Dosiahol to, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému hokejistovi. V piatok sa stal vôbec prvým hráčom spod Tatier, ktorý sa môže pýšiť honorom draftovej jednotky NHL. Juraj Slafkovský prekonal doterajšie maximum Mariána Gáboríka, ktorého si Minnesota pred 22 rokmi vybrala z celkovej tretej pozície.
Cesta na draftový Olymp však v prípade robustného útočníka Slafkovského viedla kadejakými chodníčkami. Rodák z Košíc už odmalička prevyšoval svojich rovesníkov. „Od jedenástich rokov, kedy bol v Košiciach prvýkrát ostaršený, sme si hovorili, že by z neho možno mohlo niečo byť. Keď sa to tri roky po sebe opakovalo, začali sme rozmýšľať, či mu má Slovensko čo dať najmä po tréningovej stránke,“ povedal dávnejšie otec Juraj pre sport.sk .
Juraj junior v sezóne 2017/2018 nastupoval v kategórii do 16 rokov. V 23 zápasoch nazbieral celkovo 54 bodov, to sa mu podarilo na prelome trinástich a štrnástich rokov. Košice ho v rovnakej sezóne už ako trinásťročného vyskúšali v kategórii do 18 rokov, kde v osemnástich dueloch mal bilanciu 9+5.
Signály, že nastal čas vydať sa v ústrety novým výzvam, boli jasné. „Viacero ľudí mi hovorilo, že v zahraničí sa hrá lepší hokej, aspoň v tom čase to tak bolo. Chcel som preto vyskúšať, či to je pravda. Taktiež som sa chcel vonku zlepšiť a zistiť niečo nové,“ povedal pre TVNOVINY.sk Juraj, ktorý teda v 14 rokoch odišiel do Rakúska.
V Salzburgu sídli ambiciózna hokejová akadémia, ktorá zgrupuje mladíkov z viacerých okolitých krajín. Aj to určite bolo pre neho lákadlom. „Videl som, aké tam majú podmienky, hoci som nie úplne poznal kvalitu súťaže,“ priznal. Po čase však pochopil, že nie je pre neho dostačujúca.
Po jedenástich dueloch v kategórii do 18 rokov, v ktorých získal 17 bodov, sa rozhodol pre pôsobenie v Hradci Králové. V Česku sa cítil ako doma, čo dokazoval aj na ľade. Hoci mal len pätnásť, v o rok staršej kategórii mal v priemere viac ako dva body na zápas. Tréneri ho preto na tri duely povolali aj do tímu do 19 rokov. Ako jediný hráč v sezóne s rokom narodenia 2004 si navyše v troch dueloch vyskúšal aj tamojšiu juniorskú súťaž.
„Bol síce u nás len rok, ale zanechal tu stopu. V doraste sme mu dávali dostatok priestoru a nezaťažovali nejakými povinnosťami, pretože bol hotovým hráčom. Toto mu nesmierne vyhovovalo,“ okomentoval novú slovenskú superstar pre náš web jeho kouč z hradeckého dorastu Petr Luštinec. „Vedel zaútočiť, ale aj vrátiť sa. Mal silové korčuľovanie. Postavou už bol takmer chlap, a to mal iba 15 rokov. To bol proste hokejista už od juniorky, ale tam po ňom dosť šli,“ vysvetlil.
Bolo jasné, že ide o zjav, aký neprichádza pravidelne. Preto keď bola príležitosť opäť sa posunúť vyššie, Juro sa jej chopil, a tak zamieril do Fínska. Z jeho slov vyplýva, že si vybral dobre.
„Fínsko je viac hokejová krajina, a to hovorí za všetko. Profesionalitu je cítiť doslova na každom kroku, platí to aj o štýle hokeja. Hráči sú vyhratejší, mužskejší, lepšie pripravení na prechod k starším,“ priblížil nám.
Prvá sezóna v krajine tisícich jazier (2019/2020) mu vyšla na výbornú. Hoci vekovo spadal do kategórie U16, prakticky celú ju odohral v staršej „osemnástke“, kde si v 39 zápasoch na konto pripísal 52 bodov a „nakukol" aj do tímu do 20 rokov.
Pre zaujímavosť, v súťaži U18 a v rovnakom tíme pôsobil aj Kaapo Kakko, dvojka draftu 2019, v súčasnosti pravidelne hrajúca za New York Rangers. Fín v rovnakom počte zápasov za TPS Turku U18 nazbieral v ročníku 2016/2017 o päť bodov menej ako Slafkovský. Podobné čísla ako Slovák mali v jeho veku len ďalší top draftovaní hráči - Sebastian Aho z Caroliny alebo Jesse Puljujärvi (Edmonton).
Počas svojej prvej sezóny v Škandinávii (2019/2020) zažil aj úsmevnú príhodu. Trénoval s členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) a ani o tom nevedel.
„Na tréningy na ľade s nami chodil Saku Koivu. Zo začiatku som nevedel, že je to on. Až potom mi chlapci povedali, že je to Saku. Povedal som si wau, je super, že taká legenda chodí na ľad s nami mladými,“ povedal pre kosiceonline.sk šikovný krídelník.
Od jari 2021 už jeho kariéra začínala naberať raketové tempo. Hoci mal len čerstvých sedemnásť, svojou odvážnou hrou si vyslúžil premiérovú nomináciu na seniorskom svetovom šampionáte v Lotyšsku, kde aj napriek mladučkému veku nesklamal.
Ostatný ročník 2021/2022 začal spanilou jazdou so slovenskou reprezentáciou do 18 rokov na piešťanskom Hlinka Gretzky Cupe, kde senzačne vybojovali striebro. Prakticky počas celej sezóny už naberal skúsenosti nie v juniorke, ale v prvom tíme Turku. Ba čo viac, postupne dostával čoraz viac príležitostí a nenápadne sa prepracoval až medzi opory tímu.
Nakoľko jeho forma gradovala, nečudo, že po ňom opäť siahol realizačný tím slovenskej mužskej reprezentácie. Ako 17-ročný sa tak prebojoval na svoj druhý veľký turnaj, tentoraz pod päť olympijských kruhov do Pekingu.
Na Ďalekom východe naplno ukázal, čoho je schopný. So siedmimi gólmi vyhral tabuľku kanonierov a vyhlásili ho za celkovo najužitočnejšieho hráča turnaja, na ktorom Slovensku vystrieľal nečakaný bronz.
Olympijské vystúpenie bolo pre niektorých pochybovačov prvým mementom, že tento tínedžer raz môže byť naozajstnou superstar. Približne o dva mesiace neskôr bol lídrom aj na majstrovstvách sveta, kde s deviatimi bodmi vyhral produktivitu Slovenska.
To sa už aj nahlas začalo hovoriť o tom, že by v jeho prípade mohlo ísť o potenciálnu draftovú jednotku. Treba si k tomu pripočítať aj veľmi dobré výkony v Turku, s ktorým to dotiahol až do finále Liigy. Sen sa napokon stal skutočnosťou... Zvyšok už každý pozná.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
