Po týchto voľbách sa dá očakávať, že nastane posun na politickej scéne.
Neoficiálne výsledky eurovolieb sú na svete. Poznáme rozdelenie mandátov, čiastočne aj mená nových europoslancov. Kto sa ale stal víťazom, a kto naopak porazeným? Zhovárali sme sa s politologičkou Vierou Žúborovou.
Definitívnym lídrom PS a Spolu
V týchto voľbách sa definitívne potvrdilo, že novým opozičným lídrom je koalícia Progresívne Slovensko so Spolu.
„Víťazná vlna, na ktorej sa vezie koalícia PS a Spolu, žne aj naďalej ovocie. V rámci týchto volieb sa ukázalo viacero trendov do budúcnosti, ktoré môžu mať vplyv na budúce rozloženie parlamentu, a to aj pri nízkej volebnej účasti," povedala na úvod politologička Viera Žúborová s tým, že ľudia výrazne počúvajú aj na pozitívnu komunikáciu.
Z ich výsledku sa však vynára otázka, aká bude budúcnosť Andreja Kisku, ktorému sa bude len ťažko obhajovať vznik novej strany.
„Dovolím si tvrdiť, že to bude pre neho náročné rozhodovanie, či pri takejto strane, ktorá je už rozbehnutá, bude schopný naskočiť a predbehnúť ju pri jeho ambíciách stať sa premiérom. Osobne si myslím, si by sa opäť mali naštartovať rozhovory o možnej spolupráci," doplnila Žúborová.
Prepad Smeru a (ne)úspech ĽSNS
Dlhodobo najsilnejší Smer utrpel porážku po veľmi dlhých rokoch. Oproti minulým eurovoľbám sa dokonca prepadol o takmer 9 percent.
„Smer už dlhodobo zaznamená pokles svojich preferencií, čo je prejavom jej slabnutia, neschopnosti zmeny vedenia strany a jej dvojtvárnosť medzi predsedom a premiérom v komunikácii smerom do spoločnosti," hodnotí neúspech strany Žúborová.
Problém bol podľa odborníčky aj v tom, že mal slabú kampaň a vôbec nemobilizoval voličov. „Môžeme sa len domnievať, že sa skôr sústreďujú na parlamentné voľby a tieto eurovoľby vedenie strany vypustilo."
Na druhej strane ĽSNS dosiahlo historický úspech, keď získalo 12 percent a 2 mandáty v EP. „Je to relatívny úspech. Možno čakali viac pri tak riadenej kampani a komunikácii smerom ku svojmu jadru. Osobne si myslím, že svojich voličov až tak nepresvedčili, aby išli voliť. Je ťažko presviedčať niekoho, kto je proti EÚ, aby volil do jednej z ich inštitúcií," myslí si politologička.
Fiasko Sme rodina
Pod čiarou zvoliteľnosti skončili viaceré strany, ktoré si brúsili zuby minimálne na jeden mandát. Najväčšie fiasko zrejme utrpelo hnutie Sme rodina, ktoré sa spájalo s celoeurópskym hnutím Mattea Salviniho.
V EP nebude mať zastúpenie ani maďarská menšina. SMK zrejme ujde kreslo o pár desatín a Most - Híd prepadol s 2,6 percentami. Podobne sú na tom aj národniari, ktorým dalo hlas len 4 percentá voličov.
„Po prvé, voliči neboli presvedčení, že toto je priorita ich strany. Po druhé, kandidáti týchto strán nepresvedčili ľudí, že chcú byť aktívni v rámci EP a po tretie, samotní voliči nepovažovali tieto voľby za kľúčové," zhrnula dôvody neúspechu daných strán Žúborová.
KDH a konzervatívne jadro
V týchto voľbách sa odohrával ešte jeden súboj v konzervatívnom prostredí. Pred voľbami vznikla nová strana Kresťanská Únia, ktorú zakladali europoslanci Branislav Škripek a Anna Záborská. Napokon získala až 4 percentá hlasov. Na druhej strane dobrý výsledok dosiahlo aj samotné KDH, ktoré v roku 2016 vypadlo z národného parlamentu.
„KDH postavilo dobrú kandidátku, ktorá bola schopná osloviť vidieckeho aj mestského voliča, a zároveň si potvrdilo svoju pozíciu v regiónoch v kontexte stabilného jadra. Výsledok Kresťanskej Únie je však signálom toho, že dopyt po takýchto stranách tu je a bude všetko záležať aj na ostatných skupinách, hnutiach, ktoré majú obdobný charakter, ako sa s tým popasujú," uzavrela politologička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
