S Československom na MS 1990 ako Futbalista roka mieril do finále. Krivda v zápase proti Nemecku nám však šancu na medailu ukradla. Že prvý Slovák v Bundeslige, legendárny Ján Kocian, teraz rozoberá naše šance na nemeckých majstrovstvách Európy, je aj trochu symbolika.
Na frankfurtskom štadióne už sedel i ako tréner ligového Eintrachtu, 20 rokov nato si zápas Slovenska proti Belgicku vychutná pohodlne z jeho tribún. V Düsseldorfe stihne pozrieť dcéru i duel s Ukrajinou, v Hamburgu zase syna či vnúčatá.
„Ako lietal Sagan na bicykli okolo sveta, tak budem ja autom okolo Nemecka,“ smeje sa niekdajší výborný stopér, ktorý organizátorskú krajinu ME precestoval aj s vyše 120 štartmi za St. Pauli.
A nielen pri slovenských témach na európskom šampionáte slovami rozhodne nešetril. Bývalý tréner reprezentácie ochotne odpovedal na 16 otázok pre TVNOVINY.sk.
Naposledy sme sa spolu rozprávali o revanši Nemcom za krivdu vo štvrťfinále MS 1990. Želali ste si, aby naši na zajtra začínajúcich ME usporiadateľskej krajine čelili už v základnej časti. Viacerí našu skupinu označujú za slabú a nevyspytateľnú zároveň. Keby ste našich troch súperov mali vybrať vy, zmenili by ste niečo?
Určite nie, naša skupina je hrateľná. Nechcem povedať, že najslabšia, ale rozhodne mohla byť horšia, len ťažko by som vyskladal niečo pozitívnejšie. Favorita z Belgicka, ktorý má výraznú kvalitu najmä v útočnej fáze, dopĺňajú tri veľmi vyrovnané mužstvá. Rumunsko na šampionát postúpilo bez prehry, Slovensko v predstihu, Ukrajina síce cez play off, ale po výborných výkonoch v základnej časti, ktoré korunovala vyrovnaným duelom s Talianmi. Je to dobre rozdelené.
Ak sa pozrieme na papier, všetky tri krajiny sú v rankingu nad nami. Bude teda Slovensko v „éčku“ bojovať „len“ o postup z tretieho miesta?
Dôležité je vyhrať aspoň jeden zápas, no treba si aj povedať – proti komu? Hneď prvé stretnutie preverí naše kvality a bolo by skvelé do turnaja vstúpiť nielen dobrým výkonom, ale aj s nejakým bodovým ziskom. Bude to tesné, som však presvedčený, že so štyrmi bodmi by sme mali sľubnú šancu aj na postup z druhého miesta.
Môže náš tím bodovať aj proti Belgicku, donedávna lídrovi svetového rebríčka FIFA?
Prirovnám to k domácemu duelu s Portugalskom. Odohrali sme dobrý zápas, možno náš najlepší v kvalifikácii, v niektorých fázach sme dokonca boli vyrovnaným súperom, napriek tomu sme prehrali. Súboje proti takýmto extra veľkým protivníkom sa však s kvalitnou defenzívou a správne načasovanými protiútokmi vyhrať dajú. Myslím, že sme schopní konkurovať i Belgičanom, veď aj oni budú pod tlakom, aby hneď na úvod potvrdili rolu favorita. Môže to byť otvorená bitka, pravda leží na ihrisku.
Má káder Francesca Calzonu i na to, aby napodobnil váš úspech spred 34 rokov a po prvý raz pod samostatnou vlajkou dokráčal na veľkom turnaji medzi najlepšiu osmičku?
To si tipovať netrúfnem, najskôr sa musíme dostať zo skupiny. Robota Francesca Calzonu bola však po rozpačitom úvode, keď spoznával náš futbal, hráčov či charakter mužstva, v závere kvalifikácie už viditeľná. Slovensko je pod jeho vedením ďalej, než bolo na posledných ME, kde pôsobilo dosť chaoticky. Kolektív je vyvážený, má kvalitu a uvedomuje si, čo od neho tréner očakáva. A nielenže si to uvedomuje, vie to aj aplikovať v zápasoch.
Na veľkých turnajoch, ak nerátame bezgólovú remízu s Anglickom, nám už štrnásť rokov chýba futbalový zázrak. Nastal správny čas, aby sa konečne naplnila fráza, že Slovensko so silným súperom nemôže vyhrávať, ale vyhrať rozhodne áno?
Hovorí sa, že z desiatich zápasov môžete proti takýmto tímom vyhrať jeden. Ja by som tú kvótu znížil na päť. Možné to je, veď veľkého protivníka sme skutočne nezdolali už dlho a šampionáty sú na to, aby plodili prekvapenia. No favoriti sú favoritmi z nejakého dôvodu. Majú veľmi dobrých jednotlivcov, bohatú históriu, silnú ligu a na futbal vyhradené veľké peniaze. Preto buďme radi, že sme na Eure, tešme sa na turnaj, snívajme, a keď sa nám pošťastí odohrať ho s pridanou hodnotou, teda pokoriť Španielov, Angličanov či Nemcov, bude to veľká vec. Hoci sme od toho momentálne trošku ďalej.
Vzhľadom na posledné tri veľké šampionáty, nebola by práve Die Nationalelf ideálnym protivníkom vo vyraďovacej fáze? Alebo tento rok uvidíme už úplne iné Nemecko?
Nemecká reprezentácia je vo veľkej kríze už od zlata z Brazílie 2014. Na majstrovstvách sveta dvakrát po sebe nepostúpila zo skupiny, na Eure takisto nepredviedla žiadnu slávu a svojou silou neohurovala ani v posledných mesiacoch, navyše až pričasto menila trénerov. Pred desiatimi rokmi mala generáciu v ideálnom veku, od Neuera cez Lahma, Özila, Schweinsteigera až po Kloseho, no koho by ste v dnešnom výbere označili za svetovú triedu? Áno, pár mien nájdete, ale zväčša majú dávno po tridsiatke.
Lenže tento rok Nemci hrajú doma a všetko môžu veľmi rýchlo zvrtnúť. Sú turnajové mužstvo a v tomto veľmi špeciálni. Aj fanúšikom, ktorí sa im po opakovaných neúspechoch otáčali chrbtom, sa vrátil optimizmus a našli si cestu späť. Nemecký kotol buble a čaká na výbuch. Ak zvládnu úvodné duely, v eufórii ich ťažko niekto zastaví. Hovoria tomu – wenn nicht jetzt, wann dann? – teda keď nie teraz, tak kedy?
Je „výhoda“ domáceho prostredia pre Nemcov veľkým benefitom?
Na jednej strane bezpochyby áno, na druhej však prináša ohromný tlak. Ako od médií, tak od verejnosti a fanúšikov. Hráčom sa neodpúšťa nič, vyťahujú na nich všetko možné, od chýb Manuela Neuera až po nefungujúcu taktiku trénera. Veľké očakávania môžu uškodiť. Ja však verím, že tentoraz nedopadnú tak ako na posledných šampionátoch.
Predikujete im na domácom turnaji aspoň semifinálovú účasť alebo máte iných kandidátov?
Nemci do môjho kruhu favoritov určite patria. Budem im fandiť a veľmi si prajem, aby dokráčali čo najďalej. Na ME však akiste štartujú i tímy s lepšou formou. Anglicko, Francúzsko, Španielsko a ja k uchádzačom o finále radím i Portugalcov. Čiernym koňom môže byť Belgicko, dobrý pocit mám aj z Rakúska a netreba zabúdať na silných Chorvátov. Povedal by som, že kým na majstrovstvách sveta napríklad mužstvá z Oceánie mierne zaostávajú, na majstrovstvách Európy sú si všetci rovní.
Aj Rumuni si v skupine E povedia – no čo, veď tam máme slabé Slovensko, cezeň predsa musíme ísť ďalej – a Ukrajina detto. Postúpiť chce každý, a tak ako sa nádejame my, si veria aj Albánci v skupine smrti s Talianmi, Chorvátmi a Španielmi.
Ako v Nemecku vnímajú Slovensko?
Tamojšiu tlač sledujem pravidelne, ale o našej repre som zatiaľ nečítal takmer nič. Žurnalisti i verejnosť sa takpovediac výlučne koncentrujú na Nemcov, rozoberajú každé slovko či ťuk z tréningu. Takže neviem povedať, akými očami pozerajú na Slovákov.
Ľubomír Moravčík spomínal, že na MS 1990 ste hrali tak, aby ste sa predali. Kto zo súčasného kádra sa môže predať v Nemecku?
Myslím, že najväčšími predajnými predpokladmi disponuje Hancko. Vo Feyenoorde odohral vynikajúcu sezónu, je v najlepšom veku, spĺňa predpoklady moderného obrancu použiteľného v troj- i štvorčlennej obrannej línii, môže nastúpiť ako stopér či ľavý bek. Síce pôsobí v lige, ktorá sa v Európe radí k tým lepším, myslím, že sa z Rotterdamu ešte má kam posunúť. Prestup jeho trénera to len dokazuje. Majstrovstvá sú futbalovým výkladom stvoreným pre kluby, ktoré chcú nakupovať. A Hancko výhodný materiál.
Takže od našich neočakávate len kolektívny výkon. Môžu zažiariť aj individuality.
Samozrejme, máme silných i skúsených jednotlivcov, ktorí už na šampionátoch hrali, ako Milana Škriniara a Juraja Kucku, tak Stana Lobotku. Možno sa EURO vydarí Suslovovi či Dudovi, síce hrajúcim top ligu sveta, no nie za najkvalitnejší klub, alebo Boženíkovi a Haraslínovi, s veľkými predpokladmi v ideálnom veku, a dostanú dobrú ponuku. Už nie sú tínedžeri, ale ostrieľaní reprezentanti. Do Nemecka určite nejdú len preto, aby sa individuálne predviedli, no takýto šampionát, aj to pri pravidelnej účasti, hráte raz za dva roky. A Slovensko nepatrí ku krajinám, ktoré sa na veľké turnaje kvalifikujú pravidelne. O to je motivácia jednotlivcov v prospech kolektívu vyššia.
V októbri ste vraveli, že progres pod trénerom Calzonom badať najmä na vysokom bránení. Bude defenzíva vedená Milanom Škriniarom a Dávidom Hanckom stíhať i najlepším európskym ofenzívam?
Nielen my, ale aj ostatné tímy svoju silu budujú odzadu. I keď sa mužstvo chce prezentovať útočným futbalom, musí najprv spevniť defenzívu. Lebo ako vysoko hrá obrana, takí ste kompaktní. Darmo bude útočník behať desať metrov od súperovej brány, keď obranca postáva tridsať pre vlastnou. Preto je práve kompaktnosť tým, čo Calzona zaviedol. Hráme blízko pri sebe, dobre zužujeme i skracujeme ihrisko. Samozrejme, v Škriniarovi i Hanckovi máme obrovskú kvalitu, Pekarík takisto odohrá svoje, no obrana ostatných tímov nebude zaostávať. Preto, opakujem, rozhoduje kompaktnosť. Do mužstva rozťahaného po celej hracej ploche totiž ľahko vkĺzne hocikto.
Naopak, nepohorí slovenská reprezentácia na tom, že stále hľadá gólovú mašinu? Alebo aspoň mašinku?
S problémom na pozícii hroťáka sme sa borili už od čias Mareka Mintála alebo Roba Vitteka a stále sa s ním boríme. Hľadali sme systém, ako tento post nahradiť, skúšali kadečo, trebárs falošnú deviatku, čo sa však neosvedčilo, lebo sme nedokázali súdržne kombinovať, hrali v hlbokom bloku, priveľmi sa spoliehali na protiútoky, a tak si v reprezentácii nevychovali klasického zakončovateľa.
Momentálne máme hore hráčov, ktorí sa podriadili trénerovmu systému, sú ochotní veľa behať a vysoko napádať, až som si často vravel, že sa pri toľkom forčekovaní a pressingu tak narobia, že im nezostanú sily na tú ich „jednoduchú“ základnú povinnosť – teda strieľanie gólov. No proti Walesu sme videli, že z pozície deviatky dokážeme skórovať. Vo výbere však figurujú prevažne hráči, ktorí v repre ešte nenapálili mnoho gólov a na ME sa im nebude presadzovať ľahko. V systéme skrátka obetujú veľa preto, aby mužstvo mohlo hrať a brániť čo najvyššie. A potom strácajú efektivitu v zakončení.
Chýba vám v nominácii Róbert Polievka?
Poviem pravdu, chýba. Nečakal som, že sa nedostane do nominácie, ale jedným dychom musím dodať, že ja do reprezentačnej obývačky nevidím. Nie som na každom tréningu, nepozerám sa ani očami trénera, ktorý s hráčmi trávi minimálne desať hodín denne. Takže ak Calzona usúdil, že Polievka momentálne nemá formu, musíme mu iba veriť.
Robo však patril k najlepším hráčom slovenskej ligy, mal super čísla, v kvalifikácii viackrát nastúpil v základe a bol reprezentačným útočníkom číslo jeden, čiže tréner s ním dlhodobo rátal. Zranenie skrátka prišlo v najnevhodnejšej chvíli, netreba za tým hľadať nič iné, život ide ďalej. Veľmi rád by som ho videl na Eure, rozprávali sme sa o tom, aj keď sme sa stretli v Bystrici, no Calzona si svoje rozhodnutie obhájil a za pravdu mu môže dať až šampionát. Robo to prijal ako pravý športovec, aj keď ho to určite bolí. Lebo myslím, že aj on to cítil tak, že na Euro odletí.
Nemecké prostredie perfektne poznajú Laci Bénes či Ondrej Duda, v Düsseldorfe, kde Slovensko vyzve Ukrajinu, pôsobil aj Róbert Boženík. Asi by všetkým padol kameň zo srdca, keby rodák z Terchovej v repre pálil tak, ako na jeseň za Boavistu.
Ondro bol dlho v Herthe i v Kolíne, Laciho sprevádzajú parádne čísla z Hamburgu, Nemecko obaja dôverne poznajú, v mužstve budú zohrávať podstatnú rolu. Nastupujú na konštruktívnych postoch, sú kreatívni, dokážu ukuť výbornú prihrávku, no potrebujeme, aby sa viac dostávali aj do šancí a podporovali útok. Lebo ofenzíva nie je iba o deviatke. V šestnástke pri zakončení nemôže byť len jeden hráč, ale aspoň traja.
Roba v príprave bolo cítiť, gól Walesu mu určite prospel. Na ihrisku odmaká veľa, bez problémov, nesmie sa však pripomínať len napádaním, ale aj koncovkou. Určite patrí k hráčom, na ktorých budeme hľadieť cez kritické okuliare, ak Slovensko nebude dávať góly. Vo výbere máme i Strelca, ktorý možno toľko nenabehá, ale je efektívnejší. No zopakujem – nie je to len hroťák, ktorý sa musí presadiť.
Naposledy Slovensko pár mesiacov pred Eurom zmenilo reprezentačného trénera. Ako veľmi zaváži, že Francesco Calzona bol pri mužstve počas celej kvalifikácie?
Iste to má svoju váhu. Vieme, aké boli začiatky. Bezduché výkony, zlé výsledky. Dookola sa skloňoval nový systém, vymyslieť si ho trúfal každý druhý „odborník“. No pri reprezentácii to nie je také jednoduché. Hráčov nemáte k dispozícii ako v klube, taktiku s nimi pilujete priemerne možno štyri dni za dva mesiace.
Ako tréner môžete spísať, nakresliť, vydumať, čo sa len dá, skombinovať najmodernejšie prvky, pokým hráči vašu víziu neprenesú na trávnik, bude vždy o ničom. Ukázalo sa to až po čase, no myslím, že hráči už Calzonu pochopili. Veria jeho systému a vedia ho aplikovať. Od príchodu trénera všetko malo a doteraz má svoj postup. Slovko gradácia by možno bolo prehnané, ale postupnosť je určite citeľná.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
