Je českou aj svetovou brankárskou legendou. Mnohí ho považujú za jedného z najlepších, ak nie najlepšieho brankára v NHL. Na konte má viacero úspechov vrátane zlata z olympiády v Nagane 1998. V súčasnosti Dominik Hašek často kritizuje možnosť hráčov chodiť do KHL, keďže nemôže pochopiť, ako môžu hrať v krajine, ktorá rozpútala vojnu na Ukrajine.
V rozhovore s Dominikom Haškom sa dočítate:
- prečo hráči odchádzajú do KHL
- čo by mala urobiť NHL pre ruských hokejistov a ako jej ponúkol pomoc
- aký má v súčasnosti postoj k NHL
- ktorý slovenský brankár ho najviac zaujal
- ako spomína na Romana Čechmánka
Dlhodobo ste kritický voči hráčom, ktorí hrajú v KHL aj po agresii Rusov na Ukrajine. Prečo?
Primárne nekritizujem samotných hráčov, ktorí pôsobia v KHL. V prvom rade kritizujem politikov v oboch krajinách, v Česku aj na Slovensku, ktorí svojím občanom povoľujú odchádzať pracovať do krajiny agresora. Do krajiny, ktorá vedie útočnú vojnu proti demokratickej zemi, Ukrajine. Hodnoty, ktoré tam naši ľudia, v prípade vašej otázky športovci, vytvárajú, potom Rusko využíva na eskaláciu jeho agresívnej vojny. To je pre mňa neospravedlniteľné.
V KHL hrajú aj viacerí českí a slovenskí hokejisti. Čo je podľa vás ich motivácia? Naozaj ide len o peniaze?
V mojej odpovedi môžem len špekulovať. Myslím si, že hlavným dôvodom sú peniaze. Ak by také zárobky dostali inde, tak sa domnievam, že by radšej išli hrať do Švajčiarska, Švédska alebo by ostali na Slovensku či v Česku. V KHL sa našiel klub, ktorý je ochotný, niektorým konkrétnym hráčom, za tú prácu zaplatiť lepšie ako kdekoľvek inde, a preto tam odišli. Je to ich rozhodnutie. Nič tým neporušujú, robia len to, čo im dovoľujú zákony. Mrzí ma to, ale tak to proste je. Bol by som rád, keby sa to zmenilo.
Podpisom zmluvy v KHL si títo hráči zatvorili dvere do reprezentácií. Ide o správne rozhodnutie zo strany zväzov?
Bol by som rád, keby zväzy zatlačili priamo na vládu. Politici sú tí, ktorých si národ zvolil a oni mali rozhodnúť či títo občania môžu, alebo nemôžu reprezentovať svoju krajinu. Ja osobne som rád, že títo hráči nie sú v reprezentácii.
Okrem toho ste sa neraz vyslovili aj za to, aby ani v NHL nepôsobili ruskí hokejisti. V nejednom prípade ide o veľké hviezdy a nemalé kontrakty. Je to podľa vás možné len tak utnúť?
Musel by tam byť záujem zo strany vedenia NHL, prípadne politikov v USA a v Kanade, aby sa k tomu pristúpilo. Osobne som písal Garymu Bettmanovi súkromný list na začiatku vojny. Druhýkrát som mu písal aj verejný list koncom minulého roku, keď som išiel do európskeho parlamentu. Ja síce môžem zatlačiť, ale v súčasnosti z ich strany nie je záujem, aby ruskí hokejisti mali pozastavenú činnosť v NHL.
V tejto chvíli preto odsudzujem nie len ruských hráčov, ale predovšetkým NHL, ktorá im umožňuje hrať. Tým ich necháva robiť reklamu na ruské vojnové zločiny. To stojí veľa stratených životov na ukrajinskej aj na ruskej strane. Je to smutné, ale taká je situácia a ja sa snažím robiť všetko preto, aby sa to zmenilo.
Jediný ruský hokejista v NHL, ktorý sa otvorene vyjadril proti ruskej agresii na Ukrajine je Nikita Zadorov. Urobili by ste pri ňom a pri každom Rusovi, ktorý sa verejne vyjadrí proti vojne, výnimku?
Pardon, ale Nikita Zadorov ruskú vojnu neodsúdil. To, čo od neho vyšlo v USA a aj u nás v preklade v novinách, prosím, nikto nepovažujme za odsúdenie ruskej imperialistickej vojny. Bol to krok správnym smerom, ale zďaleka nie dostatočný. Samozrejme, keď s tým chlapcom budeme pracovať a predovšetkým mu dáme možnosť, tak verím, že to dokáže a odsúdi ruskú vojnu a zločiny. A stane sa tým najlepším ambasádorom mieru.
Ako to dosiahnuť, čo by mala urobiť NHL?
NHL predovšetkým musí mať záujem pomôcť napadnutej Ukrajine, a teda o okamžité zastavenie ruskej agresie. To, bohužiaľ, nemá. Vojna je pre ňu príliš ďaleko a svoje príjmy kladie pred ukrajinské a ruské životy. To je fakt. Keby to bolo naopak, tak by sa podľa toho správala.
V prvom rade by nastavila pravidlá tak, že každý ruský verejne vystupujúci občan, teda hráč prípadne tréner a podobne, musí odsúdiť ruskú agresiu na Ukrajine a anexiu jej územia, vrátane Krymu. Následne sa podľa toho, samozrejme, musí aj správať. Je veľmi smutné, že liga tieto pravidlá doteraz nenastavila.
Domnievam sa, že medzi Rusmi v profilige sú aj takí, ktorí sú proti ruskej agresii. Pri správnom vedení a keby dostali tú možnosť, tak by niektorí z nich aj dokázali útočnú vojnu ich krajiny odsúdiť.
Samozrejme, nikoho do toho nemôžeme nútiť. Je to každého osobná vec, ale kto by ruskú agresívnu vojnu chcel odsúdiť, mal by dostať tú možnosť oficiálne od NHL.
Ja osobne som ponúkol pomoc v tejto veci, ale nemajú o to záujem. Také je ich rozhodnutie. Je veľmi smutné, že liga kašle na ruských športovcov. Ruskí hokejisti budú totiž celý život žiť s vedomím, že kvôli tomu, že v čase vojny nastupovali na zápasy, umieralo viac Ukrajincov aj ich ruských spoluobčanov.
Slovenský hokej pred rokom zažil historický draft, keď sa jednotkou stal Slafkovský a dvojkou Šimon Nemec. Od oboch sa očakáva, že sa stanú hviezdami. Juraj Slafkovský je však v Montreale dosť často kritizovaný. Sledujete jeho výkony?
NHL posledné dva roky sledujem minimálne. Považujem ju za ligu, ktorá podporuje ruskú agresiu na Ukrajine a podľa toho k nej pristupujem. Je mi to veľmi ľúto, pretože ju stále nosím v srdci. Dala mi veľmi veľa. Jednoducho, nemôžem sledovať súťaž, keď viem, že aj kvôli nej umierajú ľudia. Viem však, že tam hrá Juraj Slafkovský či David Pastrňák, ale viac vám k tomu povedať neviem. Pre mňa je život ďaleko viac ako akýkoľvek šport.
Predsa len sa spýtam na ešte jeden slovenský talent. Mladý obranca Šimon Nemec šancu v prvom tíme New Jersey Devils nedostal, ale vo veľmi mladom veku sa stal súčasťou slovenskej reprezentácie. Môže z neho byť obranca svetového formátu?
Keď bude hrať za New Jersey Devils, tak ho bude viesť môj bývalý tréner Lindy Ruff, s ktorým som prežil krásnu časť svojho hokejového života. Šimon Nemec má predpoklady na to, aby sa stal hviezdou. Myslím si však, že je pred ním ešte veľa práce, aby sa z neho stal obranca svetového formátu. To je v jeho veku ešte veľmi predčasné tvrdiť.
Spomínali ste skvelého Davida Pastrňáka, ale z vášho pohľadu vás určite teší početné zastúpenie českých brankárov v NHL. V čom sa odlišuje česká hokejová brankárska škola od iných?
Dnes sa už brankárske školy rozlišujú pomerne ťažko. Viaceré sa prelínajú a brankári sa v nich pripravujú veľmi podobne. Všetci tí chlapci majú podobný štýl. Dnes nie je v NHL toľko českých útočníkov, ako tomu bolo v minulosti, na druhej strane, brankárov tam je celkom dosť. Niektorí z nich ako napríklad Petr Mrázek či Vítek Vaněček odchytali aj väčšinu zápasov. Českí brankári sa tam dokážu presadiť a to je len dobre.
David Pastrňák je výnimočný hráč a veľmi mu želám, aby sa stal najlepším strelcom NHL, aj keď je tam pár ďalších skvelých zakončovateľov. Najlepším útočníkom v súčasnosti je asi Connor McDavid, ale ja si myslím, že David je hneď za ním. V prvom rade je to strelec, ale dokáže na góly aj nahrávať.
Vnímate v súčasnosti nejakého slovenského hokejového brankára, keďže Slovensko momentálne v NHL nemá zastúpenie na brankárskom poste?
Keď je hráč šikovný, tak väčšinou dostane svoju pozíciu v mužstve a následne sa zlepšuje. V prípade brankára je to oveľa zložitejšie a často trvá niekoľko rokov, kým sa dostane do prvého mužstva. Kým sa stane jednotkou, môže to trvať ešte dlhšie. Gólman môže byť talentovaný, ale v NHL pre neho nie je miesto, pretože tam je iný brankár, ktorý ho do bránky nepustí.
Keď som hrával, špeciálne v 90-tych rokoch, tak som hneď videl či je brankár dobrý, priemerný, alebo že ešte na to nemá. Dnes sú rozdiely medzi brankármi veľmi malé. Často je to o tom, ako sa dokážu na zápas psychicky pripraviť, a to sa nedá posúdiť po dvoch odchytaných dueloch.
Koho zo slovenských brankárov si pamätáte zo svojej aktívnej kariéry?
Veľmi sa mi páčil Jaroslav Halák, ktorý bol v Montreale skvelý. Keď bol v bránke proti mne, alebo keď som sledoval jeho zápasy, tak vtedy bol na rovnakej výkonnostnej úrovni ako Carey Price. Nebol medzi nimi žiadny zásadný rozdiel. Samozrejme, že keď potom z Pricea spravili jednotku, tak to využil. Často je to o maličkostiach a aj o šťastí.
Vy ste veľmi dlho aktívne hrávali, Jaromír Jágr stále nevie prestať. My sme to sledovali pri Zdenovi Chárovi. Smerujem k tomu, či je ťažké skončiť s aktívnou kariérou?
Nie je jednoduché spraviť toto rozhodnutie. Život po kariére je iný. To čo sme robili celý život, tak zrazu s tým musíme skončiť. Hokej je krásny v tom, že robíte niečo, čo vás baví a navyše vám za to platia. Dalo by sa povedať, že koníček je zamestnaním, a to sa po kariére v živote už hľadá ťažko. Pre mňa bol hokej v prvom rade hra a až po tom zamestnanie.
S pribúdajúcim vekom nejde len o to, ako sa cítite na ľade. Ide aj o to ako vychádzate v kabíne s mladšími spoluhráčmi, ktorí majú často trochu iné záujmy. Pri každom športovcovi toto rozhodnutie raz prísť musí.
Keď sa človek cíti mladý, ako som sa cítil ja, tak vtedy môže bez problémov hrať aj do 45-ky. Iní zase musia z rôznych dôvodov kariéru ukončiť skôr. Ja som šťastný a vďačný za to, že som mohol hrať tak dlho.
Tragédia pred pár dňami zasiahla aj český hokej, keď o život prišiel Roman Čechmánek. Vy ste s ním pôsobili v reprezentácii aj na pamätnej olympiáde v Nagane. Ako si na neho spomínate?
Bol to pre nás obrovský šok a veľmi smutná správa. Roman bol ešte veľmi mladý človek a neočakávate, že vás niekto opustí takto skoro. Poznali sme sa veľmi dobre. Boli sme spolu na dvoch olympiádach. Takisto sme sa stretávali aj na spoločenských akciách.
Bol vynikajúci brankár, olympijský víťaz a trikrát majster sveta. Na ľade to bol búrlivák, ale v kabíne nepokazil žiadnu srandu. Cítil som to tak ja aj jeho spoluhráči, s ktorými hral, predovšetkým vo Vsetíne. Tí na neho spomínajú ako na skvelého chlapca.
Máte nejaký spoločný zážitok z pamätnej olympiády v Nagane, na ktorý najradšej spomínate?
Pamätám si, že tréner Ivan Hlinka na prvom alebo druhom tréningu určil, že jednotkou budem ja, dvojkou Roman a trojkou Milan Hnilička. Vtedy sme sa s Romanom vlastne stretli prvýkrát. Po rozhodnutí trénera za mnou prišiel a povedal mi: „Jasné, „Hašane“ veci sú nastavené. Ja budem s Milanom väčšinou na druhej strane, ale kedykoľvek budeš chcieť, zamávaj na mňa a ja alebo Milan prídeme“.
Spomínam si, že Roman to bral tak ako to bolo, vedel, že ja som jednotka a on dvojka. Nerobil z toho žiadnu vedu. Stále mňa aj mužstvo podporoval. To sú také maličkosti, ktoré nakoniec na tej olympiáde zohrali dôležitú úlohu. Vždy si ho budem pamätať ako skvelého „parťáka“ z národného mužstva.
Aj Slovenský zväz ľadového hokeja rozhodol, že hráči pôsobiaci v KHL, nemôžu reprezentovať. Pozrite si reportáž.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
