Do Spojených arabských emirátov odišla robiť letušku. Potom sa zaľúbila a nechala sa presvedčiť, aby z práce odišla.
Slovenka Katarína Hrušovská (31) z Nitry sa pred siedmimi rokmi stala letuškou v prestížnej leteckej spoločnosti Emirates so sídlom v Dubaji (Spojené arabské emiráty). Nikdy to nebol jej sen, práve naopak. Študovala právo a v tomto odbore sa chcela aj zamestnať. K práci letušky sa dostala náhodou, keď ju sestra informovala o výberovom konaní, ktoré sa konalo v Bratislave. Najskôr to odmietla, ale začalo jej to vŕtať v hlave a išla na konkurz. Na jej prekvapenie ju vzali a presťahovala sa do Dubaja.
Po prílete do neznámej krajiny to bola pre Katku niekoľko dní katastrofa. Bol to úplne iný svet, dokonca prišla tesne pred ramadánom, najdôležitejším mesiacom moslimov. Vtedy je zakázané na ulici jesť, piť, fajčiť a musela sa rýchlo naučiť novým pravidlám. Zaskočili ju aj horúčavy okolo 45 stupňov. Podpísala však zmluvu na tri roky, a tak nebolo cesty späť.
Katka ako letuška precestovala veľký kus sveta. Z vlastnej skúsenosti môže povedať, že nikdy nemala v lietadle strach. Aj napriek tomu, že zažila niekoľko núdzových pristávaní. Raz bola dokonca svedkom toho, ako takmer do seba narazili dve lietadlá. Piloti však rýchlo zareagovali a zdvihli lietadlo do výšky, takže sa nič nestalo.
Problémom sú často silné turbulencie, pri ktorých lietadlo hádže z jednej strany na druhú. Ako letuška musela upokojovať plačúcich ľudí, ktorí sa báli, že zomrú. V krízových situáciách, ako keď lietadlu odišlo hydraulické zariadenie, však nikdy nepodľahla stresu.
Mladá Slovenka sa ako letuška dostala do krajín Južnej Ameriky, letela takmer do každého štátu v Európe, bola aj v Afrike (Nigéria, Alžírsko, Tunisko, Keňa...) či v ázijských krajinách ako Čína, Thajsko, Vietnam, Rusko, Indonézia, Filipíny, India, Pakistan, Bangladéš, Seychely či Srí Lanka. „Byť letuškou je aj turistická príležitosť, väčšinou sme mali aspoň 24 hodín do odletu späť. Mali sme čas na vlastný program," hovorí Katka s tým, že čím dlhší bol let, tým viac času mala na to, aby spoznala miesto, kde prileteli.
Život v Dubaji sa Katke rýchlo zapáčil. Nie sú tu také striktné pravidlá, ako v iných arabských krajinách. Dubaj je dnes moderné, turistické mesto, kde aj ženy môžu nosiť oblečenie podľa vlastnej vôle, navštevovať rôzne večerné kluby a piť alkohol. Výnimkou je pôstne obdobie ramadán, ktoré sa vzťahuje iba na moslimov. Turisti a cudzinci to však musia rešpektovať. V tom čase sú reštaurácie síce otvorené, ale majú zakryté okná, aby z ulice nebolo vidieť dnu, ako ľudia konzumujú. Ženy sa v tom čase musia decentnejšie obliekať (napríklad žiadne minisukne a krátke nohavice). Počas ramadánu ale veľa turistov Dubaj nenavštevuje, keďže vychádza väčšinou na leto, ktoré je v Emirátoch nesmierne horúce.
Katke napokon Emiráty učarovali a ako sama povedala, pomaly sa cíti ako beduínka. Nikdy nemala zlú skúsenosť s moslimami a Arabmi, ale skôr s Európanmi. „Na moslimov nemôžem povedať jediné zlé slovo, ja sama som konvertovala na islam," prezradila.
Prisvojila si aj mnohé arabské zvyky. Páči sa jej nesmierna pohostinnosť. „Kamkoľvek prídete, hneď vám ponúknu kávu, čaj a ďatle. Počas ramadánu, celých 30 dní, je pred každou mešitou postavený stan, v ktorom sa ponúka Iftar (ukončenie pôstu po západe slnka, večera) zadarmo komukoľvek, kto sa pristaví." Obľúbeným jedlom je ryža na milión spôsobov, najčastejšie s jahňacím mäsom. Do jedla často pridávajú citrón a biely jogurt.
Emirátčania sú veľmi otvorení ostatným kultúram. V krajine nájdete vystavané kresťanské kostoly, sú zadobre s ostatnými náboženstvami. Katka sa nikdy nestretla s akoukoľvek formou rasizmu či odsudzovania. Muži sú často žiarliví, no to nie je dôvod toho, prečo sa ich ženy zahaľujú. Odmalička vyrastajú v určitej kultúre a náboženstve a je to pre nich prirodzené. Navyše sa abayou (ženským oblečením) a kandorou (mužským) odlišujú od nedomácich a s hrdosťou ukazujú, že sú Emirátčania. „Domáci sú vysoko hodnotení. Maximálne sa starajú o svoju krajinu a majú veľa privilégií. Majú veľmi dobré platy a tiež perfektný zdravotný systém. Každý si nadmieru váži vládnuce rodiny, tzv. šejchov a extrémne milujú svoju krajinu," popisuje Katka.
Mladá Slovenka má medzi priateľmi aj beduínov (príslušníci arabských kočovných kmeňov). Vzali ju napríklad na očkovanie pretekárskych tiav. Tieto zvieratá majú v Emirátoch obrovskú hodnotu. „Jedna pretekárska ťava môže stáť aj niekoľko miliónov. Arabi sú okrem tiav blázni aj do koní," prezradila Katka.
Katka našla v Emirátoch aj lásku. Po niekoľkomesačnej známosti si vzala za manžela Emirátčana a moslima, čo nie je veľmi obvyklé. Rodiny často nesúhlasia, ak si Emirátčan berie cudzinku. Svadby bývajú totiž najčastejšie vopred dohodnuté. Nevesty pre svojich synov v prvom rade vyberajú matky.
Katku medzi seba ale prijali a každý týždeň sa zúčastňovala rodinných obedov. Nechala sa presvedčiť, aby skončila s prácou letušky. Manžel jej všetko zabezpečil, nič jej nechýbalo. Kúpil jej dokonca koňa a mohla sa venovať jazdeniu, aby sa doma nenudila. Určitý čas nosila aj abáju a sheilu, čo je typicky emirátsky spôsob obliekania aj so šatkou skrývajúcou vlasy. Prišli však nezhody, ktoré viedli až k rozvodu a Katka prišla o všetok luxus.
Manželia nemali deti, tak ich rozviedli pomerne rýchlo. Keďže žiadala o rozvod žena a nie muž, manžel jej nemusel dať nič zo svojho majetku. Katka zostala bez ubytovania, auta, bez finančných prostriedkov, a keďže nebola zamestnaná, prišla takmer o všetko. Ocitla sa tak uprostred púšte na ranči s koňmi u svojich známych, ktorí jej poskytli pomocnú ruku. Musela začať od začiatku.
Našla si opäť prácu a postavila sa na vlastné nohy. Napriek nepriazni osudu si nezbalila kufre a nevrátila sa späť na Slovensko. V Emirátoch sa už cíti ako doma a maximálne rešpektuje ich zvyky, kultúru a náboženstvo.
Na Emirátčanoch sa jej páči, že sú starostliví, decentní, veľmi čistotní a vášniví. Sú benevolentnejší k ženám, ako si myslíme. Ženy v Emirátoch študujú, šoférujú aj pracujú. „V Emirátoch sa cítim voľne aj napriek všetkým rozdielom s európskou kultúrou. Ľudia si nezávidia, každý si tu žije vlastný život. Riadia sa teóriou: Buď vďačný za čokoľvek, čo máš."
Katka momentálne pracuje ako realitná maklérka. Je tu spokojná a neplánuje sa vrátiť na Slovensko alebo sa odsťahovať do inej krajiny. Má pracovné víza, ktoré si musí pravidelne predlžovať (každé dva - tri roky). Emiráty považuje za najbezpečnejšiu krajinu na svete, kde sa nebojí vyjsť večer sama na ulicu. Získala tu mnoho priateľov a jediné, čo jej chýba, je rodina a slovenské jedlo. „Človek si po návrate domov uvedomí, či ten život v zahraničí za to stojí, keď nemám pri sebe rodinu. Lebo nikto tu nebude večne a prichádzam o veľa momentov."
Na záver jedna rada pre turistov. Katka všetkým vrelo odporúča výjazd do púšte. Jazda po dunách je veľký zážitok. Okrem toho sa tam často robia rôzne pikniky a grilovačky pod holým nebom. Zaujímavosťou sú aj niekoľko-kilometrové cyklotrasy do púšte.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
