Mnohí ju považujú za najúspešnejšieho biatlonistu slovenskej histórie, pričom šesť olympijských kovov je silným argumentom na podporenie tejto tézy. Anastasia Kuzminová sa po štyroch rokoch rozhodla vrátiť zo športového dôchodku. Ako priznala, viedlo ju k tomu viacero dôvodov.
Má vo vitríne tri zlaté olympijské medaily z Vancouveru 2010 a zo Soči o štyri roky neskôr. Mnohí boli z jej konca kariéry smutní, no Anastasia Kuzminová v utorok (10. 10.) prekvapila celé Slovensko informáciou, že sa vracia na trate. Tridsaťdeväťročná legendárna pretekárka v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk prezradila nielen dôvody tohto rozhodnutia, ale aj svoje plány. Blízke aj dlhodobejšie.
Slovensko sčista-jasna obletela správa o tom, že sa vraciate do súťažného diania. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?
Dôvodov bolo viacero. Tento šport sa posúva do úzadia a nie je až taký zaujímavý, a tým aj prichádzame o vzory. Špičkových pretekárov máme čím ďalej, tým menej. Emócie fanúšikov počas toho, ako som bola na top úrovni, ma roky držali nad vodou. Sú to spomienky a pocity, po ktorých som túžila.
To, že som bola už len fanúšičkou pri televíznej obrazovke a že ma viackrát „vyhecovali“ fanúšikovia, ktorí sa ma čoraz viac pýtali, či sa predsa len nedokážem vrátiť, niečo v mojom myslení zmenilo. Štyri roky sa venujem mladým talentom v Kuzmina Team projekte, takže som neustále v pohybe a sú to moji skvelí sparingpartneri. Cítim sa teda byť v ako-takej forme.
Kedy sa zrodila myšlienka návratu?
Slovenský zväz biatlonu ma oslovil ohľadom možnosti byť súčasťou reprezentácie v MS v letnom biatlone, ktoré sa v auguste konali v Osrblí. Keď sme sa tam o tom začali baviť, hovorila som, že je to čisté bláznovstvo. Proces prípravy tak, aby som nebola len do počtu, v mojom prípade trvá mesiac a pol. Zvážili sme to, avšak dopingové pravidlá v prípade pretekárky takej úrovne ako ja hovoria, že na návrat je polročná čakacia lehota. Tá končí 18. januára 2024.
Nebyť lehoty, videli by sme vás už súťažiť?
Musím priznať, že forma alebo pripravenosť ešte nie sú ideálne. Keď si uvedomím, koľko času ešte mám do európskeho šampionátu v Osrblí (štartujú 20. januára – pozn. red.), to však nepovažujem za márne.
Uviedli ste, že spočiatku ste možný návrat považovali za bláznovstvo. Čo sa vo vás zlomilo?
Cítim, že keď som viac zaangažovaná v športe a darí sa mi, som ešte väčšou motiváciou pre ostatných, pre mládež aj pre reprezentáciu. A pokiaľ dokážem to, po čom momentálne túžim, budem prínosom pre našu v súčasnosti mladú ženskú reprezentáciu. Možno sa pri mne budú cítiť komfortnejšie a dokážeme spolu viac. To je mojim cieľom.
Aké ďalšie méty ste si stanovili?
Na spomenutých majstrovstvách Európy sa zameriam na kratšie trate, teda na štafetu, šprint, a ak ten skončí dobre, tak aj do stíhacích pretekov. Toto bude pre mňa smerodajné v tom, či sa naplnia moje očakávania a či Nasťa, inak perfecionistka, sa neprecenila. V poslednom období bol totiž môj tréningový proces na poloprofesionálnej úrovni, a preto musím zmeniť viaceré veci, aby sa vrátili k profesionálnym.
Počas aktívnej činnosti ste sa vyznačovali ako skvelým behom, tak aj vysokou úspešnosťou streľby. Čo z toho teraz musíte cibriť viac?
Streľba sa už pre mňa stala pochúťkou, cítim sa pri nej uvoľnene. Vďaka pozícii trénerky či konzultantky v Kuzmina Team som odrazu v streľbe videla niečo, čo ako aktívna športovkyňa nie. Verím, že skúsenosti, ktorého som počas štvorročného športového dôchodku nabrala, mi pomôžu skvalitniť streľbu tak, aby boli mojou hlavnou devízou pri pokuse o návrat.
Naznačili ste, že úroveň slovenského biatlonu pozvoľna klesá. Donútil vás preto k návratu aj koniec sestier Fialkových?
Je mi veľmi ľúto, že skončili v takom mladom veku. Jedna vyhlásila, že s určitosťou končí, druhá je na materskej dovolenke a neviem, či už definitívne tiež povedala, že nebude pokračovať. Ak Ivona skončila pre „vyhorenie“ a ak sa časom upravia zdravotné problémy, možno, a dúfam v to, že budem pre obe motiváciou vrátiť sa. Ak v súčasnosti nie sú posilami pre reprezentáciu, vnímam to tak, že teraz sa dočasne musím posnažiť ja. Ja som sa rozhodla pre návrat po dvoch deťoch a Paulíne veľmi prajem, aby to dokázala tiež.
Zdá sa, že slovenský ženský biatlon práve neprežíva najšťastnejšie obdobie. Aké sú podľa vás vyhliadky?
Fanúšikovia musia byť trpezliví, pretože dochádza ku generačnej výmene. Neviem až tak posúdiť súčasnú úroveň Svetového pohára, ale to sa zmení, keď sa tam znovu ocitnem. (úsmev)
Trúfli by ste si na top úroveň už teraz?
Mojim prvým cieľom sú ME na Slovensku. Tie budú pre mňa skutočne veľkou výzvou a nechcem vopred niečo sľubovať. Moje telo je o štyri roky staršie, hlava už má iné myšlienkové pochody. Uvidíme, ako to bude fungovať v praxi. V niektorých tréningoch sa cítim, že som na tom dobre, iné ma zas bolia apod. V tomto štádiu prípravy som preto ako na hojdačke. Som však odhodlaná pracovať ďalej, lebo vidím na sebe progres. Či to bude stačiť na najvyššiu úroveň sa dozvieme počas zimy.
S odstupom času možno neľutujete, že v októbri 2019 skončili?
Vtedy som urobila správne rozhodnutie a bolo načase. Trápili ma nejaké zdravotné, ale aj rodinné záležitosti. Ak by som pokračovala, bolo by to nezodpovedné voči rodine a vlastnému zdraviu. Určite by som trápila seba aj fanúšikov, lebo by boli zo mňa sklamaní. Nechcem, aby teraz ľudia môj návrat vnímali v štýle: „Aha, Nasťa sa štyri roky doma nudila a znovu chce roztočiť svoj kolotoč.“
Chcem napísať nový príbeh a dokázať, že snívať a posúvať svoje hranice je možné, napriek okolnostiam, veku a iným faktorom. Niektorí možno na to budú pozerať s úsmevom a s nedôverou, ale určite bude viac takých, ktorí sa z toho budú tešiť a budú to prežívať so mnou.
Je pre vás väčšou motiváciou dokázať, že takýto príbeh sa skutočne dá napísať, alebo emócie a fanúšikovia?
Je to, akoby ste si mali vybrať, že ktoré zo svojich detí máte radšej, alebo že ktorá zo zlatých medailí je najdôležitejšia. Je to krásne vyvážené, ide o mix rôznych momentov.
Je niekde vo vašom zornom uhle aj olympiáda v roku 2026?
Na jednej strane mám na to dosť času, avšak bude to závisieť najmä od toho, ako sa mi bude dariť, a či budem pre tím tou, ktorá ho podporuje a motivuje, a nie naopak. Ak budem prínosom a podarí sa mi vybojovať pre našu reprezentáciu olympijskú miestenku, kde by sme mohli byť spolu ako tím, tak prečo nie?
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
