil žiť, no už to podľa neho zašlo príliš ďaleko. Montreal, ktorý má povesť hokejom poblázneného mesta, je v porovnaní s ošiaľom, ktorý okolo jeho osoby vládne na Slovensku, iba slabý odvar.
„Nie, Montreal je oveľa lepší. Môžem tam robiť všetko. V Montreale môžem ísť nakupovať. Napríklad, keď idem na nákup doma, urobím asi 25 fotiek. Tu je to rozmanitejšie, rôzne typy ľudí z rôznych častí sveta, takže nie každý vás pozná. Na Slovensku vás pozná každý. V obchode ťa pozná dievča, ktoré ti predáva veci, ak ideš čistiť oblek, poznajú ťa tam, ak si ideš kúpiť knihu, poznajú ťa. Tu (v Montreale) to tak nie je,“ hovorí Slafkovský.
Ako dodáva, nevadia mu kritické články od kanadských novinárov, ktorí dokážu rozpitvávať jeho nedostatky do tých najmenších detailov a niekedy aj preháňajú. Pokiaľ to však nezasahuje do jeho súkromia, nemá s tým problém. Keď sa však v slovenských médiách objavili fotografie jeho domu, bolo mu to nepríjemné.
„Nežijem v centre Košíc, žijem na predmestí, napriek tomu však každý vie, v ktorom dome bývam, pretože o tom písali médiá. Naučil som sa s tým žiť , vnútri ma to však hnevá. Tak to je, nemôžem s tým však nič urobiť,“ priznáva Slafkovský.
Hviezdny štatút si však napriek spomenutým výhradám užíva. Chce sa totiž zaradiť medzi najlepších hokejistov sveta a sláva k tomu patrí. Trošku však závidí hráčom, ktorí sú lepší ako on a napriek tomu sa v ich krajinách nemusia pasovať s takou prehnanou pozornosťou.
Tej sa mu začalo dostávať najmä po jeho najväčšom úspechu, ktorým je ocenenie pre najlepšieho hráča olympijského turnaja v Pekingu, kde Slováci získali historický bronz.
Nečakaný úspech slovenského hokeja však Slafkovský pripisuje aj priaznivým okolnostiam, keď na turnaji nehrali hráči z NHL. Zároveň si myslí, že pod vplyvom tohto výsledku došlo v slovenskej verejnosti aj vo vedení slovenského hokeja k falošnému uspokojeniu.
„V hokejovom zväze sa musí zmeniť niekoľko vecí, aby sme mohli byť opäť úspešní. Buďme úprimní, tú medailu by sme nevyhrali, keby tam boli všetky mužstvá v plnej sile. Uspokojili sme sa, myslíme si, že robíme veci správne, no nie je to tak. Je to iba pretvárka. Potom sa to snažíme predať ľuďom prostredníctvom vyzdvihovania takýchto falošných úspechov,“ myslí si útočník Montrealu.
Slafkovský pripisuje stagnáciu slovenského hokeja nedostatku kvalitných trénerov, no achillovou pätou sú podľa neho najmä nezdravé pomery. Narážal najmä na pretrvávajúci problém s rodinkárstvom. Šancu dostávajú hráči, ktorí nepatria medzi najlepších, no majú kontakty na tých správnych ľudí.
V tejto súvislosti pripomenul aj fakt, že za pre Slovensko mimoriadne úspešným draftom do NHL, v ktorom prvé dve priečky patrili Slovákom, stálo najmä úsilie rodičov okolo malej skupiny hráčov a nie systematická práca vedenia nášho hokeja.
„Na Slovensku je to všetko o známostiach. Vidím to a každý sa o tom bojí hovoriť,“ tvrdí Slafkovský.
K riešeniu problémov slovenského hokeja by podľa neho mohlo prispieť to, keby na hokejovom zväze robilo viac ľudí, ktorí majú úprimný záujem o napredovanie tohto športu, no v súčasnom nastavení ich akékoľvek angažovanie sa odrádza.
„Potrebujeme, aby pre zväz pracovalo viac takýchto ľudí, no musel by byť o to záujem,“ hovorí. „Myslíte si, že Hossa chce robiť pre zväz? Nie. Gáborík? Nie. Je to tak preto, že niektorí z ľudí vo vedení to robia po svojom tak, aby z toho mali prospech najmä oni a nie slovenský hokej,“ dodal Slafkovský na záver.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o dlhoročnom kontrakte Slafkovského v Montreale.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
