Mysleli si, že EURO 1992 budú sledovať na dovolenkách a v televízii, napokon ho ovládli najsenzačnejším spôsobom v histórii. Bez najväčšej hviezdy tímu, s vlastnými zverencami kritizovaným trénerom či po góle muža, ktorý počas ME rozhodne nemal na prvom mieste futbal.
Bol to posledný európsky šampionát, ktorý pozostával iba z dvoch základných skupín, posledný, na ktorom mohol brankár prihrávku od vlastného spoluhráča chytiť do rúk a tiež posledný, na ktorom sa za víťazstvo udeľovali len dva body.
A vyhrala ho krajina, ktorá sa naň ani nekvalifikovala. Ale poďme postupne.
Istú účasť na Eure 1992 mal organizátor zo Švédska, zvyšok Európy bojoval o miestenku v siedmich skupinách, z každej postupoval len víťaz.
Skupinu 4 ovládla so skóre 24:4 silná Juhoslávia, aj preto reprezentanti druhého Dánska už bookovali letné dovolenky. No ako pripomína The Athletic, v krajine, z ktorej neskôr vzniklo sedem samostatných štátov, náhle vypukla občianska vojna.
Organizácia Spojených národov tak na ňu dva týždne pred úvodným zápasom uvalila sankcie, FIFA ju bez váhaniu vylúčila zo súťažného kolotoča a za právoplatného náhradníka zvolila Severanov.
Hráči utekali z pláži, tréner musel odložiť výstavbu novej kuchyne, jeho tím mal na prípravu slabých jedenásť dní. To však zďaleka nebol jediný problém.
Ten oveľa väčší sa spájal práve so šéfom lavičky – Richardom Möller-Nielsenom. Pri kormidle totiž nahradil Seppa Pionteka a jeho „dobrodružný“, pre divákov atraktívny futbal vymenil za tvrdo defenzívny, viac pripomínajúci typológiu Škandinávcov.
Aj preto sa brankár Peter Schmeichel, jedna z najväčších osobností mužstva, vyjadril, že kým Piontek Dánsko posunul do „vyššej triedy“, Nielsen ho stiahol späť. No keď zistil, že jeho krajina postúpila na kontinentálny šampionát, rýchlo sa ospravedlnil.
Nebol však jediným kritikom. Michael Laudrup, toho času opora Barcelony a najlepší dánsky futbalista v histórii, kvôli defenzívnym metódam nového kouča opustil káder a povedal, že kým trénera nevymenia, určite sa doň nevráti.
Nasledoval ho i brat Brian, no toho miestenka na EURO obmäkčila. Michael však pozvánku odmietol, navyše už nechcel rušiť dovolenku v USA.
Postup „vďaka“ vojne, k tomu účasť bez najväčšej, a jednej z dvoch svetových hviezd. Experti partii okolo kapitána Olsena v skupine smrti popri usporiadateľskom Švédsku, nabitom Francúzsku a hrdom Anglicku dávali nulové šance.
A v prvých dvoch dueloch sa ich slová i do bodky naplnili. Dáni začali bezgólovou remízou s Albionom, následne najtesnejším rozdielom podľahli domácim. Nielenže nestrelili gól, veľmi neisto pôsobili i vzadu.
Útočník Povlsen sa dokonca pred médiami pustil do brankára Schmeichela, už rok strážiaceho svätyňu Manchestru United. „Niektorí ľudia vraveli, že máme najlepšieho gólmana na svete. No zrejme sme ho nechali doma.“
Nielsen v záverečnom stretnutí nemal čo stratiť. Posadil nevýrazného forvarda Benta Christensena a dal šancu Henrikovi Larsenovi, Brianovi Laudrupovi zase smerom dopredu doprial viacej voľnosti.
Ubral z defenzívy, žiadal pressing, stavil na jednu kartu. Výsledok? Larsen presným zásahom zariadil výhru 2:1 a postup z druhého miesta. Prvá senzácia bola na svete.
Na severskú družinu, ktorá mala v kádri len sedem legionárov, i to nehrajúcich za popredné kluby, čakal v semifinále tím úradujúcich európskych šampiónov s najlepšími hráčmi na svete.
Sebavedomé Holandsko vedené Marcom van Bastenom, Ruudom Gullitom, Ronaldom Koemanom, Frankom Rijkaardom či Dennisom Bergkampom.
No Dáni predsa len mali v niečom výhodu. Na rozdiel od obhajcov titulu neboli pod žiadnym tlakom, veď časopis Blizzard pripomína, že dva dni pred výkopom spoločne večerali v Burger Kingu. Hrali uvoľnene, takpovediac zo dňa na deň. Nemali čo stratiť, vedeli, že každý krok ďalej bude len údivom.
A kde chýbajú individuality, tam má niekedy vyššiu moc sila kolektívu. Treba síce priznať, že Schmeichel kúskoval hru „malou domov“, ktorú pravidlá naposledy umožňovali, celý zápas však chytal vynikajúco. A jeho spoluhráči v ničom nezaostávali.
Tímový výkon Dánov vyústil do ďalších dvoch gólov žolíka Larsena. Duel nenašiel víťaza v riadnom hracom čase ani v predĺžení, drámu museli rozlúsknuť penalty.
V piatich sériách sa ako jediný pomýlil Marco van Basten. A Dáni úchvatne mierili do finále. Šokovaní sami zo seba.
Ak medzi štvorkou najlepších čelili absolútnemu favoritovi, tak v boji o zlato azda ešte väčšiemu – majstrom sveta – Nemecku.
Möller, Brehme, Klinsmann, Effenberg... silu zverencov Bertiho Vogtsa netreba rozvetvovať.
No nech bola aká chcela, vedenia sa v 18. minúte aj tak ujali Severania. Od toho momentu Nemci búšili do plných, rozbiehali akciu za akciou, míňali šancu za šancou.
Opäť famózny Schmeichel likvidoval paľbu Klinsmanna, pokusy „Effeho“ i Riedleho. Proti ich priam gigantickej ofenzívnej kvalite zohrala rozhodujúcu rolu práve Nielsenova obranná stratégia. A druhý gól z kopačky muža, ktorý počas Eura na prvom mieste rozhodne nemal futbal.
Dán Kim Vilfort pendloval medzi domovom a dejiskom ME. Jeho dcérka Line bola totiž nevyliečiteľne chorá na leukémiu. Na finále však s plnou podporou rodiny „odbehol“.
A v 78. minúte poslal loptu za chrbát Boda Illgnera. Hotovo. Najväčšia senzácia v histórii európskych šampionátov bola na svete.
Vilfort nálepku hrdinu odmietol, Line krátko po turnaji nanešťastie zomrela.
„Mali sme fantastického ducha. Najlepších hráčov možno nie, ale najlepší tím rozhodne áno,“ nechal sa počuť strelec nezabudnuteľného gólu.
Po ktorom táto dánska jazda navždy vošla do dejín.
Pozrite si zostrih zápasu Španielsko - Francúzsko:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
