Jeden zo šestice Slovákov, ktorí tento rok prešli draftom NHL, sa pred pár dňami predstavil v nováčikovskom kempe slávneho New Yorku Rangers.
Jazdci si útočníka Nitry vybrali v druhom kole vstupného výberu nováčikov. Okrem rozvojového kempu pre mladíkov sa následne prebojoval aj do hlavného kempu New Yorku Rangers. Po ňom sa presunul späť na Slovensko, kde pokračuje v tíme spod Zobora.
Po návrate z Ameriky ste už odohrali štyri extraligové zápasy, v ktorých ste zaznamenali tri asistencie. Zrejme ste spokojný s úvodom sezóny?
Z tohto pohľadu áno, ale stále sa nám ako tímu nedarí. Budem sa snažiť zlepšiť moje výkony, aby sa to už otočilo a ukazovali sme hru, ktorou sa chceme prezentovať.
Ako sa vám zatiaľ hrá?
Oveľa lepšie ako minulú sezónu. Viac si verím na puku, aj keď mám niekedy pocit, že až zbytočne veľa. Občas totiž spravím kľučku, ktorá nie vždy vyjde. Cítim však, že aj sebadôvera je väčšia.
V septembri ste dovŕšili plnoletosť, a tak už môžete hrať bez ochrannej klietky na tvári. Aký je to pocit?
Úprimne, prvé tréningy to bolo pomerne náročné. Teraz to už považujem za veľké plus, keďže mi nič nebráni vo výhľade. Možno malou nevýhodou je, že treba byť trochu opatrný, ale s tým človek musí počítať.
Mysleli ste si vôbec, že ročník 2022/2023 začnete v Nitre?
Zhruba už na konci júla som vedel, že budem pokračovať pod Zoborom. Veľmi som sa tomu potešil, je to pre mňa, myslím si, správny krok. Nesmierne vďačím Nitre za možnosť predstaviť sa v kempe New Yorku.
Odtiaľ ste sa vrátili len pár dní dozadu. Ako sa vám tam páčilo?
Veľmi dobre. Absolútne som nerátal s tým, že by som mohol nastúpiť v prípravnom zápase v derby proti Islanders. Do New Yorku som šiel s cieľom zamotať trochu hlavu trénerom. Sú to pamätné momenty, vidieť atmosféru NHL, halu, divákov. Teraz už aspoň trochu viem, že ako to tam chodí.
Ktorý najsilnejší moment ste počas kempu zažili?
Asi to prvé striedanie v spomenutom zápase, ako som vkročil na ľad s hráčmi, ktorých som doteraz len poznal a zrazu som stál a sedel vedľa nich. V prvom rade som sa chcel ukázať a užiť si to. Netajím sa, že som pociťoval aj mierny stres, ale ten zakrátko opadol.
Ktorý z hráčov Rangers sa o vás zaujímal najviac?
Zo začiatku som nekomunikoval s nikým, keďže som mal trému a bol som ľaknutý. Postupne však tým, ako som bol na tréningoch a v zápase, som asi najviac debatoval s Chrisom Kreiderom. Poprial mi veľa šťastia, dokonca mi stihol dať prezývku Sykymode. Je to milé, že ste aj takto zaujali veľkého profesionála.
Stretli ste sa tam aj s krajanom Jarom Halákom?
Každý deň sme sa rozprávali, taktiež aj s Čechmi Liborom Hájekom a Filipom Chytilom. Boli sme československá štvorka. Pýtal som sa ich na kadečo, ako to tam celé funguje, ako sa ide na zápas, ako sa mám obliecť a podobne. Boli veľmi ochotní.
Počas cvičenia v kempe sa objavili informácie o vašej kolízii s brankárom Igorom Šesťorkinom. Čo presne sa stalo?
Udialo sa to v modelovanom zápase. Šli sme so spoluhráčom dvaja proti dvom. On vystrelil, Igor puk vyrazil a následne sme obaja šli dorážať. Nevšimol som si však, že Igor vybehol z bránky. Nedokázal som úplne zabrzdiť, len som spomalil a nechtiac som do neho ťukol. Nebolo to nič vážne, ihneď som sa mu ospravedlnil, zobral to bez problémov.
Na internete sa objavila správa od fanúšika a vaša odpoveď k tomuto momentu. Dostali ste aj ďalšie odozvy od fanúšikov?
Po zverejnení komunikácie sa mi ozvalo asi 30 ďalších priaznivcov. Písali mi, že sa nič nedeje, že to sa stáva a že som sa prejavil ako super chalan. Som za to vďačný, predsa len je dobré vedieť, že ma takto vnímajú. Osobne mi však nikto nič nehovoril, asi aj preto, že hotel bol od štadióna vzdialený asi hodinu cesty.
Vytkli vám túto nechcenú kolíziu tréneri?
Nie, nedostal som od nich k tomu žiadnu spätnú väzbu v štýle ‚toto sa nerobí‘ a podobne. Neriešili sme to.
Určite vám však dali spätnú väzbu k vášmu účinkovaniu v kempe. Ako to zhodnotili?
Po kempe si ma zavolali. Povedali mi, že od samotného draftu, cez nováčikovský kemp až po hlavný kemp sú so mnou veľmi spokojní. Najviac ich zaujalo moje nasadenie v tréningoch. Zrejme som do šatne priniesol aj tímového ducha. Osobitne vyzdvihli môj charakter. Dodali, že keď sme strelili gól proti Islanders, ako prvý som sa tešil, čo neuniklo ich pozornosti.
Neuskutočnila sa po týchto slovách ďalšia debata o vašej budúcnosti?
Nie. Ako-taká debata o plánoch bola iba v lete, pred odloženým juniorským šampionátom, na ktorý ma uvoľnili. Z klubového hľadiska to však bolo výlučne na nich. Som preto rád, že sa rozhodli pre Nitru.
Boli v hre aj iné možnosti?
Zachytil som, že boli dve – kanadská juniorská Western Hockey League, kde na mňa vlastní práva klub Medicine Hat Tigers, a potom klub z najvyššej švédskej mužskej ligy. Bol by som rád aj za Škandináviu, ale som toho názoru, že ja ako mladý hráč potrebujem hrať čo najviac, čo mi v Nitre dopriali.
New York je jedno z najväčších miest sveta, stihli ste si ho aspoň trochu pozrieť?
Jeden deň bol trochu voľnejší, a tak som si ho vyhradil na potulky. Naoko som si pozrel Manhattan, Empire State Building, Times Square. Pri hoteli Plaza a Central Parku sa mi vynorili spomienky z filmu Sám doma, že som to kedysi videl v televízii a teraz na vlastné oči.
To sa podarilo vďaka tohtoročnému draftu, od ktorého uplynuli tri mesiace. Opadlo už trochu to šialenstvo?
Myslím si, že to je len chvíľkové. Kariéru mám stále pred sebou, musím sa pozerať dopredu a neustále na sebe pracovať. Sú to, prirodzene, nádherné spomienky, ale teraz je už čas stanoviť si ciele a dokázať ich splniť.
Skúste nám ich prezradiť.
Chcem čo najviac pomôcť Nitre k dobrému umiestneniu. Z hľadiska reprezentácie napraviť MS juniorov, ktoré nám celkom nevyšli a možno zabojovať o zrazy v seniorskom výbere.
V roku 2022 ste zažili viacero pamätných udalostí, ktorá je však pre vás tá naj?
Asi to, že som sa stal najmladším Slovákom v histórii, ktorý strelil gól na mužskom svetovom šampionáte. Už samotný fakt, že som tam hral, bol pre mňa ako z rozprávky, nieto že skórujem. To je asi najkrajšia spomienka môjho doterajšieho života.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
