V šatni zapol Eminema a potom sa na ihrisku vyšvihol rýchlosťou jeho rapu. Na juniorských MS klubov vychytal Real Madrid, s Garethom Baleom kupoval prvé auto a mal byť najmladší Slovák v histórii, ktorý nastúpi za áčko anglického klubu. Ale veľa talentu bolo skôr na škodu. Andrej Pernecký hviezdil od pätnástich, no skončil už keď mal 25.
Keď vám tento milý chlapík tvrdí, že kedysi stopérom dokázal vynadať za každú chybu, ani mu nechcete veriť. „Strašné, dnes to na brankároch neznášam,“ prezrádza Andrej Pernecký, ktorý má neveriacky znejúcich vecí na každý prst po desať.
„Nestali sa tak dávno, ešte si spomínam,“ nadhodil dobrú náladu a pre TVNOVINY.sk do bodky „vytáral“ aj to, čo s inými redakciami dosiaľ nerozpitvával.
S futbalom začal v Ružinove, dnes na starých vinohradoch stojí Billa. Obrancu však medzi žrde postavili až o rok v Interi Bratislava. „Bol som najvyšší a nerád som behal,“ pousmial sa Pernecký, ktorý v žltočiernom drese vystrelil ako raketa.
V derby so Slovanom maril šance Makovi, v repre proti Belgicku De Bruynemu či Hazardovi. „Ale neskôr prišli aj výbuchy. V Trenčíne sme na čerstvo-položenej umelke vyfasovali 0:5, všetky boli moje,“ priznáva.
Keď vynuloval Wales (1:0), stačilo dvihnúť telefón. Mládežnícky klenot hlavného mesta očaril Southampton. „Najprv mi volal slovenský agent, potom priamo anglický. Hneď ako všetko vybavil, presunul sa do Liverpoolu, uvažovalo sa, že pôjdem s ním. Ale napokon som zostal na St. Mary's.“
Pätnásťročné „ucho“ vítal na ostrovoch Gareth Bale. Tiež ešte ušatý. „Podal mi takú páku a povedal, nech ju zmáčknem. Vôbec som netušil o čo ide, tak som stlačil. Elektrošok, riadne ma skopalo,“ stále zaštípe spomienka na uvítací rituál.
Nuž, ani v akadémii „Saints“ neboli všetci „svätí“. „Bývali sme spolu na dome, asi šestnásti, futbalová rodina. Starali sa o nás dve úžasné tety, moje druhé mamy, dodnes na ne spomínam. Raz starší chalani do uterákov zabalili mydlá a schytali sme kefu, niekomu napadne šikana, ale také veci sa brali s humorom a diali na dennom poriadku.“
„Keď táto generácia odrástla, nováčikom Alexovi Oxlade-Chamberlainovi alebo Jamesovi Ward-Prowseovi sme už robili zle my. Vtedy som ich vnímal ako bežných chlapcov z kabíny, dnes sú to svetové hviezdy,“ pokračoval.
Adam Lallana či Theo Walcott, pre Perneckého len ďalší kamoši z detstva. Najviac času však trávil práve po boku Balea. So svojho času najdrahším futbalistom prestupovej histórie dokonca kupoval jeho prvé auto. „Audi A3, z bazára pri ceste,“ živo si pamätá.
„Hrali sme videohry, hlavne manažéra, ohadzovali sa mokrým toaleťákom aj si ho lepili po dverách. Keď zaschol, nešlo to zoškrabať. Gareth bol exot, veľký samotár a ešte väčší drič. Vždy a všade si pridával, s obrovskou postavou dominoval, ani v áčku sa vôbec nestratil. Po tréningoch cibril ľavačku priamymi kopmi, bol som jeho obľúbená figúrka. Keď odišiel do Tottenhamu, bol som sa pozrieť na pár zápasov, no dnes už v kontakte nie sme. Ale na milión percent by si ma pamätal.“
Z mesta nad prístavom, odkiaľ vyplával Titanic, mladý reprezentant do výšin rozbiehal svoju kariéru. V prvoligovom doraste (U18) bol medzi o tri roky staršími spoluhráčmi jednotka hneď od príchodu, na lavičku dokonca posadil krajana Mateja Rondoša. Ako benjamínok tímu dostal príležitosť aj na juniorských majstrovstvách sveta klubov. Nesklamal.
„V Dallase, o tretie miesto, proti Realu Madrid. Vyhrali sme 2:1, taktiež som vytlačil staršieho brankára,“ pýši sa Pernecký, ktorý skvelým výkonom vychytal trebárs i postup cez Derby County v FA Youth Cupe, najprestížnejšom mládežníckom turnaji Anglicka.
„To bol môj najlepší v živote,“ zalovil v pamäti na zápas, po ktorom ho vyhlásili za druhého naj hráča akadémie. Zrejme preto od šestnástich strážil „svätyňu“ béčka a v druholigovom áčku pravidelne robil trojku. Proti Leicesteru a Hull City dokonca dvojku. Stačilo jedno iné rozhodnutie trénera, aby mohol prepisovať históriu.
Pozrite si zostrih Perneckého najlepších zákrokov:
„Obaja brankári maródovali, ja som mal veľmi málo rokov, preto vedenie stiahlo z hosťovania Michaela Pokea. Avšak na rozcvičke pred Hull City sa zranil aj on. Mal som ísť do brány a stať sa najmladším gólmanom, aký kedy v Southamptone nastúpil za A-mužstvo. Na druhý deň toho boli plné noviny. Tréner však stavil na skúsenosti staršieho, zraneného a prehrali sme 0:5. Podľa mňa to bol rozhodujúci moment. Keby šanca príde, dnes robíme iný rozhovor.“
Jednou premiérou mohol zabiť rovno dva rekordy. Okrem spomínaného by sa vo veku 16 rokov a 364 dní stal i najmladším Slovákom debutujúcim v jednej zo štyroch najvyšších anglických súťaži.
No po zotavení brankárskych kolegov namiesto dozrievania vo svojej kategórii tri mesiace hosťoval v seniorskom tíme Bognoru Regis. V roku 2010 mu Southampton nepredĺžil kontrakt a klubu po štyroch sezónach zamával. Nadmiera talentu bola skôr na škodu.
„Anglicko som opustil vlastnou vinou. Skúšali ma v Bournemouthe, chceli v Hereforde, no mne chýbal domov a kamaráti. Dnes by som to spravil ináč.“
„Lastovičky“ mu štebotali aj o ponukách z Talianska, zakotvil však na Cypre. Ako čerstvý „dospelák“ kryl chrbát Kamilovi Čontofalskému v AEL Limassol.
„Kamil strašne rád surfoval, raz si deň pred zápasom rozrezal nohu a vedenie ho okamžite poslalo k vode. Povedali, že ak sa v priateľskom zápase chopím šance, budem číslo jedna. Hrali sme proti Omonii Nikózia a ten duel mi kariéru naozaj zmenil, to je fakt. V 20. minúte som si prvýkrát roztrhol krížny väz a už sa to so mnou viezlo. Mal som osemnásť a chytať prvú cyperskú ligu, no dopadlo to snáď najhoršie ako mohlo. Ale taký je futbal.“
Akoby nestačilo, chirurg na Afroditinom ostrove koleno zoperoval veľmi zle. Väz sa neujal, rekonvalescencia po druhom zákroku trvala takmer rok. Pernecký musel zúročovať skúsenosti z Anglicka na Slovensku. Rozchytal sa v treťoligovej Seredi a po sezóne, vyburcovaný novým elánom, zamieril na Žižkov. Lenže klub zo srdca Prahy jeho očakávania nesplnil.
„Práve zostúpili do druhej ligy a Tomáš Vaclík (reprezentačná jednotka Česka, kedysi aj Sevilly pozn. red.) odišiel do Sparty. Predstavoval som si, že rovno pôjdem do brány a vylapem postup, no celý ročník som odchytal v rezerve. Navyše, majiteľ sa po vypadnutí akosi neunúval posielať výplaty, žili sme z ruky do úst. Skrátka som to netrafil,“ utrúsil s nadhľadom.
Prestup do Dunajskej Stredy bol skôr z núdze cnosť. „Už som bol zúfalý,“ uznal toho času 21-ročný gólman. No to ešte netušil, že za pol roka na Žitnom ostrove neuvidí ani euro.
Klub topiaci sa na samom dne ligovej tabuľky fackali odchody opôr, bojkot fanúšikov, neschopnosť bývalého majiteľa či korupcia. „My mladí sme nevedeli ktorá bije. Len nám raz na tréningu chýbal Hodúr, Huber a ďalší traja spoluhráči. Ani tréner nemal poňatia, kde sú. Zrazu sa nás redaktor Markízy pýta, čo hovoríme na to, že Ivana Hodúra dnes ráno zadržala polícia. Títo páni totiž stávkovali a predávali zápasy.“
Zmanipulované duely vyhrávať zaťažko, agónia Dunajskostredčanov sa prehĺbila i do jarnej časti. Preto výhra v predposlednom kole proti Podbrezovej (3:2) bola ako dar z neba. Aj keď len vďaka lepšiemu skóre, záchrana pred poslednou Nitrou všetko zmenila. „Vtedy sa zrodil dnešný DAC,“ vystihol Pernecký silu okamihu.
„Obrovská eufória, tak by sa neoslavovalo ani keby získame titul. Medzi fanúšikmi a klubom vznikla úplne iná chémia, taká, ako ju poznáme dnes. S príchodom Világiho sa, pre mňa po dlhom čase, dostavil aj normálny chod klubu. Výplata na čas, profesionálny prístup, bolo to dobré,“ dodal vďačne.
Za tri sezóny si v modro-žltom pripísal len deväť štartov, pár pridal na hosťovaní v košickom VSS. No neodbytné problémy s kolenami a časté operácie ho na dlhšie nepustili ani do amatérskeho futbalu. Roztrhnutý krížny väz z Limassolu sa ozýval aj po rokoch. A tak po chvíľke v rakúskom Prellenkirchene, ako 25-ročný, ukončil kariéru.
„Prechod z mládeže k mužom mi veľmi nevyšiel. Môžem to hádzať na zranenia, veď som sa od Cypru každého polroka dával dohromady, na priskorý posun do seniorského tímu, veď som mal len pätnásť. A možno som na to len nemal. Tak to býva, ako dorastenec žiarite, no dospelý svet je vo futbale niečo diametrálne odlišné. Veľakrát nerozhoduje talent či drina, ale hlava. Mať ju v pohode, to je kľúčové,“ rozhovoril sa.
Ešte v roku 2014 si v jednom rozhovore zaželal, že o dekádu by chcel viesť (s)pokojný život, mať rodinu i deti, ale maximálne dve. Dnes z kalendára ani nevykukuje rok 2024 a 32-ročnému Bratislavčanovi sa už takmer všetko splnilo.
„Akurát deti sú len v pláne, ale veď, ešte mi pár dní zostáva,“ žmurkol so smiechom.
Skrátka, čo sa Andrejovi Perneckému nepodarilo v športe, to naplno vyšlo v živote. Začínal na recepcii hotela, teraz už šéfuje tímu vo veľkom obchode. Občas ako spolukomentátor zavíta do televízneho štúdia, no rukavice z poličky neskladá.
„Našiel som šťastie, uplatnenie, mám pocit každodenného rastu, ktorý mi ako gólmanovi chýbal. Pre mňa je toto kariéra. Je krásne, že keď človek robí kolektívny šport, dokáže z neho čerpať aj v osobnom živote. Zodpovednosť, tímová hra, poznanie svojej úlohy, všetko sa dá aplikovať. Preto, aj keď futbal možno nebudete hrať na vrcholovej úrovni, vrelo ho odporúčam,“ uzavrel svojho času najväčší brankársky talent na Slovensku.
A ktovie, keby sa predčasný výstrel nepodpísal na predčasnom konci, možno by niekde vo svete stále trhal rekordy.
Pozrite si ešte raz zostrih 13. kola Niké ligy medzi FC Košice a DAC Dunajská Streda:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
