Bol najlepším strelcom českej ligy, vyhlásili ho za najlepšieho mladého hráča Slovenska, v Lige majstrov nastupoval proti vtedajším hviezdam sveta. Teraz sa niekdajší reprezentant po troch desaťročiach vracia do klubu, kde sa učil futbalovú abecedu.
Veštili mu žiarivú kariéru, na svetovom šampionáte do 20 rokov v roku 2003 si vyslúžil potlesk celého futbalového sveta. Milan Ivana ohuroval tak veľmi, že získal aj Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov.
Môže sa tiež hrdiť honorom najlepšieho strelca českej súťaže, postupom do nemeckej Bundesligy či tým, že nastupoval proti niekdajším svetovým hviezdam ako Luis Suárez, Dani Alves, Cesc Fabregas a ďalší.
Rodák z Kočoviec pri Novom Meste nad Váhom má dnes na chrbte štyri krížiky a niekoľkoročný oddych od zápasov. To platí aj o tíme mužov Kálnice, susednej obce, kde šikovný driblér začal svoje prvé futbalové kroky.
TJ Zavažan totiž od sezóny 2024/2025 obnovuje seniorský futbal a niekdajší slovenský reprezentant pre TVNOVINY.sk prezradil, že chce svojmu klubu hrajúcemu deviatu ligu v rámci Oblastného futbalového zväzu Trenčín pomôcť.
Po nesmierne dlhom období sa vraciate do obce, v ktorej ste odštartovali svoju kariéru. Ako sa rodil tento návrat?
Kálnica tri sezóny nemala tím dospelých, obnovila ho až od tejto sezóny. Keďže som tam hrával ako dieťa a stále tam pôsobí aj môj otec a brat, oslovili ma. Napokon ma prehovorili a dohodli sme sa, že ak budem mať čas, prídem si zahrať aspoň na niektoré domáce zápasy, keďže žijem v Rakúsku.
Čo vás presvedčilo?
Hovoril som už dávnejšie, že je pre mňa dôležité, aby mužstvo trénoval môj otec, a aby hrával aj môj starší brat Marián. Zavážilo tiež, že by mali po dlhšom čase začať hrávať aj niektorí chalani, s ktorými som v Kálnici pôsobil ešte za žiakov. Trojročnou prestávkou mužov sa to oddialilo, a tak som rád, že teraz to konečne vyšlo.
Stihli ste si už vyrátať koľko rokov je odvtedy, čo ste naposledy hrávali za Kálnicu?
Myslím, že som odtiaľ odchádzal do Nového Mesta nad Váhom v roku 1994, takže je to zhruba 30 rokov. Šialené.
Absolvovali ste už s tímom tréning alebo zápas?
Áno, hrali sme prípravný zápas na Južnej Morave, taktiež počas toho, ako som bol navštíviť rodičov, som si s chalanmi aj zatrénoval.
Kedy naposledy ste hrali súťažný zápas?
To už je celkom dlho, naposledy niekedy v čase, keď začala pandémia covidu, takže myslím, že v roku 2020 za rakúsky Hainburg.
Kálnicu už túto nedeľu čaká prvý zápas IX. ligy proti Považanom. Zažije obec návrat strateného syna?
Celá dedina sa už na to teší, ja takisto, ale ešte neviem, či pôjdem hrať. Trochu ma trápia priedušky, takže je to otázne. Ak by to nebolo teraz, tak potom o dva týždne na ďalší domáci duel s Potvoricami.
Veríte si, že zvládnete odohrať celý zápas?
To vôbec. Chodím síce hrávať za futbalových internacionálov Slovenska aj starých pánov Slovana, no tam sa hrá o čosi menej.
Aké ciele si Kálnica stanovila do súťaže?
V prvom rade chceme, aby sa mužský futbal v Kálnici zastabilizoval, aby ľudia mali možnosť stretávať sa aj niekde inde, než len v kostole a v krčme. Tento tím v obci chýbal, preto sú všetci v očakávaní, ako to bude pokračovať.
Na čo sa tešíte najviac?
Že si oživím dávne spomienky, keď ma ako chlapca viedol z lavičky môj otec, že si zahrám s bratom, s kamarátmi, a, samozrejme, po zápasoch aj na pivo a párky. (smiech)
Na jeseň minulého roka sa na Slovensko po takmer dvoch desaťročiach vrátil dlhoročný reprezentant Tomáš Hubočan:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
