K účasti mal blízko už vlani, keď vypadol z kádra až v záverečný deň prípravy.
Talentovaný slovenský obranca Christián Jaroš má za sebou úspešnú
klubovú sezónu, v ktorej sa dokázal presadiť do prvého tímu švédskej
Luley a po vypadnutí v semifinále play off SHL si ju chce predĺžiť na
majstrovstvách sveta. K účasti mal blízko už vlani, keď vypadol z kádra
až v záverečný deň prípravy. Teraz ho do nej povolal aj nový
reprezentačný tréner Zdeno Cíger.
Dvadsaťročný bek dostal
pozvánku po konci v play off a vôbec nad ňou neváhal. S hlavným trénerom
sa stretol osobne prvýkrát na utorňajšom zraze v Bratislave. "Privítali
sme sa s trénerom a hráčmi. Prvé dojmy sú super, chalani sú výborní,
zišli sme sa tu dobrý kolektív. Tréning bol fajn, ale dosť veľa na
kondíciu. Predsa len nebol som týždeň na ľade, takže to bolo trochu
náročnejšie. No v ďalších to už pôjde lepšie," povedal v rozhovore pre
TASR.
Úvodný tréning pritom stihol len tesne. Spolu s Marekom Bartánusom meškali, keďže sa im na ceste do Bratislavy vlakom pokazila lokomotíva. "Mali sme sklz dve hodiny, ale tréning sme nakoniec stihli."
Rovnako
ako Jaroš, v utorok sa zapojil do záverečnej prípravy pred MS v Rusku
aj skúsený Andrej Sekera, o týždeň by mal pribudnúť aj ďalší obranca z
NHL Martin Marinčin, či ďalší zadáci z play off európskych líg. Práve na
tomto poste tak bude konkurencia poriadne nabitá.
Ambiciózny mladík
však verí, že má čo ponúknuť a chce bojovať o miesto v tíme až do konca.
"Zatiaľ nebolo veľa času baviť sa o mojej pozícii. Všetci obrancovia,
čo sa tu zišli, sú kvalitní a bude ťažké vybojovať si miestenku na
majstrovstvá sveta. Ale prišiel som sem s tým, že ju chcem a že tam
chcem ísť," pokračoval.
Jaroš má za sebou vydarený ročník.
Odštartoval ho v nižšej lige Allsvenskan. Po MS juniorov si ho však už
stiahli do prvého tímu Luley, za ktorú nastupoval pravidelne aj v play
off. "Som spokojný, odohral som všetky zápasy za seniorov, i keď som
stále vekom junior a mohli ma poslať aj tam. Prvá časť sezóny v
Asplövene v Allsvenskan mi dala veľa, pretože som hral vo všetkých
herných situáciách a mal som veľký ice-time. Po MS som sa už vrátil do
prvého tímu a hrával som pravidelne aj v play off."
Škvrnou v
závere sezóny bolo vypadnutie v semifinále play off, v ktorom Lulea
prehrala s Frölundou 2:4 na zápasy. "Mrzí to, boli sme veľmi blízko
postupu do finále. Na druhej strane aj miesto v najlepšej štvorke je
dobré a myslím si, že Frölunda postúpila zaslúžene, pretože hrali krajší
hokej ako my."
Na severe Švédska pôsobí od roku 2013, keď tam
prestúpil z dorastu Košíc. Podľa jeho slov je v krajine lepšia práca s
mládežou a pôsobenie mu dalo veľa do ďalšej kariéry. "Porovnávať môžem
iba dorastenecké kluby, keďže na Slovensku som v áčku nikdy nehral, skonštatoval mladík.
"Vo
Švédsku sú určite lepšie podmienky. V doraste a juniorke dávajú hráčom
väčší priestor, nech sa prejavia, ukážu čo v nich je. Takže obrancovia
môžu často chodiť aj dopredu. U mužov je to už dosť o systéme a
korčuľovaní, celá päťka musí 'makať', je to dosť rýchly hokej,"
porovnal.
Na chlad a sneh si privykol, no život kúsok od
polárneho kruhu má aj iné úskalia. "Najväčšie negatívum je to, že je to
ďaleko na severe, takže v zime sú dni krátke a v lete zase dlhé. Počasie
je chladné, niekedy je tam aj -30 stupňov niekoľko týždňov v kuse, no
sneh a prostredie tam má svoje čaro. Je to menšie mestečko. Väčšinou so
spoluhráčmi ideme niekam na večeru do reštaurácie, či na kávu, je to
podobné ako tu," dodal.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
