Odmalička pôsobil v najslávnejšom slovenskom klube, štyri roky tiež nosil reprezentačný dres. Vyhliadol si ho tradičný český klub, no počas vážneho zranenia sa zamyslel nad životom. Dnes úspešne študuje na jednej z najlepších univerzít sveta.
Ak by nejeden slovenský futbalista pôsobil v tínedžerskom veku v reprezentácii a mal našliapnuté na veľmi nádejnú profesionálnu kariéru, zrejme by bol sám so sebou viacmenej spokojný.
V prípade Martina Viciana to však nie celkom platilo. Dnes 24-ročný niekdajší reprezentant búra mýty o tom, že športovci nemajú veľa intelektu. Ako jeden z mála Slovákov totiž študuje na jednej z najlepších univerzít sveta na Harvarde.
Martin pôsobil od pätnástich do 19 rokov v mládežníckych reprezentačných výberoch Slovenska. Počas tohto obdobia cibril svoje nadanie v Slovane Bratislava.
Mnohí vedeniu staronového slovenského majstra vyčítajú, že nedá toľko priestoru vlastným odchovancom.
„Myslím, že sa to už zmenilo. Pracujú s mladými hráčmi lepšie, než pred piatimi či šiestimi rokmi,“ začal debatu pre TVNOVINY.sk Martin Vician.
Napriek tomu však on sám v Slovane videl priestor. Ani to ho v klube neudržalo. V osemnástich sa rozhodol prestúpiť do Baníku Ostrava.
Počas pôsobenia v Česku sa na pol roka zranil. V tej chvíli ešte len ani netušil, že táto smola zásadne ovplyvní jeho ďalšiu životnú púť.
Počas nútenej pauzy si zrazu uvedomil, že nemá obmedzené možnosti. Našiel preto v USA univerzitné futbalové programy, ktoré majú obrovskú kvalitu.
„Potešilo ma, že môžem získať štipendium, ktoré by mi pokrylo všetky poplatky, a síce školné, ubytovanie a stravu a že by som tiež mohol od klubu dostávať všetko, čo potrebujem pre futbal. Keďže som bol na strednej škole veľmi dobrý študent, bolo to pre mňa zaujímavé a nechcel som len tak zahodiť štúdium,“ vysvetľuje Martin.
Rozhodol sa teda kontaktovať asi pätnásť škôl.
„V prvom maile som sa iba predstavil, že kde hrám, aký post. V skratke som im opísal výsledky zo školy a poslal som im video mojich highlightov a taktiež aj z reprezentácie.“
Hoci mu viaceré odpísali, hľadal len plné štipendium.
„Mal som plán B, C aj D. Tak som začal komunikovať so školami, vrátane Harvardu, kam som následne šiel na dva dni. Otvorilo mi to oči a vedel som, že toto je cesta, ktorou sa chcem vydať. Cesta, kde si nemusím vyberať medzi školou a futbalom, ale môžem robiť oboje na vysokej úrovni,“ zalovil v pamäti.
Ako dodáva, vždy chcel niečo viac. „Áno, možno som mohol ísť cestou profesionálneho hráča a snažiť sa podpísať zaujímavý kontrakt. Nakoniec mi však futbal otvoril dvere, ktoré som dovtedy nevidel.“
Keď prišlo oznámenie z Harvardu, mal vo všetkom jasno.
„Bolo to ťažké rozhodovanie, ale keď som dostal rozhodnutie o prijatí, tak sa to všetko zjednodušilo. Nechcel som si nechať ujsť takú možnosť.“
Nadšenie z úspechu zdupľoval fakt, že niečo takéto sa nepodarí hocikomu.
„Uvedomoval som si, že nie je veľa mladých slovenských športovcov, ktorí odchádzajú do zámoria na univerzitu. Verím teda, že som týmto otvoril oči aj ďalším futbalistom, aby vedeli, že existuje aj takýto variant,“ povedal.
Martinovi sa podarilo získať stopercentné štipendium. Škola ponúka viacero možností.
„Poskytujú aj finančnú pomoc pre študentov, ktorých rodičia nezarábajú toľko. Škola je otvorená každému, bez ohľadu na to, kto má koľko peňazí a odkiaľ pochádza. Bez štipendia rok na Harvarde stojí 80-tisíc, v cene je ubytovanie, jedlo, poistenie atď. Mám teda šťastie,“ vydýchol si.
Ako vždy, aj v jeho prípade platilo, že začiatky v novej krajine nie sú ľahké.
„Prišiel som do nového prostredia, musel som sa s ním zžiť. Mal som však skvelých spoluhráčov, ktorí mi všetko uľahčili. Veľmi mi pomohlo aj to, že som už vtedy hovoril dobre po anglicky. Nedalo sa však hneď zvyknúť na to, že všetko je v angličtine a že v nej musím riešiť úplne všetko,“ spresnil.
Vician priznáva, že mu táto prestížna škola dáva riadne zabrať.
„Z akademickej stránky je Harvard dosť náročný, ale pokiaľ sa človek pripravuje systematicky a svedomito si robí domáce úlohy, komunikuje s profesormi a vie si správne zadeliť čas, tak sa to dá zvládnuť.“
Martin vzápätí predstavil svoj program.
„Každý deň mám školu, či už predmety, semináre, alebo diskusie. Dni sú rôzne, niekedy toho nie je až tak veľa a inokedy sa musím učiť veľmi dlho. Do toho treba pripočítať tréningy, posilňovňu, a keď je zápas, tak aj cestovanie.“
Jeho klub hrá najvyššiu univerzitnú ligu. „Celkovo sú štyri ligy, kvalita tejto je veľmi vysoká. Je veľká šanca prebojovať sa z nej do americkej MLS, kde pôsobia aj reprezentanti Albert Rusnák a Ján Greguš.“
Aj jemu sa už podarilo hrať s jedným z členov kádra tímu „sokolov“ Róbertom Boženíkom.
„Už počas pôsobenia v mládežníckych reprezentáciách ohuroval talentom. Je veľmi rozumný a teším sa, že sa mu podarilo presadiť sa v zahraničí,“ hovorí.
Hoci v národných farbách pôsobil s viacerými hráčmi, ktorí sa okrem futbalu poctivo venovali aj škole, nestačilo to.
„Boli aj takí, ktorých škola nebavila a stavili všetko na futbal. Niektorým to vyšlo, ale mnohým nie. Po strednej škole mali problém zaradiť sa do života, či už prehupnúť do profesionálneho futbalu alebo si nájsť dobrú prácu,“ ozrejmil Vician.
Martin však má našliapnuté na to, aby nemal problém ani s jedným. Aktuálne finišuje na Harvarde vo štvrtom ročníku.
Jeho predstavy o budúcnosti už teda majú reálne kontúry.
„Chcem zostať pri športe, v najbližších rokoch určite v zahraničí, nabrať skúsenosti a potom, ak bude príležitosť, by som sa rád vrátil na Slovensko,“ uzavrel.
Vo februári sme vás informovali o tom, že slovenské univerzity chystajú založiť škôlky pre deti svojich zamestnancov:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
