Keď vo štvrťfinále proti Kanade po hororovom úvode znížil na 1:2, celý národ opäť uveril šanci na postup. Vždy skromný Peter Cehlárik by si napriek tomu na stupnici od 1 do 10 nedal vyššiu známku ako šestku. Jedna z najväčších osobností nášho tímu vie, že Slovensko na MS malo na to, aby zašlo ešte o krôčik ďalej.
„Craig mal teraz viac fyzickej energie než vlani, väčší zápal, čo ma veľmi tešilo. A verím, že jej bude mať dostatok, aby nám ešte pomohol,“ želá si 28-ročný Žilinčan, ktorý v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk rozpráva aj o prvom útoku, presilovkách, Jurajovi Slafkovskom či svojej klubovej budúcnosti.
Máte za sebou dlhú sezónu a dve štvrťfinálové účasti. Už si konečne užívate zaslúžený oddych?
Hneď po rozhovore pôjdem do fitka, trochu sa rozhýbať, ale áno, odkedy sme pred vyše týždňom skončili, trávil som s rodinou a najbližšími viac času. Celý jún bude o udržiavaní vo forme, no aj oddychu či cestovaní.
Na svojich prvých majstrovstvách sveta ste hrali v roku 2016, no za posledných osem rokov malo Slovensko zrejme najsilnejší výber práve na tohtoročných. Hralo aj najlepší hokej za posledných osem rokov?
Bol to špecifický turnaj, herne dosť nevyrovnaný, s dobrými i zlými prvkami. Mám však pocit, že ostatné majstrovstvá, na ktorých som sa zúčastnil, sme síce odštartovali slabšie, no potom naše výkony zakaždým stúpali k lepšiemu. Tento rok to tak nebolo. Postúpili sme do play off, no ak chceme pomýšľať na úspech, musíme prejsť i cez najlepších. Bohužiaľ, štvrťfinále sme nezachytili hneď v úvode.
Takže najlepší hokej za posledných osem rokov to nebol, no myslím, že skúsenosti zo šampionátu v Česku nás nabili väčšou silou do ďalších rokov. Tento tím sa ešte stretne.
Na MS 2021 ste ako najlepší strelec Slovensku po ôsmich rokoch vystrieľali postup do štvrťfinále. No pred šampionátom v Česku ste vraveli, že cieľom Slovenska by mal byť postup zo štvrťfinále a boj o medaily. Je teda účasť medzi top osmičkou úspechom alebo skôr splnenou povinnosťou?
Prvotným cieľom, každoročne, lebo do top osmičky patríme aj v rámci svetového rankingu. No s tímom, aký sme tento rok poskladali, chcel každý dokráčať ešte ďalej a bojovať o medaily. Bola to zároveň výzva – keďže záujem chalanov z NHL bol oveľa vyšší a nielen my, ale i ostatné tímy mali omnoho kvalitnejšiu kostru než pominulé roky – porovnať sa s najlepšími hráčmi na svete.
Prečo sa Slovensku na MS nedarí napodobniť napríklad to, čo mu vyšlo na OH 2022?
Zaujímavá otázka. Náš olympijský tím bol však v porovnaní s tým, ktorý napríklad teraz štartoval na majstrovstvách, trošku odlišný. Ako som povedal, na OH sme takisto mali slabší začiatok, no potom tréneri prekopali zostavu, spravili pár zmien a naša hra už iba gradovala. Dokázali sme otočiť i nepriaznivý stav a zápasy dotiahnuť do úspešného konca, skórovať v presilovke, presadiť sa v nájazdoch... Jednoducho, v rozhodujúcich okamihoch sme na olympiáde boli silnejší.
Keď sme pri tom, bol podľa vás bronz z olympijských hier maximom tejto generácie?
Nie, ja verím, že máme na viac. Keď som videl zápas proti Američanom, ako sme ich, minimálne v prvej polovici duelu, zaskočili dravosťou, rýchlosťou či dôrazom... Vtedy sme ukázali level, na akom dokážeme hrať. Už ho len na ľade predvádzať častejšie.
Keď ste vo štvrťfinále proti Kanade po hororovom úvode znížili na 1:2, celý národ opäť uveril šanci na postup. Lenže Slovensko neprekročilo štvrťfinálový tieň už dvanásť rokov. Čo chýbalo tomuto výberu, aby to dokázal?
Myslím, že práve tá rastúca forma smerom k rozhodujúcemu zápasu. Naše výkony trošku kolísali, zápasy sa lámali na detailoch, dôležitých minútach po strelenom góle, súbojoch či presilovkových šanciach. Aj tie musíme vycibriť, ak chceme pomýšľať na boje o medaily.
Play off pre nás nie je neznáma, na klubovej úrovni bývame vo vyraďovačkách úspešní, ale na medzinárodnej musíme všetci hrať ešte o trochu lepšie. Najmä v momentoch, ktoré sú kľúčové.
Slovensko v skupinovej fáze strelilo najviac gólov od šampionátu 2019, no vyslovene nedokázalo zužitkovať presilovky. Nebláznilo a nešpekulovalo niekedy až priveľmi pred fantastickou kulisou v Ostrave?
Ako ste povedali, strelených gólov bolo naozaj dosť. Dokonca aj dostatok na to, aby nám dali šancu vyhrávať zápasy. A to napriek tomu, že sme v početných výhodách neboli efektívni. Samozrejme, presilovky sú zásadné a už viacero šampionátov po sebe v nich nie sme úplne skvelí, musíme s nimi narábať jednoduchšie, nenúkať si pozície, viac sa tlačiť do šancí a dorážiek, no myslím, že o výsledkoch rozhodovala predovšetkým naša hra bez puku. V nej sme často chybovali, aj v obrannom pásme a to sa nesmie stávať.
Aj vy ste mali v presilovkách inú úlohu než pominulé roky. Keby ste sa, bez všetkej skromnosti, mali za ušlý turnaj individuálne ohodnotiť, akú známku si dáte?
Od 1 do 10? Som na seba veľmi kritický, takže asi šesť.
Viem, že som nebol taký efektívny ako obvykle. Premieňanie šancí sa odo mňa automaticky očakáva, veď na to tam som. Na každý jeden zápas som sa snažil pripraviť rovnako a poctivo, cítil som sa fyzicky dobre, no skrátka, v niektorých stretnutiach bolo situácií pred bránkou, ktoré sa mi nepodarilo využiť, naozaj veľa.
S Marekom Hrivíkom tvoríte jednu z najlepších dvojíc európskeho hokeja, napriek tomu ste podľa vašich slov s výkonmi prvého útoku spokojný neboli. V zákulisí sa potom koketovalo o jeho prekopaní, bola táto možnosť niekedy naozaj v hre? Prospela by?
Ak som náš útok kritizoval, tak opäť najmä v hre s „prázdnymi hokejkami“, pretože sme občas smerom dopredu príliš tlačili na pílu, silou-mocou chceli čosi vymyslieť, strácali puky a potom inkasovali. Výborný zápas sme hrali napríklad proti Američanom alebo Francúzom, no strelecky sa vtedy darilo iným. Ale o tom je tím. A my sme v tom našom mali dostatok kvality, aby mohla sypať góly ktorákoľvek formácia. Niekedy mám pocit, že sa góly očakávajú úplne od každého a hráč, ktorý sa nepresadí, je vo fanúšikovských očiach na odpis.
Čo sa týka prekopania, v úvodných stretnutiach nám tréneri dali trochu viac priestoru, predsa len, zvyšné formácie hrali výborný hokej, takže ich nechceli úplne rozrýpať a meniť víťaznú zostavu. No myslím, že priestor na to, aby sme skúsili nejakú zmenu, bol, pretože naša súhra s Marekom a Jurom v útočnom pásme nebola celkom ideálna. Často sme všetci traja mysleli na to isté, no vyplýva to i z pozícií, aké zastávame v kluboch. Sme podobné typy.
Nechýbal vám v nominácii Róbert Lantoši, s ktorým ste tvorili prvý útok na MS 2021, respektíve Samuel Takáč, ktorý bol s vami vo formácii na OH 2022?
Robo by do tímu bezpochyby priniesol rýchlosť i šikovnosť, a to nehovorím len preto, že sme si blízki. Už sme ukázali, ako sa bok po boku vieme dopĺňať, no od Rigy 2021 sme spolu v národnom tíme nehrali. So Samom to bolo podobné. Dokázal sa prispôsobiť hre, na akú sme s Marekom zvyknutí a perfektne nás dopĺňal.
Zámorský progres Juraja Slafkovského vidí aj nevidiaci, 20-ročný Košičan sa bezpochyby veľa naučil aj od vás. Čo ste sa možno naučili vy od neho?
Keď do reprezentácie prídete po skvelej sezóne v NHL, hneď sa od vás očakáva, že budete rozhodovať zápasy. Viem, že hrať pod takým tlakom v jeho veku, nie je jednoduché. No Juro ukázal, že si vie poradiť, je zvyknutý z Montrealu. Neustále chce byť lepší a všetko robiť perfektne. Preto aj od vás, ako od spoluhráča, očakáva, že každú situáciu vyriešite správne, neprehráte žiadny súboj, všetko urobíte na maximum. A to je len dobre. Takže asi toľko.
Jednotku draftu 2022 napriek štatistike bod na zápas mnohí kritizovali. Čo si o tom myslíte? Aj ste Jurajovi radili, ako nevnímať veci zvonku?
Myslím, že ľudí, ktorí mu chcú radiť, má zľava i sprava až-až. Nesnažil som sa mu vnucovať nejaké rady, som presvedčený, že si s neprajníkmi vie poradiť ako v NHL, tak v národnom tíme. Tento rok na MS predviedol svoju zámorskú úroveň.
Rozprávali sme sa len o zápasoch, aby sme boli správne nastavení a do každého vstupovali nabití energiou, s pozitívnym duchom, čistou hlavou a hlavne bez akejkoľvek frustrácie.
No predsa, nevybíjal si mimo ľadu občas priveľa energie?
Ja nie som ten, kto má hodnotiť jeho sebaprezentovanie. No Juraj svoju koncentráciu sústredí len na hokej, chce byť vo všetkom perfektný, a keď niekedy nehrá podľa svojich predstáv, môže navonok pôsobiť frustrovane. Ale plynie to iba z toho, že chce stále viac.
A čo hovoríte na výkony Libora Hudáčka, s 10 bodmi (za 5 gólov a 5 asistencií) najproduktívnejšieho Slováka na MS? Zastihla práve jeho na šampionáte najjagavejšia forma?
Klobúk dole. Klubové play off odohral so zdravotnými ťažkosťami, napriek tomu prišiel na MS. S Třincom získal ďalší titul a šampionát v Česku si užíval do plných. Vie, čo na ľade treba spraviť, ako vyhrávať, nestrácať puky a byť „bodový“. Vlani taký efektívny zďaleka nebol, preto ma veľmi teší, že mal takúto sezónu a bol jedným z našich najlepších hráčov.
Presviedčali ste Craiga Ramsayho, aby zotrval pri slovenskej reprezentácii, alebo by ste sa po siedmich rokoch zmene na poste šéfa lavičky nebránili?
Craiga všetci obrovsky rešpektujeme a radi by sme ho na slovenskej lavičke vídali i naďalej. Je to nesmierne inteligentný človek, ktorý dokáže každému poradiť, ako robiť veci správne. O pokračovaní som sa s ním nerozprával, s touto otázkou ho akiste konfrontovalo milión ľudí a on sám potrebuje čas na rozmyslenie. No tento rok mal oproti minulému viac fyzickej energie, väčší zápal, čo ma veľmi tešilo. A verím, že jej bude mať dostatok, aby nám ešte pomohol. Myslím, že sa v auguste vidíme na kvalifikácii.
Keď váš bývalý spoluhráč z Bostonu, Dávid Pastrňák, prichádzal na šampionát, nepodpichli ste ho SMS-kou, že si to s Českom rozdáte vo finále?
Už veľmi nie sme v kontakte, no v závere skupinovej fázy, keď sa rozhodovalo o poradí postupujúcich, som si trochu prial, aby sme sa v Prahe stretli práve s Čechmi.
Pozornejšie som ich sledoval najmä v semifinále a finále. Manšaft, ktorý tento rok dali dohromady, ukázal, aké je dôležité, aby aj hráči, ktorým sa nedarí smerom dopredu, plnili svoje úlohy inde – blokovali strely, vyhrávali súboje a i bez puku vyhľadávali správne miesta. Presne to sú veci, ktoré sa my musíme naučiť robiť v každom zápase. Aj keď ide do tuhého.
Čo poviete na „Pastovu“ myšlienku vytvoriť československé mužstvo na Svetovom pohári? Dokázal by takýto manšaft napodobniť trebárs úspech tímu Európy z roku 2016?
Zaujímavý nápad, aj keď neviem, akoby to vyzeralo v praxi. Každopádne, budúcoročný turnaj štyroch krajín (Kanady, USA, Švédska a Fínska, pozn. red.) bude dosť ochudobnený o výborných svetových hráčov. Ako z Česka, tak zo Slovenska či Švajčiarska.
V Leksande ste podpísali dlhodobý kontrakt, aj vzhľadom na to sa na vašu budúcnosť vo švédskej SHL zrejme pýtať netreba. Alebo áno?
Nie, nie, nič sa nemení. Leksand mi ponúkol výborné podmienky, navyše, som v pozícii lídra tímu, v zmluve som si ani nežiadal opciu. Vracal som sa sem preto, aby som klubu pomohol zabojovať o majstra. V takej kvalitnej lige som titul ešte nezískal a verím, že v najbližších rokoch máme šancu, aby sme pre našich úžasných fanúšikov ukuli niečo pekné. Som naozaj veľmi odhodlaný.
Plánujete niekedy na sklonku kariéry aj návrat na Slovensko? Koniec koncov, aj vaša rodná Žilina sa po piatich sezónach vrátila do najvyššej súťaže.
Hokej milujem a vždy hovorím, že by som ho rád hral do štyridsiatky. Chcem sa zlepšovať, učiť sa od ľudí, s ktorými a proti ktorým hrám a každý rok si povedať, že som lepším hráčom než vlani. Návrat „Vlkov“ do extraligy ma teší, ale nad comebackom na Slovensko som zatiaľ nepremýšľal. Uvidíme, ako im to pôjde ďalších desať rokov (úsmev).
Connor McDavid neveril vlastným očiam. O gól ho obrala pohodená brankárska hokejka:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
